go to the original language article
Sarajevo, (Fena) – Európska únia sa pripravuje na prijatie nových členských štátov, po prvýkrát po viac ako desaťročí. Rozšírenie Únie je reálna možnosť v nasledujúcich rokoch. Jeho naliehavosť, zohľadňujúc geopolitické zmeny a zabezpečenie mieru a stability na európskom kontinente, robí z rozšírenia jeden z najväčších priorít Európskej únie – píše v kolúne šéf Delegácie Európskej únie a osobitný predstaviteľ EÚ v Bosne a Hercegovine, Luigi Soreca.
Potvrdením toho sú, ako sa uvádza v kolúne, aj nedávne návštevy Bosny a Hercegoviny predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen, predsedu Európskej rady Antonia Costu, vysokej predstaviteľky a podpredsedníčky Kaje Kallas a komisárky pre rozšírenie Marte Kos.
V procese rozšírenia jasne existujú tí, ktorí sa dostali najďalej. Čierna Hora si stanovila cieľ ukončiť rokovania o pristúpení do konca roku 2026, Albánsko do konca roku 2027. Bosna a Hercegovina, napriek obrovskému potenciálu tejto krajiny, ešte stále formálne nezačala proces pristupovacích rokovaní.
V Správe o Bosne a Hercegovine, zverejnenej v rámci Balíka o rozšírení, sa uvádzajú určité pozitívne kroky, vrátane prijatia zákonov o ochrane údajov a hraničnej kontrole, ako aj podpísania statusovej dohody s Frontexom, čo viedlo k angažovaniu viac ako sto zamestnancov Frontexu v Bosne a Hercegovine s cieľom poskytnúť podporu Hranicnej polícii BiH.
– Avšak celkový obraz pre rok 2025 zdôrazňuje nedostatok pokroku. Správa by mala slúžiť ako zásadný sprievodca, ktorý môže pomôcť Bosne a Hercegovine dohnať stratený čas. Existujú určité náznaky, že v nadchádzajúcom období by Bosna a Hercegovina mohla prijať Zákon o VSTV BiH a Zákon o súdoch, a vymenovať hlavného vyjednávača a vyjednávací tím, čím by sa vytvorili predpoklady na uskutočnenie prvej Medzivládnej konferencie a otvorenie pristupovacích rokovaní – napísal Soreca.
Ako včera zdôraznila vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka Kallas pri predstavení balíka o rozšírení, pristúpenie k Európskej únii zostáva spravodlivý a náročný proces, založený na dosiahnutých výsledkoch. Zákon o VSTV BiH a Zákon o súdoch musia byť prijaté v celosti v súlade s európskymi štandardmi, predovšetkým v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie a odporúčaniami Európskej komisie.
Pokiaľ ide o vymenovanie hlavného vyjednávača a vyjednávacieho tímu, ako aj vo všetkých ostatných krajinách v pristupovacích rokovaniach, toto rozhodnutie prijíma Bosna a Hercegovina v súlade s Ústavou a relevantnými predpismi. Pre EÚ je najdôležitejšie, aby Bosna a Hercegovina mala spoľahlivého partnera s Európskou komisiou. Aby sa to dosiahlo, hlavný vyjednávač a vyjednávací tím musia byť schopní vystupovať jedným hlasom, v mene celej krajiny, a byť operatívni, t.j. mať zdroje, kapacity a znalosti na efektívne vedenie rokovaní Bosny a Hercegoviny s EÚ.
– Prvá Medzivládna konferencia by sa mohla organizovať do konca roku 2025, za predpokladu, že sa splnia všetky podmienky. Chceme sa vyhnúť situácii, v ktorej inštitúcie v Bosne a Hercegovine strácajú čas aj v roku 2026, práve v okamihu, keď iné krajiny v regióne využívajú svoj čas produktívne na dokončenie posledných krokov k plnému členstvu – zdôraznil Soreca.
Bosna a Hercegovina má zložitú štruktúru, ktorá si vyžaduje koordináciu a zosúladenie zvyčajne protichodných politických názorov. Dôsledkom toho trvá rozhodovanie často dlhšie. Okrem zabezpečenia, že štruktúra umožňuje diskusie z rôznych perspektív a hľadanie kompromisných riešení, je kľúčové, aby Bosna a Hercegovina mala funkčnejšie demokratické inštitúcie, ktoré môžu jednoduchšie prijímať rozhodnutia.
Upozorňuje, že jedným z dôvodov, prečo sa chce čo najskôr formálne začať proces pristupovacích rokovaní – okrem toho, že je to krok vpred k plnému členstvu – je aj samotná skutočnosť, že rokovania predstavujú príležitosť na komplexný a štruktúrovaný spôsob diskusie o usporiadaní Bosny a Hercegoviny, s posilnenou podporou širšej expertízy, ktorá existuje v rámci Európskej komisie. Rámec pristupovacích rokovaní, so svojou metodológiou klastrov a kapitol, ponúka najlepší spôsob, ako podporiť krajinu pri vytváraní funkčnejších demokratických inštitúcií, ktoré jej umožnia uspieť a zaujať svoje miesto v Európskej únii.
– Zosúladením Reformskej agendy pre Plán rastu v septembri, orgány Bosny a Hercegoviny opäť ukázali, že keď existuje politická vôľa, je možné, aby krajina dosiahla zosúladené, konsenzuálne riešenia, v ktorých sú všetci v prospech a ktoré prinášajú výhody všetkým, ktorí žijú v tejto krajine. Zostáva len niekoľko krokov do formálneho spustenia pristupovacích rokovaní, ktoré by mali mať transformačný účinok na fungovanie inštitúcií Bosny a Hercegoviny. Teraz je čas, aby sa tieto kroky uskutočnili – uzatvára Soreca. (7.11.)