Mathernová: Veľvyslanec EÚ má v rámci svojho pôsobenia v Kyjeve kľúčový význam
BRUSEL – Novou šéfkou Delegácie EÚ na Ukrajine bude od jesene najvyššie postavená Slovenka v štruktúrach EÚ, zástupkyňa generálneho riaditeľa Európskej komisie pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení (DG NEAR) Katarína Mathernová. V stredu v rozhovore pre TASR upozornila na význam, ktorý táto funkcia znamená v časoch vojny i po jej skončení – keď nastane čas na obnovu Ukrajiny.
Mathernová potvrdila, že prijala ponuku stať sa novou šéfkou Delegácie EÚ v Kyjeve, kde by mala zotrvať v období troch rokov. „Ten post bude dôležitý po vojne, ale je dôležitý aj počas vojny, pretože EÚ preukazuje Ukrajine mimoriadnu podporu, vojenskú, diplomatickú, politickú a len tohto roku poskytne 18 miliárd eur na fungovanie krajiny v podobe makrofinančnej pôžičky,“ uviedla. Podľa jej slov, až sa vojna skončí, bude pomoc EÚ niekoľkonásobne vyššia. Na obnovu pôjdu stovky miliárd eur, aj vzhľadom na obrovské škody, ktoré napáchali ruské bomby. „Bude to pre mňa taká osobná výzva, nakoľko sa venujem pomoci krajinám východnej Európy a západného Balkánu a vo Svetovej banke som pracovala tiež na reformách a pomoci týmto krajinám,“ vysvetlila.
Mathernová úlohu Delegácie EÚ v Kyjeve považuje za kľúčovú. Veľvyslanec je „prvým styčným dôstojníkom“ Únie pre Ukrajincov a to nielen pre predstaviteľov vlády, ale aj pre novinárov, zástupcov občianskej spoločnosti či rôznych mestských a regionálnych štruktúr. „Veľmi úderne sa delegácia zapája do prác skupiny G7, ktorá vedie permanentný reformný dialóg s vládou Ukrajiny. Jednou z hlavných úloh šéfa delegácie je dávať dokopy veľvyslancov 27-člennej EÚ, zvolávať s nimi pracovné mítingy a sprostredkúvať komunikáciu na mieste s členmi EÚ,“ opísala situáciu.
Do Kyjeva nepôjde Mathernová ako „neznámy človek z Bruselu“. Od marca 2020 bola v Európskej komisii výkonnou riaditeľkou Podpornej skupiny pre Ukrajinu, stretávala sa s členmi ukrajinskej vlády a mimovládnych organizácií, pozná sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským. To podľa nej zohralo svoju úlohu pri jej vymenovaní do funkcie. „Pracujem s Ukrajinou už skorom osem rokov, v rámci Podpornej skupiny veľmi intenzívne. Novému veľvyslancovi zvyčajne trvá skoro rok, kým si vytvorí kontakty s kľúčovými ľuďmi. V mojom prípade to bude oveľa jednoduchšie,“ priznala. (19. apríla)
Minister poľnohospodárstva Vlčan: Vláda zakázala dovoz ukrajinských agrokomodít, nie však ich tranzit
BRATISLAVA – Vláda na svojom pondelkovom online rokovaní schválila zákaz dovozu ukrajinského obilia a niektorých poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny, nie však ich tranzit cez Slovensko. Informoval o tom na brífingu po rokovaní vlády dočasne poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan. Zákaz by podľa uznesenia vlády mal byť účinný od 19. apríla.
„Dnes som na vládu predložil a vláda schválila návrh zákazu dovozu vybraných poľnohospodárskych produktov a potravín z Ukrajiny a pôvodom z Ukrajiny. Zároveň som na vládu predložil a vláda schválila zavedenie osobitného režimu tranzitu zásielok poľnohospodárskych produktov a potravín z Ukrajiny a pôvodom z Ukrajiny,“ priblížil agrominister. Ide podľa neho o opatrenie na ochranu slovenského agropotravinárskeho sektora a hlavne zdravia spotrebiteľov.
