66 % Európanov si želá, aby EÚ hrala významnejšiu úlohu pri ochrane pred globálnymi krízami a bezpečnostnými rizikami, podľa prieskumu „Eurobarometer“ na rok 2025, ktorý uskutočnil Európsky parlament. Na národnej úrovni sa výsledky prieskumu o silnejšej úlohe EÚ pohybujú od 87 % vo Švédsku a 75 % Grékov po 47 % v Rumunsku a 44 % v Poľsku.
Zároveň 74 % občanov EÚ a 65 % občanov v Grécku verí, že ich krajina ťažila z členstva v EÚ. Ako najdôležitejší dôvod, prečo je členstvo v EÚ považované za prospešné, uvádzajú respondenti v EÚ prispievanie EÚ k udržaniu mieru a posilneniu bezpečnosti (35 %).
Jednoznačne väčšina občanov EÚ sa domnieva, že členské štáty by mali byť viac zjednotené, aby sa mohli postaviť súčasným globálnym výzvam (89 % v EÚ, v Grécku 94 %) a že EÚ potrebuje viac prostriedkov, aby čelila budúcim výzvam (76 % v EÚ).
Obranyschopnosť a bezpečnosť (36 %) a konkurencieschopnosť, ekonomika a priemysel (32 %) sú podľa európskych občanov oblasti, na ktoré by sa EÚ mala viac zamerať, aby posilnila svoju pozíciu vo svete. Nasleduje energetická nezávislosť (27 %), potravinová bezpečnosť a poľnohospodárstvo (25 %), vzdelávanie a výskum (23 %).
Respondenti v Grécku uprednostňujú posilnenie konkurencieschopnosti, ekonomiky a priemyslu (42 %) a nasleduje obrana a bezpečnosť (36 %).
Ako priority, ktoré by chceli, aby Európsky parlament vytýčil, uvádzajú občania EÚ infláciu, rast cien a životné náklady (43 %), nasleduje obranyschopnosť a bezpečnosť EÚ (31 %), boj proti chudobe a sociálnej vylúčenosti (31 %), podpora ekonomiky a vytváranie nových pracovných miest (29 %).
Inflácia, rast cien a životné náklady sú prioritou vo všetkých vekových skupinách, pričom najvyššie percentá sú zaznamenané v Portugalsku (57 %), Francúzsku (56 %), na Slovensku (56 %), v Chorvátsku (54 %) a Estónsku (54 %). V tom istom čase viac ako polovica respondentov v Grécku (52 %) podporuje, že inflácia, rast cien a životné náklady sú otázkami, ktoré by sa mali riešiť prioritne, a nasleduje ekonomika a vytváranie pracovných miest (48 %).
Pokiaľ ide o ekonomickú situáciu, tretina (33 %) európskych občanov (39 % Grékov) očakáva, že ich životná úroveň sa v priebehu nasledujúcich piatich rokov zníži. Rovnaké platí pre 53 % respondentov vo Francúzsku a 47 % v Nemecku.
Pri skúmaní hodnôt, ktoré by Európania chceli, aby európsky parlament obhajoval, medzi európskymi občanmi sa na prvom mieste umiestňuje mier (45 %), demokracia (32 %) a ochrana ľudských práv na európskej a globálnej úrovni (22 %). V Grécku respondenti kladú na prvé miesto hodnotu mieru s 53 %, právneho štátu s 33 % a demokracie s 29 %.
Dve tretiny občanov sa domnievajú, že Európsky parlament by mal mať silnejšiu úlohu
Podľa trendov zaznamenaných v minulosti, v obdobiach krízy občania spoľahajú na EÚ pre rozhodné akcie a riešenia. Keď sa zdá, že EÚ sa zjednocuje a dosahuje výsledky, podporné ukazovatele sú vysoké – čo je zaznamenané aj dnes, keď 50 % respondentov má pozitívny obraz o EÚ. Pozitívny obraz o EP zostáva na vysokom mieste stabilný (41 %). Niekoľko mesiacov po začiatku legislatívneho obdobia, 62 % občanov v EÚ uvádza, že by chceli, aby Európsky parlament hral významnejšiu úlohu, čo je nárast o šesť bodov v porovnaní s februárom-marcom 2024, niekoľko mesiacov pred európskymi voľbami v júni 2024.
Pozitívne celkovo sa vníma v Grécku názor na Európske parlament, Európsku úniu a členstvo krajiny v EÚ, s podielom 38 %. Napriek tomu má neutrálny obraz o EP väčšina respondentov v Grécku (42 %), aj keď 75 % v Grécku verí, že úloha EP je veľmi dôležitá.
Prieskum Eurobarómeter 2025 Európskeho parlamentu uskutočnila výskumná spoločnosť Verian medzi 9. januárom a 4. februárom 2025 v 27 členských štátoch EÚ. Údaje sa zbierali prostredníctvom osobných rozhovorov, pričom ďalšie rozhovory prostredníctvom videa (CAVI) sa uskutočnili v Česku, Dánsku, Fínsku, Malte, Holandsku a Švédsku, pričom celkový počet dosiahol 26.354. Výsledky na úrovni EÚ sa vážia na základe veľkosti populácie v každej krajine. (25.3.2025)