Ekonomika Grécka bude naďalej rásť „silným tempom“, a to o 2,1 % v roku 2025, 2,2 % v roku 2026 a 1,7 % v roku 2027, podľa jesenných hospodárskych predpovedí Európskej komisie, ktoré boli zverejnené.

Tempo rastu gréckej ekonomiky zostáva nad priemerom eurozóny a EÚ. Pre eurozónu Komisia predpokladá rast 1,3 % v roku 2025, 1,2 % v roku 2026 a 1,4 % v roku 2027, zatiaľ čo pre EÚ predpokladá rast 1,4 % pre roky 2025 a 2026 a 1,5 % pre rok 2027.

Údaje Komisie o raste v eurozóne a EÚ v roku 2025 sú revidované smerom nahor v porovnaní s predpoveďami z minulého jari (z 0,9 % a 1,1 %, resp.). Avšak Komisia reviduje smerom nadol svoju predpoveď rastu v Grécku na rok 2025 v porovnaní s minulým jarom (2,3 %). Pre rok 2026 predpoveď zostáva stabilná na úrovni 2,2 %.

Inflácia v Grécku sa očakáva na úrovni 2,8 % v roku 2025 a predpokladá sa, že sa zmierni na 2,3 % v roku 2026 a 2,4 % v roku 2027. Pre porovnanie, inflácia v eurozóne v roku 2025 sa očakáva na úrovni 2,1 % a zmierni sa na 1,9 % v roku 2026 a na 2 % v roku 2026.

Nezamestnanosť v Grécku v roku 2025 dosiahne 9,3 % a očakáva sa, že bude naďalej klesať na 8,6 % v roku 2026 a na 8,2 % v roku 2027.

Rozpočtový prebytok pre Grécko sa očakáva na úrovni 1,1 % v roku 2025 a predpokladá sa, že klesne na 0,3 % v roku 2026 a na nulu v roku 2027. Naopak, v eurozóne sa zaznamenáva rozpočtový deficit -3,2 %, ktorý sa predpokladá, že dosiahne -3,4 % v roku 2027.

Pomerný ukazovateľ verejného dlhu k HDP v Grécku sa očakáva, že klesne na 147,6 % v roku 2025 a ďalej klesne na 138 % v roku 2027, vďaka silnému nominálnemu rastu HDP a rozpočtovým prebytkov.

SPRÁVA O GRÉCKU

Podrobne správa Komisie zdôrazňuje, že „ekonomika Grécka bude naďalej rásť silným tempom“, s predpokladaným rastom 2,1 % v roku 2025 a 2,2 % v roku 2026, podporovaná stabilnou spotrebou a investíciami a prostredníctvom komunitných fondov. Rozpočtové vyhliadky Grécka zostávajú priaznivé pre obdobie 2025-27, s vo všeobecnosti stabilnými primárnymi prebytkami, napriek daňovým úľavám a sociálnym opatreniam.

ODOLNOSŤ NAVZDORY NEPRIAZNIVÝM PODMIENKAM

Podľa Komisie grécká ekonomika „prejavuje odolnosť napriek nepriaznivým podmienkam“. V prvom polroku 2025 sa ekonomika Grécka rozrástla o 2 % na ročnej báze, predovšetkým vďaka súkromnej spotrebe a turizmu. Investície vzrástli v druhom štvrťroku, najmä investície do stavebníctva a vybavenia. Celkovo sa očakáva, že ekonomika si udrží svoju rastovú dynamiku v druhom polroku 2025 a počas celého roku 2026. Investičná aktivita sa očakáva, že zostane silná v rokoch 2025 a 2026, podporovaná dvojciferným rastom firemných úverov a implementáciou Plánu obnovy a odolnosti. Okrem toho sa očakáva, že nový balík expanzívnych rozpočtových opatrení posilní rast čistých miezd a súkromnej spotreby. Dopyt po importoch sa očakáva, že zostane silný, vzhľadom na vysoký podiel importu investícií. Hoci sa neočakáva prudký dopad, predpokladá sa, že rast sa spomalí po roku 2026, keď sa implementácia RRP blíži ku koncu.

Rast HDP sa predpokladá, že bude relatívne stabilný, s tempom 2,1 % v roku 2025 a 2,2 % v roku 2026, predtým sa zmierni na 1,7 % v roku 2027. Hoci ekonomika doteraz preukázala odolnosť voči vonkajším výzvam, dlhodobý nárast geopolitickej alebo obchodnej neistoty a nákladov na financovanie by mohol významne ovplyvniť export, najmä turistický sektor, a investičnú aktivitu.

