go to the original language article
Brusel, (Fena) – Spravodajca Európskeho parlamentu (EP) pre Bosnu a Hercegovinu Ondřej Kolář vyhlásil v rozhovore s bh. novinármi, že je pesimistický pokiaľ ide o stav v BiH, varujúc, že domáci politici sa vyhýbajú zodpovednosti, spomaľujú reformné procesy a často sa spoliehajú na vonkajších aktérov namiesto toho, aby sami prijímali kľúčové rozhodnutia.
– Hovoriac otvorene a úprimne, som trochu pesimistický pokiaľ ide o súčasnú situáciu v Bosne a Hercegovine, pretože mám dojem, že je veľa ľudí na verejných funkciách, ktorí sa akosi spoliehajú na vonkajších aktérov, ktorí nie sú ochotní prevziať zodpovednosť za realizáciu nevyhnutných reforiem, ktoré by krajinu posunuli dopredu a naozaj byť zodpovední za to, čo robia. Zdá sa mi, že sa snažia, alebo možno ani nesnažia, ale jednoducho sa spoliehajú na iných, aby prijali rozhodnutia namiesto nich, a potom to používajú ako alibi pre svoju vlastnú nečinnosť, pre svoju vlastnú neschopnosť, ale keď niekto iný prijme rozhodnutia alebo im niečo vnútia, sú sklonní to kritizovať s tvrdením, že by oni prijali lepšie rozhodnutia, aj keď to neboli schopní urobiť. To, samozrejme, všetko spomaľuje, spomaľuje reformy, ktoré treba realizovať, a v rámci krajiny, aj vo vzťahu k Európskej únii (EÚ) – povedal Kolář.
Zdôraznil, že pre neho je veľmi dôležité prísť do Bosny a Hercegoviny, byť tu a rozprávať sa s politikmi, mimovládnym sektorom a verejnosťou, aby na mieste videl, aká je situácia naozaj, a aby mohol nejakým spôsobom formovať svoj názor.
– Pozorovať veci z diaľky je úplne iné ako rozprávať sa s ľuďmi na mieste. Nechcem zakladať svoju správu na dojmoch, ale na faktoch, a preto veľmi chcem znova prísť do BiH a rozprávať sa so všetkými relevantnými účastníkmi, s ktorými môžem hovoriť. To som robil aj predtým, keď som pripravoval predchádzajúcu správu. Proces je taký, že najprv dostaneme od Komisie návrh správy, v ktorej sa uvádza a komentuje pokrok krajiny, aké reformy sa realizujú a ako napreduje proces reforiem, a potom ako Parlament vlastne preskúmame správu a prijmeme rozhodnutie. Mali by sme „preskúmať“ správu, teda jasne povedať, či s ňou súhlasíme ako Parlament. Keď prijmeme konečné rozhodnutie, s konečným textom, ten sa predkladá na hlasovanie na plenárnej schôdzi, aby sa zistilo, či ho Parlament prijme alebo nie – dodal Kolář.
Povedal, že je mimoriadne dôležité, aby Európsky parlament komunikoval so svojimi partnermi v Parlamente Bosny a Hercegoviny.
Zdôraznil, že podľa jeho názoru je Milorad Dodik jedným z dôvodov, prečo reformy v Bosne a Hercegovine nejdú dobre.
– Neviem o žiadnych rokovaniach za zatvorenými dverami, ktoré by sa mohli viesť, pokiaľ ide o pána Dodika. Som si celkom istý, že postoj EÚ ako celku zostáva rovnaký. Máme určité zásady, ktorých sa držíme a od ktorých nemôžeme ustúpiť, pretože ak by sme ustúpili od týchto zásad, napríklad od právneho štátu, ktorý je v tomto prípade veľmi dôležitý, celý proces by sa mohol jednoducho hodiť do koša. Opäť, úplne úprimne povedané, myslím, že Dodik je vlastne jedným z dôvodov, prečo reformy v BiH nejdú dobre. Neviem, či vôbec chce, aby sa BiH stala súčasťou EÚ, alebo chce, aby bola izolovaným štátom, alebo chce, aby sa Bosna a Hercegovina rozpadla, a Republika Srpska sa stala súčasťou Srbska. Kto to vie? Ale hra, ktorú vedie, nie je niečo, čo EÚ ako celok, ako som povedal, môže prijať. Viem, že existujú krajiny, ako Maďarsko, ktoré akýmisi spôsobmi podporujú Milorada Dodika, pretože je to súčasť ich politiky voči Európskej únii – vytvárať chaos – uviedol Kolář.
