Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Minister obrany J. Naď: SR patrí medzi najaktívnejších poskytovateľov vojenskej pomoci Ukrajine
Ramstein – Slovensko je jedným z najaktívnejších štátov v poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine a je odhodlané v tom pokračovať. Ukrajine bude naďalej posielať aj humanitárnu pomoc. Celkovo Slovensko poskytlo Ukrajine už 12 balíkov pomoci. Vyhlásil to v piatok dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď po rokovaní Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny na leteckej základni Ramstein v Nemecku. TASR o tom informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kakaščíková.
Doterajšia pomoc zo Slovenska zahŕňala systém protivzdušnej obrany S-300, odmínovacie systémy Božena, tri desiatky vyradených bojových vozidiel pechoty BVP-1, päť dopravných vrtuľníkov, muníciu, palivo a najnovšie tiež 13 stíhacích lietadiel MiG-29 a časť protilietadlového raketového systému KUB.
Protivzdušná obrana je pre Ukrajinu podľa Naďa kľúčová. „Preto sme boli jednou z prvých krajín, ktoré jej darovali túto strategickú techniku. Verím, že tieto kroky povzbudia viaceré krajiny k rozhodnutiu dodať potrebnú vojenskú pomoc, ktorá by mohla zachrániť ešte viac ľudských životov a pomôže Ukrajine oslobodiť svoje územie,“ uviedol šéf slovenského rezortu obrany. Zároveň vyjadril spokojnosť z odhodlania medzinárodného spoločenstva pomáhať Ukrajine.
Okrem techniky a humanitárnej pomoci Slovensko podporuje Ukrajinu aj prostredníctvom prevádzky na opravu ukrajinskej vojenskej techniky v Michalovciach. Naď zopakoval, že zo strany SR je všetko pripravené na to, aby sa technika nasadená na Ukrajine mohla začať opravovať. (21. apríla)
Slováci nedôverujú médiám, sťažujú sa na obmedzovanie slobody prejavu
Brusel – Dôvera verejnosti voči médiám je na Slovensku nízka, dosahuje iba 37 percent. Slováci sa domnievajú, že bezpečnosť štátu sa využíva ako zámienka na obmedzovanie slobody prejavu. Vyplýva to zo Správy o slobode médií, ktorú v pondelok zverejnila Únia občianskych slobôd pre Európu (Liberties).
Správa sa zaoberá hlavným vývojom v oblasti slobody médií v roku 2022 v 18 krajinách EÚ vrátane Slovenska. Zameriava sa na tri témy: slobodu a pluralitu médií; bezpečnosť a ochranu novinárov; a slobodu prejavu a šírenia informácií.
Ruská invázia na Ukrajinu podľa správy vlani významne ovplyvnila európske mediálne prostredie. Na šírenie ruskej propagandy na sociálnych médiách reagovala EÚ tlakom na veľké digitálne platformy, aby zakročili proti ruským štátnym účtom. Zároveň uvalila sankcie proti ruským štátnym médiám a vyzvala na ďalšie opatrenia na boj proti dezinformáciám na internete.
Správa naznačila, že vo väčšine krajín EÚ vo všeobecnosti nedošlo k pokroku v oblasti slobody médií, v niektorých krajinách sa situácia dokonca zhoršila. V mnohých krajinách je pre novinárov čoraz ťažšie vykonávať svoju prácu. Čelia obťažovaniu, fyzickým a verbálnym útokom, a to najmä v online prostredí či počas protestov. Množí sa aj využívanie strategických žalôb proti účasti verejnosti (SLAPP), ktoré novinárov zaťažujú nákladmi na právnu obhajobu.
Na Slovensku, podobne ako v Írsku, verejnoprávne médiá bojujú s finančnými problémami. Správa pripomína aj zrušenie koncesionárskych poplatkov na Slovensku.
Koncentrácia vlastníctva médií ohrozuje podľa správy pluralitu názorov v Česku, Francúzsku, Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku, Slovinsku a Taliansku. Nespravodlivé a nejasné prideľovanie štátnej reklamy a dotácií sa uvádza ako problém v Maďarsku a Poľsku, kde provládne médiá dostávajú neúmernú finančnú podporu. V oboch krajinách je sporná aj nezávislosť regulačných orgánov pre médiá a telekomunikácie. Verejnoprávne médiá zostávajú pod kontrolou vlády v Maďarsku a Poľsku a najnovšie čelia politickému tlaku novej vlády vo Švédsku.
