Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Rio de Janeiro/Bratislava – Rozvoj spolupráce Slovenska a Brazílie v obrannom priemysle a vojna na Ukrajine boli hlavnými témami stredajšieho stretnutia povereného ministra obrany SR Jaroslava Naďa s jeho brazílskym partnerom Josém Muciom na medzinárodnom veľtrhu pre obranu a bezpečnosť LAAD v Riu de Janeiro. Ministri sa zhodli na tom, že Slovensko a Brazília by mohli prehĺbiť spoluprácu v oblasti vyzbrojovania a obranného priemyslu.
Mucio prijal aj pozvanie ministra Naďa navštíviť Slovensko, informuje osobitná spravodajkyňa TASR.
Pozície SR a Brazílie v otázke konfliktu na Ukrajine nie sú podľa slovenského šéfa rezortu obrany vzdialené. „Brazília si uvedomuje, že agresorom je Ruská federácia, že Rusko napadlo Ukrajinu, že porušilo medzinárodný poriadok a medzinárodné právo. To bolo úplne jasne niekoľkokrát zdôraznené,“ skonštatoval. A ocenil kroky Brazílie smerujúce k mierovému riešeniu konfliktu.
Naď vyzdvihol, že Brazília odsúdila ruskú agresiu a hlasovala aj za všetky súvisiace rezolúcie na pôde OSN napriek svojmu členstvu v združení BRICS spájajúcom Rusko, Indiu, Čínu a Južnú Afriku. S Muciom sa zhodli, že Ukrajine má zostať sto percent jej pôvodného územia.
SR má záujem rozvíjať s Brazíliou spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti. „Spomenuli sme rôzne konkrétne projekty vrátane tendra, ktorý prebieha v Brazílii na húfnice,“ uviedol Naď. Pripomenul, že Slovensko má šancu získať zákazku na dodanie 36 húfnic Zuzana pre brazílsku armádu. Najbližšie kroky v tomto smere Brazília uskutoční už tento mesiac. „Je veľmi dôležité, že sme mali možnosť sa o tom porozprávať. Verím, že to nejakým spôsobom napomôže, aby uspela naša štátna spoločnosť, ktorá vyrába Zuzany,“ doplnil.
Okrem húfnic Zuzana 2 ministri hovorili aj o brazílskych spoločnostiach obranného priemyslu, napríklad v oblasti letectva či informačných technológii. Dotkli sa aj spoločného pôsobenia oboch krajín v medzinárodných operáciách.
Hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kakaščíková v tejto súvislosti upozornila, že rozvoj spolupráce s Brazíliou môže priniesť slovenskému zbrojárskemu priemyslu získanie významných partnerov a skúseností z regiónov, kde SR nemá silné zastúpenie.
Posledné stretnutia predstaviteľov rezortov obrany SR a Brazílie sa uskutočnili naposledy v rokoch 2013 až 2014. (12. apríla).
Jaroslav Naď, Foto: TASR
Premiér Heger: Eurofondy stihneme vyčerpať, nemalo by prepadnúť ani euro
Bratislava – Jednotlivé rezorty zatiaľ deklarujú, že eurofondy zo starého programového obdobia sa stihnú vyčerpať a neprepadne ani euro. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol dočasne poverený premiér Eduard Heger.
O tejto téme sa podľa neho pravidelne diskutuje na vláde, kde konfrontuje jednotlivých ministrov. „Zatiaľ som uisťovaný z jednotlivých rezortov, že to stihneme vyčerpať do konca roka 2023. Nemalo by prepadnúť ani euro,“ podčiarkol. Zdôraznil, že aj keď na samotné minutie čaká ešte veľa z európskych peňazí, ich kontrahovanie je výrazne vyššie a v mnohých rezortoch prekračuje 100 %.
Heger tak reagoval na kritiku mimoparlamentnej strany Hlas-SD. Krajine podľa jej predstaviteľov hrozí, že bude EÚ vracať rovnako veľký balík peňazí, ako je v pláne obnovy. „Máme nevyčerpaných približne 5,49 miliardy eur a ak by sme ich chceli vyčerpať všetky, každý deň vrátane víkendov a sviatkov by sme museli čerpať viac ako 20 miliónov eur,“ upozornil v stredu podpredseda Hlasu-SD a poslanec Národnej rady (NR) SR Richard Raši.
Zodpovednosť za to, že ešte nie sú vyčerpané eurofondy z rokov 2014 až 2020, je podľa Hegera na predchádzajúcich vládach. „Vlády Smeru za sedem rokov z celkovej obálky, ktorú máme, vyčerpali 4,9 miliardy eur, čo bola ani nie tretina, 29 %. My za tri roky, čo nie je ani polovica z obdobia, čo mali oni, sme vyčerpali 1,5-násobok, 6,4 miliardy eur,“ vyčíslil premiér.
Súčasný kabinet podľa neho na tejto téme pracuje už od svojho nástupu v marci 2020 a robí všetko pre to, aby peniaze z EÚ neprepadli. Zatiaľ neprepadlo ani euro. „To je moja odpoveď. Za tri roky sme dokázali viac, ako oni za sedem,“ dodal Heger. (12. apríla)
„Uisťovaný som z jednotlivých rezortov, že to stihneme vyčerpať do konca roka 2023. Nemalo by prepadnúť ani euro.“ Eduard Heger
Prezidentka Čaputová podpísala zvýšenie mimoriadnej dane pre rafinérie na 70 percent
Bratislava – Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií sa zvýši z 55 percent na 70 percent nadmerného zisku. Zároveň bude platiť nielen za zdaňovacie obdobie minulého roka, ale aj za rok 2023. Vyplýva to z novely zákona o solidárnom príspevku, ktorú v stredu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Novela oproti pôvodnému návrhu vyníma z platenia solidárneho príspevku ťažbu uhlia. Zámerom je podporiť transformáciu regiónu horná Nitra, v ktorom sa tento rok končí ťažba hnedého uhlia a potrebuje investície na ďalší rozvoj.
Poslanci Národnej rady SR, naopak, nesúhlasili s dvoma pozmeňujúcimi návrhmi, ktorých cieľom bolo upraviť sadzbu solidárneho príspevku. Poslanec Peter Kremský (OĽANO) navrhoval jej zvýšenie na 90 %, poslanec Marián Viskupič (SaS) zase ponechanie na doterajšej úrovni 55 %.
Novelu predložili do parlamentu poslanci z hnutia OĽANO. Cieľom je podľa nich vrátiť úpravu zdaňovacieho obdobia a výšku sadzby príspevku na úroveň pôvodného vládneho návrhu zákona. Zákon schválil parlament vlani v decembri so zmenami, ktoré vyplynuli z rokovaní výborov a ktoré jeho znenie zmiernili.
Mimoriadne zdanenie sa dotýka najmä bratislavskej rafinérie Slovnaft. Aj keď zavedenie solidárneho príspevku vyplýva z nariadení EÚ, zdanenie v aktuálnej výške Slovnaft odmietol a zvažuje podanie žaloby na arbitrážny súd. (12. apríla)