Zdôraznil aj to, že transparentnosť je jedným zo základných princípov a jedným z pilierov demokracie, a že je obzvlášť dôležitá v kontexte volebných procesov.
Uviedol, že mnohí politici na západnom Balkáne, ale aj v Európskej únii, nechápu, čo znamená byť transparentný a transparentne komunikovať voči verejnosti.
– Ak politici niečo skrývajú, potom nemôžu očakávať, že im ľudia budú dôverovať, a transparentnosť a dôvera idú ruka v ruke. Pokiaľ politici v krajinách kandidátkach to nepochopia, pokiaľ nechcú reformovať volebný proces tak, aby bol úplne transparentný a aby neexistoval žiadny spôsob, ako by sa mohol akokoľvek skresliť, potom bude samozrejme veľmi ťažké veriť, že naozaj chcú stať sa súčasťou demokratického sveta. Myslím, že to je vlastne výzva, ktorú zdieľame a na ktorej musíme spoločne pracovať. Definitívne považujem za potrebné uskutočniť základné, silnejšie reformy – povedal Kolář.
Zdôraznil, že ľudia v Bosne a Hercegovine musia zvoliť politikov, ktorí chápu, že Dayton je dočasný, že nemôže trvať a že vlastne spomaľuje pokrok tohto štátu, takže by sa BiH mohla nazvať akousi formou protektorátu.
Pokiaľ ide o hlavného vyjednávača Bosny a Hercegoviny s Európskou úniou, Kolář zdôrazňuje, že to musí byť osoba, ktorá je odborníkom v tom, ako preložiť potreby krajiny ako celku, a nie len jednej etnickej skupiny.
– Mám strach, že politici v Bosne a Hercegovine často rozmýšľajú v rámci vlastnej etnickej príslušnosti a akosi veria, že zastupujú len jednu z etnických skupín. Ak sa takýto prístup uplatní pri výbere hlavného vyjednávača a ak hlavný vyjednávač bude osoba, ktorá sama verí, že hovorí len v mene jednej zo skupín, či už Chorvátov, Bosniakov alebo Srbov, potom proces nikdy nepôjde dopredu. Ja nie som ten, kto by mal dávať lekcie BiH o tom, aký politický orgán by mal zvoliť túto osobu. Moja jediná správa, moja jediná túžba je, aby zodpovední politici pochopili, že táto osoba bude hovoriť v mene celej krajiny, a nie len jedného jej dielu – povedal Kolář.
Taktiež, rozprávajúc s bosnianskymi novinármi v Bruseli, uviedol, že sa bojí, že niektorí politici v Bosne a Hercegovine hrajú hry s Európskou úniou.
– Keď sa pozriem na správy z Európskej komisie a na to, čo som sa sám presvedčil v BiH, nie som si istý, že tí, ktorí hovoria, že sa reformy podnikajú, sú naozaj úprimní a že sami považujú reformy za potrebné, takže musím povedať, že som tu veľmi opatrný. Samozrejme, že dialóg je vždy nevyhnutný, či už ide o dialóg v rámci samotnej krajiny alebo navonok, a v každom prípade je potrebný na to, aby sa pokročilo. Ak nie je pokrok, dialóg by mal vysvetliť, prečo k pokroku nedošlo, kde môžeme ponúknuť určitú pomoc. Európska únia tu nie je na to, aby prijímala rozhodnutia namiesto niekoho, my môžeme len ukázať správny smer alebo dávať nejaké usmernenia, najmä ak krajina nie je členom EÚ – uzavrel Kolář. (27.11.)