Správa pozitívne vníma, že na Slovensku od augusta 2022 platí nový mediálny zákon, ktorým sa zriadil Register partnerov verejného sektora, umožňujúci verejnosti zistiť, kto skutočne stojí za konkrétnymi médiami. Redakcie na Slovensku sú povinné zverejniť zoznam všetkých investorov a darcov, ktorí v priebehu roka poskytli príspevky nad 2000 eur, inak im hrozí pokuta až do výšky 100.000 eur. (24. apríla)
Čiastkové víťazstvo Ukrajiny nestačí, píšu spoločne Heger, Fiala a Morawiecki
Washington – Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger a šéfovia vlád Česka a Poľska Petr Fiala a Mateusz Morawiecki v spoločnom článku v americkom zahraničnopolitickom časopise Foreign Affairs v pondelok vyzvali slobodný svet, aby vytrval v podpore Ukrajiny. Zdôraznili, že zamrznutý konflikt alebo iba čiastkové víťazstvo Ukrajiny nič nevyriešia.
„Ak Rusko zvíťazí a Ukrajina padne, na rade bude stredná Európa,“ vyjadrili svoje obavy. Naopak, v prípade porážky Ruska sa podľa nich zníži pravdepodobnosť, že podporovatelia Ukrajiny budú musieť neskôr sami krvácať. Premiéri troch stredoeurópskych krajín trvajú na tom, že je potrebné dosiahnuť stiahnutie sa Ruska aj z ukrajinského polostrova Krym, ktorý anektovalo v roku 2014. V opačnom prípade by to podľa nich bol signál pre „všetkých autoritárskych šialencov, že je v poriadku, ak napadnú svojho suseda na základe nenávistných výmyslov a zabijú pri tom tisícky nevinných civilistov“.
Mier na Ukrajine je možné nastoliť iba na základe podmienok, ktoré si nastolí sama Ukrajina, tvrdia premiéri. Upozorňujú, že zmrazením konfliktu by si Rusko iba kúpilo čas a v dlhodobom horizonte by to neprinieslo stabilitu a nezlepšilo ani bezpečnostnú a ekonomickú situáciu. Pripomenuli, že krajiny strednej Európy v minulosti zakúsili „ruský revanšizmus, totalitu, okupáciu, deportácie a masakry“ a aj teraz sa nachádzajú na frontovej línii širšieho konfliktu s Ruskom. Vyzdvihli svoju pomoc ukrajinským utečencom, ale aj vojenskú, ekonomickú a humanitárnu podporu Ukrajine.
„Povzbudilo nás, že vojna dodala transatlantickému spojenectvu novú energiu,“ napísali ďalej s tým, že v reakcii na ozbrojený konflikt na Ukrajine mnohé členské štáty NATO zvýšili svoje obranné rozpočty a rozhodli sa modernizovať svoje armády. „Je však jasné, že naša spoločná bezpečnosť si bude vyžadovať ešte viac zdrojov – finančných i ľudských – aby sme si v budúcnosti zachovali náš vojenský a technologický náskok,“ podčiarkli. Podľa nich by spojenci nemali v podpore Ukrajiny vylučovať žiaden druh konvenčných zbraní a pri ich dodávkach by nemali otáľať.
Heger, Fiala a Morawiecki sa tiež postavili za myšlienku zriadenia osobitného medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil najvyššie ruské vedenie za vojenskú agresiu voči Ukrajine. Navrhujú skonfiškovať ruské aktíva na Západe, ktorých hodnota sa odhaduje na 350 až 400 miliárd dolárov. Tieto zdroje by sa potom mali použiť na obnovu Ukrajiny.
Na júlovom summite vo Vilniuse by NATO malo podľa nich malo „jasne a dôveryhodne vytýčiť pre Ukrajinu cestu k jej členstvu v Aliancii, a to jednak podľa toho, ak a kedy si to bude želať Kyjev, a jednak kedy to podmienky dovolia“. Dovtedy musí NATO poskytovať Ukrajine nielen politické uistenia, ale aj bezpečnostné záruky, aby sa nestala „raz a navždy šedou zónou“, apelovali.
