„`html
Klecany (pri Prahe) – Podľa vedcov stoja duševné ťažkosti zamestnancov ekonomiku Európskej únie ročne 170 miliárd eur, čo je v prepočte zhruba 4,3 bilióna korún. Jeden z hlavných dôvodov je pracovný stres a preťaženie. Stres prispieva asi k polovici všetkých zameškaných dní v práci. Zo štúdií európskych inštitúcií vyplýva, že firmy neriešia duševné zdravie dostatočne, preto je dôležité zamerať sa na prevenciu a podporu, informoval dnes ČTK v tlačovej správe hovorca Národného ústavu duševného zdravia (NUDZ) Jan Červenka. Duševné zdravie na pracovisku je témou tohtoročného Svetového dňa duševného zdravia, ktorý pripadá na 10. októbra, teda na štvrtok.
Podľa údajov výskumníkov pracuje 60 percent svetovej populácie a až 15 percent dospelých v produktívnom veku má nejaké duševné ochorenie. „Pracovný stres je pritom jedným z kľúčových rizikových faktorov pre duševné zdravie. V roku 2022 trpelo v Európskej únii stresom, depresiou a úzkosťou 27 percent pracovníkov,“ uviedol klinický psychológ a metodik vo výskumnom programe Verejného duševného zdravia NUDZ Tomáš Jelínek. Duševné zdravie má vplyv aj na ekonomiku, pretože dôsledkom jeho zhoršenia je nižšia produktivita a absencia v zamestnaní.
Podľa riaditeľa NUDZ Petra Winklera síce existujú príklady dobrej praxe aj politiky v tejto oblasti, rovnako ako pomerne spoľahlivý dôkaz o efektívnosti a ekonomických prínosoch programov na podporu duševného zdravia v zamestnaní, avšak zamestnávatelia v ČR aj v Európe programy prevencie zvyčajne nemajú. V niektorých prípadoch, keď si už problémy uvedomujú, napríklad kvôli samovražde na pracovisku, nízkej produktivite práce alebo veľkej miere vyhorenia v top manažmente, začnú siahnuť k skratkovitým riešeniam, ktoré nepomáhajú. „To sa často deje pod vplyvom ’wellbeing priemyslu’, ktorý ponúka až vnucuje jednoduché, ale drahé a nefunkčné riešenia. Pomohla by národná alebo medzinárodná certifikácia zamestnávateľov podporujúcich duševné zdravie, ktorá by jasne odlíšila kvalitné programy,” dodal Winkler. (7. októbra)
„`