Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Predseda NRSR: Keď príde k obnove Ukrajiny, Slovensko chce byť pri tom
Praha – Slovensko chce byť pri tom, keď sa začne povojnová obnova Ukrajiny. Uviedol to v utorok v Prahe predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár po stretnutí s predsedom Najvyššej rady Ukrajiny Ruslanom Stefančukom, ktorý mu podľa jeho slov prisľúbil, že Slovensko z tohto procesu nevynechajú.
Stefančuk podľa Kollára pripomenul, že na Ukrajine si pamätajú, ktoré štáty jej pomáhali ako prvé. Šéf ukrajinského parlamentu sa zároveň poďakoval Slovensku za vojenskú a humanitárnu pomoc, ale aj prejavenú empatiu voči ukrajinským utečencom. Kollár zopakoval, že Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do európskych štruktúr, avšak musí splniť všetky kritériá.
Na okraj Konferencie predsedov parlamentov EÚ v Prahe absolvoval predseda NR SR bilaterálne rokovanie aj s predsedom srbského Národného zhromaždenia. Parlamentnú konferenciu zhodnotil ako prínosnú, pretože si na nej lídri potvrdili spoločný postup voči Rusku. „Máme rovnaké názory na celú situáciu, možno až na maďarskú stranu. Ale principiálne sme sa všetci zhodli na jednote a rovnakých postupoch voči agresorovi aj voči Ukrajine,“ zhodnotil dvojdňové stretnutie Kollár.
Na konferencii sa diskutovalo aj o závislosti od autoritatívnych režimov. Podľa predsedu slovenského parlamentu sa EÚ na takéto režimy pri určitých kritických surovinách nemôže spoliehať. „Lebo sa môže stať, že narazíme tak, ako sme narazili pri cenách plynu. Túto krízu sme prekonali, ale zhodli sme sa, že musíme diverzifikovať,“ doplnil.
Šírenie dezinformácií a ovplyvňovanie volieb v demokratických krajinách bolo ďalšou témou utorkovej časti konferencie. „Hovorili sme aj o zasahovaní do politiky jednotlivých štátov cez konšpiračné weby, cez zasahovanie a ovplyvňovanie médií, internetového priestoru,“ spresnil Kollár. Európske krajiny majú podľa neho sklz v moderovaní dezinformačného obsahu na online platformách. „Všetci to registrujeme ako veľkú hrozbu,“ uzavrel predseda NR SR. (25. apríla)
Minister obrany J. Naď vo Varšave vyzdvihol význam Bukureštskej deviatky
Varšava – Bukureštská deviatka (B9) je formát, ktorého význam je dôležitejší ako kedykoľvek predtým. Uviedol to v stredu dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď po schôdzke šéfov rezortov obrany krajín B9 vo Varšave. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kakaščíková.
Ministri krajín B9 rokovali o bezpečnostnej situácii v regióne v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ako aj o úlohe Severoatlantickej aliancie a Európskej únie v podpore pre Ukrajinu. Diskusia sa týkala tiež posilnenia predsunutej obrany NATO na ochranu východného krídla Aliancie.
„Naše krajiny tvoria východnú hranicu NATO a EÚ, spoločne s ostatnými ministrami sme dnes potvrdili jednotu a neochvejnosť našich postojov voči porušovaniu medzinárodného práva a územnej celistvosti suverénnych krajín, ktoré v moderných dejinách nemá obdobu,“ povedal Naď.
Dodal, že s partnermi hovorili aj o možných mechanizmoch posilnenia východného krídla NATO, ktoré sa týkajú adaptácie veliteľských štruktúr i konkrétnych spôsobilostí vrátane protivzdušnej obrany.
Podľa jeho slov bude Ukrajina „na konci svojho spravodlivého boja úspešná“. „Dovtedy však musíme demonštrovať náš odstrašujúci potenciál a odolnosť voči ruskému imperializmu, ktorý je v tomto storočí jednoducho neprijateľný,“ uviedol.
Témou stretnutia vo Varšave bol tiež blížiaci sa summit NATO v litovskom Vilniuse. Ministri sa venovali aj podpore NATO a EÚ pri konsolidácii obranných kapacít partnerov z bezprostredného okolia, najmä Moldavska, Gruzínska a Bosny a Hercegoviny. „Slovensko je jasným podporovateľom územnej celistvosti spomínanej trojice krajín. Vychádzajúc zo strategických dokumentov NATO, predovšetkým po ruskej invázii na Ukrajinu musíme ďalej posilňovať našu politickú a praktickú spoluprácu, keďže každá z týchto krajín má osobitný význam pre európsku bezpečnosť,“ uviedol Naď.
Bukureštská deviatka (B9) je neformálne zoskupenie krajín východného krídla NATO, do ktorého okrem Slovenska patria Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. (26. apríla)
Predseda NRSR: Dávať teraz Ukrajine nádeje na vstup do NATO je nezodpovedné
Praha – Je neprípustné, aby do Severoatlantickej aliancie vstúpila krajina, v ktorej je vojenský konflikt. Dávať Ukrajine zbytočné nádeje je veľmi nezodpovedné, proces sa však začať môže. V pondelok to po prvom bloku Konferencie predsedov parlamentov EÚ v Prahe uviedol predseda NR SR Boris Kollár.