Čo sa týka Ruska, je potrebné dať mu najavo transatlantickú vojenskú silu a jednotu, zaviesť voči nemu tvrdé sankcie a izolovať ho. „Na to, aby Európa ostala celistvá a slobodná, bude naďalej kľúčová angažovanosť a vedúca úloha USA,“ píšu premiéri v závere s tým, že podpora Ukrajiny pomôže odstrašiť aj prípadných agresorov v iných častiach sveta, napríklad v Ázii. (24. apríla)
Kazachstan: V Almaty otvorili honorárny konzulát SR
Almaty – V kazašskom meste Almaty otvorili v sobotu honorárny konzulát SR, ktorý bude viesť kazašská podnikateľka Guľmira Tolganbajevová. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnil aj predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár, ktorý spolu s delegáciou navštívil Almaty počas návratu z pracovnej cesty v Číne. Ide o tretí konzulát SR v Kazachstane. Má pomáhať rozvíjať hospodársku spoluprácu aj kontakty medzi podnikateľmi.
„Konzulát bude poskytovať všetky služby pre slovenských občanov, slovenských podnikateľov. Bude vyhľadávať nové príležitosti pre rozvoj spolupráce, poskytovať konzulárnu pomoc, ochranu našim občanom,“ povedal slovenským novinárom veľvyslanec SR v Kazachstane Róbert Kirnág. Konzulát označil za plnohodnotné zastúpenie SR na juhu krajiny v kozmopolitnej metropole Kazachstanu v Almaty. Obrátiť sa naň budú môcť slovenskí turisti, podnikatelia, ale aj obyvatelia Kazachstanu.
Veľvyslanec ozrejmil, že občania SR nepotrebujú na 30 dní pobytu v Kazachstane víza na účely turistiky, či obchodných ciest. Kollár pripomenul, že SR a Kazachstan oslavujú 30 rokov spoločných diplomatických vzťahov. Verí, že konzulát prispeje k ich zlepšeniu. „Slovensko má záujem o obchod s Kazachstanom, ale aj o zamestnancov, ktorí by mohli prísť na Slovensko pracovať,“ skonštatoval.
Konzulát bude sídliť v budove biznis centra, ktorú vlastní Tolganbajevová. Konzulku podľa nášho veľvyslanca vybrali na základe odporúčania od českých kolegov. „Je to veľmi úspešná podnikateľka, developerka, uznávaná osobnosť tohto mesta a tejto oblasti,“ dodal Kirnág. Tolganbajevová by podľa vlastných slov chcela napomáhať tomu, aby kazašskí podnikatelia viac spoznali Európu a Slovensko.
Námestník ministra zahraničných vecí Kazachstanu Roman Vasilenko pripomenul, že obchodná bilancia medzi krajinami rastie. „V Kazachstane máme takmer 30 spoločností zo Slovenska,“ skonštatoval. Potenciál vidí v spolupráci v oblasti priemyslu, strojárstva, obranného priemyslu, pôdohospodárstva, farmácii i cestovnom ruchu. Informoval tiež, že v Prešove majú v máji otvoriť honorárny konzulát Kazachstanu. (23. apríla)
MZVEZ eviduje v Sudáne jedného Slováka s dvojitým občianstvom
Bratislava – Slovenský rezort diplomacie eviduje v Sudáne, kde už viac než týždeň pokračujú boje medzi tamojšou vládou a znepriatelenými polovojenskými jednotkami, jedného Slováka. Ide o osobu s dvojitým štátnym občianstvom SR i Sudánu. Pre TASR to uviedol komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
„S uvedenou osobou, ako aj jej rodinou v SR je rezort diplomacie v kontakte. Podľa dostupných informácií je táto osoba nachádzajúca sa v Sudáne v poriadku,“ priblížil komunikačný odbor.
MZVEZ na svojom webe odporúča občanom SR nezdržiavať sa v Sudáne a krajinu opustiť. „Internetové a telefónne služby sú nespoľahlivé a obmedzované bezpečnostnými zložkami. Politická a bezpečnostná situácia sa môže ďalej zhoršovať,“ poukázalo s tým, že tam došlo aj k prerušeniu leteckého spojenia.
„Ak je cestovanie nevyhnutné, sledujte miestne médiá, vyhýbajte sa demonštráciám a riaďte sa radami miestnych úradov. Počas trvania demonštrácie zostaňte v mieste pobytu,“ skonštatoval rezort. Pripomenul, že SR nemá v Sudáne veľvyslanectvo a pre poskytnutie pomoci má len obmedzené možnosti. V naliehavých prípadoch preto odporúča kontaktovať Honorárny konzulát SR v Chartúme alebo veľvyslanectvo niektorej inej členskej krajiny Európskej únie. (23. apríla)
This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.