„Poľsko pristúpilo k veľmi striktným zákazom a my sme museli reagovať, aby sme ochránili slovenský trh v tých poľnohospodárskych a potravinárskych produktoch, kde máme vlastnú sebestačnosť zabezpečenú,“ poznamenal Vlčan s tým, že zoznamy boli určené najmä s ohľadom na zdravotnú neškodnosť produkcie. „Dnešným uznesením vláda nezavádza zákaz tranzitu prostredníctvom koridorov solidarity do prístavov tak, aby produkcia z Ukrajiny určená na tretie trhy mimo EÚ mohla pokračovať,“ dodal Vlčan.
Agrorezort v pondelok informoval, že vláde navrhol zákaz dovozu vybraných poľnohospodárskych produktov a potravín z Ukrajiny a pôvodom z Ukrajiny na územie SR, a to obilniny, cukor, sušené krmivá, osivá, chmeľ, ďalej ľan a konope, ovocie a zeleninu, spracované ovocné a zeleninové výrobky, ale aj víno, etylalkohol poľnohospodárskeho pôvodu a med a včelie produkty. (17. apríla)
MO: Ozbrojené sily SR si prevzali druhý z 15 tankov Leopard 2A4 od Nemecka
BRATISLAVA – Ozbrojené sily (OS) SR si prevzali druhý tank Leopard 2A4, ktorý Slovensko dostalo od Nemecka ako náhradu za 30 kusov bojových vozidiel pechoty (BVP-1) darovaných Ukrajine. Ostatných 13 tankov majú dodávať priebežne do konca roka. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kakaščíková.
Tank prebrali v Nemecku príslušníci 14. tankového práporu Trebišov, 42. zásobovacej základne Martin OS SR a zástupcovia sekcie modernizácie Ministerstva obrany SR. Ako priblížil poverený minister obrany Jaroslav Naď, technika ešte pred odovzdaním prechádza komplexnou opravou v spoločnosti Rheinmetall Landsysteme. Prvý z dodaných tankov už podľa hovorkyne prešiel aj skúškami na overenie vybraných takticko-technických parametrov vo Vojenskom technickom a skúšobnom ústave Záhorie. Rezort aktuálne pracuje na ich vyhodnocovaní. „Pre zavedenie tankov do OS SR bude potrebné aj preškolenie osádok, ktoré v priestoroch Centra výcviku Lešť v lete tohto roka zabezpečia príslušníci Bundeswehru,“ doplnila Kakaščíková. (17. apríla)
MO: Naď rokoval o obrane a bezpečnosti s veľvyslancami severských krajín a USA
BRATISLAVA – Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď v utorok 18. apríla privítal v priestoroch rezortu obrany veľvyslancov Dánska, Estónska, Fínska, Litvy, Lotyšska, Nórska, Švédska a USA. Diskutovali o aktuálnych bezpečnostno-politických otázkach s dôrazom na priority Ministerstva obrany (MO) SR v kontexte pomoci Ukrajine a modernizácie ozbrojených síl. TASR o tom informovala hovorkyňa MO SR Martina Kakaščíková.
„Ruská agresia voči Ukrajine je pre naše krajiny najväčšou bezpečnostnou výzvou za posledné desaťročia. Veľmi ma teší, že jasné postoje a odhodlanie Slovenska pomáhať Ukrajine v jej spravodlivom boji za slobodu oceňujú aj naši partneri z Pobaltia a Škandinávie, z ktorých viacerí majú s Ruskom spoločnú hranicu,“ skonštatoval Naď. Ako poukázal, ruská invázia podnietila niektoré krajiny k historickému prehodnoteniu bezpečnostnej politiky a pridaniu sa k najsilnejšej obrannej Aliancii sveta. „Je to významný krok, žiaľ, na pozadí ohavných okolností,“ zhodnotil. (18. apríla)
Zahraničných veľvyslancov v utorok privítal aj dočasne poverený minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer. Urobil tak pri príležitosti výročí vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ) a NATO. Vstup SR do oboch organizácií označil za zásadné generačné rozhodnutie, ktoré nemá alternatívu a ktorého dôležitosť potvrdilo aj geopolitické dianie v uplynulom období.
Slovenská republika si pripomenula 19. výročie vstupu SR do Severoatlantickej aliancie 29. marca. Od vstupu do EÚ uplynie 19 rokov 1. mája.
This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.