TRH PRÁCE

Pok pokiaľ ide o trh práce v Grécku, správa Komisie poukazuje na to, že sa naďalej zlepšuje, ale výzvy pretrvávajú. Miera nezamestnanosti klesla na 8,2 % v októbri 2025, čo je najnižšia úroveň od roku 2009, ale stále zostáva nad priemerom EÚ. Po vrchole v druhom štvrťroku 2024 sa miera voľných pracovných miest mierne znížila, hoci stále naznačuje relatívne obmedzený trh práce, najmä v oblastiach turizmu a stavebníctva. Očakáva sa, že zamestnanosť bude naďalej rásť, hoci pomalším tempom kvôli štrukturálnym problémom, ako je nedostatok zručností a nízke miery účasti, najmä medzi ženami. Mzdy na zamestnanca sa očakáva, že sa zrýchlia, s priemernou ročnou mierou rastu 3,6 % počas predpokladaného obdobia, čiastočne v dôsledku predchádzajúcich zvýšení minimálnych miezd, zníženia príspevkov na sociálne zabezpečenie a nedávno oznámenej reformy dane z príjmu fyzických osôb.

POSTUPNÉ ZNÍŽENIE INFLÁCIE

Po tom, čo sa v prvom polroku 2025 priemerne ustálila na úrovni 3,1 %, celková inflácia klesla na 1,7 % do októbra, v dôsledku poklesu inflácie energií a služieb. Avšak silný dopyt a stále obmedzený trh práce sa očakáva, že udržia tlak na ceny spotrebiteľov. V dôsledku toho sa predpokladá, že inflácia sa bude znižovať pomalým tempom, dosahujúc 2,8 % v roku 2025 a 2,3 % v roku 2026. Hoci sa očakáva, že celková inflácia bez cien energií a potravín klesne, predpokladaný nárast cien energií sa očakáva, že udrží infláciu na úrovni 2,4 % v roku 2027.

STABILNÁ ROZPOČTOVÁ POZÍCIA NAVZDORY EXPANZÍVNYM OPATRENIAM

Nominálny prebytok všeobecnej vlády sa očakáva, že klesne z 1,2 % HDP v roku 2024 na približne 1,1 % v roku 2025. To odráža zníženie primárneho prebytku z 4,7 % na 4,3 %, ktoré je čiastočne kompenzované znížením výdavkov na úroky. Podľa Komisie toto zníženie pochádza predovšetkým z expanzívnych opatrení (0,7 % HDP), vrátane zníženia príspevkov na sociálne zabezpečenie o 1 percentuálny bod, vyšších miezd v verejnom sektore, vrátenia nájmu na základe príjmových kritérií a trvalého ročného príspevku 250 eur pre zraniteľné osoby. Ďalšie tlaky zahŕňajú vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť a obranu a rozpočtovú korekciu súvisiacu s poľnohospodárskymi dotáciami EÚ vo výške 0,2 % HDP. Tieto dopady sú čiastočne kompenzované nárastom príjmov, ktorý je podporovaný aktuálnymi opatreniami daňovej súladu, rozšírením digitálnej pracovnej karty do nových oblastí s cieľom znížiť nelegálnu prácu a vyššími poplatkami miestnej samosprávy.

V roku 2026 sa predpokladá, že rozpočtový deficit dosiahne 0,3 %, čo je pokles o 0,8 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2025. To zodpovedá primárnemu prebytku 3,4 % HDP. Toto zníženie odráža predovšetkým nedávno oznámený expanzívny rozpočtový balík, ktorý sa odhaduje na náklady 0,6 % HDP v roku 2026 a 0,8 % HDP v roku 2027. Balík kombinuje zníženia dane z príjmu fyzických osôb, dane z nehnuteľností a DPH, spolu so zameranými zvýšeniami dôchodkov a miezd v verejnom sektore. Tieto opatrenia sú navrhnuté na zmiernenie tlaku na životné náklady a poskytnutie podpory domácnostiam s nižšími a strednými príjmami, rodinám s deťmi, dôchodcom a obyvateľom malých dedín. Predpoveď zahŕňa aj vyššie výdavky na obranu, ktoré sa očakáva, že vzrastú z 2,4 % HDP v roku 2025 na 2,6 % v roku 2026.

V roku 2027 sa predpokladá, že nominálny deficit klesne na 0,0 % HDP, čo zodpovedá primárnemu prebytku 3,2 %. Toto zhoršenie nominálneho deficitu odráža predovšetkým vyššie výdavky na úroky a dopad nového rozpočtového balíka počas celého roka.

Pomerný ukazovateľ verejného dlhu k HDP dosiahol 154,2 % v roku 2024, čo je o 55 percentuálnych bodov menej ako jeho historické maximum v roku 2020. Očakáva sa, že ďalej klesne na 138 % v roku 2027. Zníženie sa očakáva v dôsledku rastu nominálneho HDP a primárnych prebytkov rozpočtu. (17/11/25)