Predseda Najvyššej rady Ukrajiny Ruslan Stefančuk predtým povedal, že pozvánku by radi dostali na júlovom summite NATO vo Vilniuse.
„Určite nemôže vstúpiť do NATO krajina, kde je aktuálne vojenský konflikt, to je neprípustné. Myslím si, že by to ani neprešlo ratifikáciou členských krajín. Dávať tu nejaké zbytočné nádeje je veľmi nezodpovedné,“ vyhlásil Kollár. Vstúpiť je možné len v mieri, inak by sa aktivoval článok 5 a členské krajiny by sa museli zapojiť do vojny, povedal predseda NR SR.
Zdôraznil, že to neznamená, že by bol proti tomu, aby Ukrajina do NATO vstúpila. „Sme za to, ale v čase mieru a tak, ako sa to má. Proces môžete začať, ale nemôžete byť prijatý ako člen,“ spresnil Kollár.
V otázke vstupu do EÚ predseda slovenského parlamentu zopakoval postoj, že Ukrajina musí absolvovať celý proces tak, ako napríklad v minulosti Slovensko. „Mňa veľmi mrzí, že sú tam boje, že Ukrajina bola napadnutá, ale to neznamená, že sa z toho dôvodu urobí nejaká skratka. Všetky členské štáty musia mať rovnaké pravidlá,“ uzavrel šéf slovenského parlamentu. (24. apríla)
RE: Slovenský parlament by mal odmietnuť návrh zákona proti transrodovým ľuďom
Brusel/Štrasburg – Poslanci slovenského parlamentu by mali odmietnuť návrh zákona, ktorý by bránil transrodovým ľuďom v zákonnom uznaní ich rodovej identity. Takýmto zákonom by sa Slovensko dostalo do konfliktu so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z Európskeho dohovoru o ľudských právach. V liste zverejnenom v utorok to uviedla komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová.
Komisárka list adresovala predsedovi NR SR Borisovi Kollárovi, šéfovi ústavnoprávneho výboru Milanovi Vetrákovi a šéfovi výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj Jozefovi Lukáčovi. „Útok na bar Tepláreň v Bratislave spred viac ako pol roka mal spustiť proces, ktorý by reagoval na dlhodobé obavy spôsobené neznášanlivosťou voči LGBTI ľuďom,“ píše v liste komisárka. Podľa nej sa tak nedeje a práva LGBTI ľudí na Slovensku sa zdajú byť ešte viac ohrozené.
„Obávam sa, že poslanci Národnej rady naďalej predkladajú návrhy legislatívy, ktoré povedú k zhoršeniu rešpektovania ľudských práv,“ tvrdí Mijatovičová. Zdôraznila tiež nedostatky v právnom rámci, ktorý by párom rovnakého pohlavia umožňoval primerané uznanie a ochranu ich vzťahu. Vyzvala na posilnenie právnych predpisov o trestných činoch z nenávisti, na podporu občianskej spoločnosti a na komplexný boj proti netolerancii a diskriminácii.
Návrh, o ktorom majú slovenskí poslanci rokovať v máji, že zmena rodového markera v rodnom čísle bude možná len vtedy, ak osoba môže na základe genetického testu dokázať, že jej pohlavie bolo „nesprávne určené“, pripraví transrodových ľudí o možnosť, aby ich rodová identita bola právne uznaná. Mijatovičová upozornila, že ak parlament tento návrh schváli, Slovensko sa dostane do rozporu s Európskym dohovorom o ľudských právach.
Mijatovičová vyzvala poslancov NR SR, aby zabezpečili, že súčasné zákonné postupy uznávania pohlavia sú plne v súlade s ľudskými právami. V tejto súvislosti vyjadrila znepokojenie z toho, že nedávne usmernenie ministerstva zdravotníctva na ukončenie praxe vyžadujúcej sterilizáciu ako podmienku zákonného uznania pohlavia môže byť zrušené. Spresnila, že návrat k praktikám, ktoré „hlboko ovplyvňujú telesnú integritu, dôstojnosť a právo na súkromie a rodinu“, nebude v súlade s medzinárodnými záväzkami.
Mijatovičová takisto vyzvala slovenských poslancov, aby sa zdržali presadzovania naratívov, ktoré nesprávne charakterizujú boj za rovnosť LGBTI ľudí ako „rodovú ideológiu“ alebo „ideológiu LGBTI“. Parlament podľa nej nemôže byť priestorom na šírenie nenávistných prejavov.
„Poslanci ako zákonodarcovia a volení zástupcovia sú kľúčovými garantmi ľudských práv a mali by podporovať dodržiavanie záväzkov Slovenskej republiky. Vyzývam všetkých členov NR SR, aby túto úlohu plnili tak, aby bola zaistená bezpečnosť, dôstojnosť a rovnosť všetkých ľudí v Slovenskej republike bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu,“ konštatovala Mijatovičová. (25. apríla)
This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.