Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Vláda SR schválila dočasné obnovenie kontrol na hranici s Maďarskom
Bratislava – Na vnútornej hranici Slovenska s Maďarskom sa dočasne obnovia kontroly. Platiť budú od štvrtka (5. 10.) do 14. októbra. V stredu o tom rozhodla vláda SR.
„Kontroly sa budú vykonávať po celej dĺžke vnútornej hranice Slovenskej republiky s Maďarskom flexibilným spôsobom primerane aktuálnej hrozbe a v závislosti od vývoja bezpečnostnej situácie,“ uviedlo ministerstvo vnútra v materiáli.
Obnova kontroly na hranici s Maďarskom podľa vlády predstavuje jedno z kľúčových opatrení. Navrhnuté opatrenie má napomôcť zníženiu počtu nelegálnych migrantov, ktorí cez Slovensko iba tranzitujú do iných štátov Európskej únie. „Pretože ide prevažne o cudzincov, ktorých návrat do domovskej krajiny nie je možný z dôvodu prekážky administratívneho vyhostenia a nie je účelné ich ani zaistiť, zotrvávajú určitý čas na našom území,“ poukázal rezort. Dodal, že Slovensko vnímajú ako bezpečnú krajinu, z ktorej im nehrozí vytlačenie mimo schengenského priestoru.
V tomto roku dominuje nelegálnej migrácii v Slovenskej republike tzv. sekundárna tranzitná migrácia zo západobalkánskej trasy. Vláda eviduje jej nárast od druhej polovice augusta minulého roka. Od začiatku roka 2023 do 1. októbra eviduje Slovensko 39.688 nelegálnych migrantov. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o jedenásťnásobný nárast. „Napríklad len za mesiac september 2023 evidujeme viac nelegálnych migrantov ako za celý minulý rok,“ skonštatovali v materiáli.
Poľsko, Česká republika i Rakúsko zaviedli od polnoci z utorka na stredu náhodné dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom. Opatrenie má trvať desať dní, môže sa však predĺžiť. (4. októbra)
Slovenskí europoslanci podporili uznesenie o segregácii rómskych detí vo výučbe
Brusel/Štrasburg – Slovenskí europoslanci v stredu podporili uznesenie Európskeho parlamentu (EP) vyzývajúce na prijatie komplexných opatrení a financovanie riešenia segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.
Uznesenie EP v mene politickej frakcie európskych ľudovcov (EPP) presadil slovenský europoslanec Peter Pollák (OĽANO). Na úvod rozpravy uviedol, že EÚ neraz ukázala, že sa dokáže zjednotiť a chráni vlkov, medvede a lesy, no rómskym deťom sa dlhé roky kradne ich budúcnosť.
„Na jednej strane vidíme humánnu Európu, ktorá prijíma rezolúcie voči cudzím krajinám za porušovanie práv žien, LGBTI, novinárskej slobody, a na druhej strane vidíme členské krajiny, ktoré segregujú, vyčleňujú a odsudzujú rómske deti za farbu ich pleti, za ich etnicitu, za ich chudobu,“ povedal v pléne EP. Dodal, že rómske deti v Európe sú „nevyužitým potenciálom“, lebo raz z nich môžu vyrásť odborníci, ktorí už teraz chýbajú na pracovnom trhu, ktorí budú platiť dane, čo však nepôjde bez odstránenia segregácie.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (Jablko) zdôraznila, že najväčšie problémy slovenským Rómom spôsobil štát svojou chybnou politikou, ktorá začína vo vzdelávaní. „Umiestňujeme rómske deti do špeciálnych škôl pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím. Na základných školách im vytvárame oddelené triedy. To nemá obdobu v EÚ. Za ich segregáciu a diskrimináciu čelíme žalobe Európskej komisie. O probléme vieme, ale situáciu roky neriešime, aj preto sme odhlasovali toto uznesenie,“ uviedla. Treba sa podľa nej pýtať prečo parlament a vláda na Slovensku ignorujú tento problém a kde sú milióny z eurofondov určené na zmenu. „Prestaňme vyrábať analfabetov. Ak v tom budeme pokračovať, nemožno očakávať, že sa títo ľudia uplatnia na trhu práce,“ dodala.
Ivan Štefanec (KDH) konštatoval, že slovenskí politici dlhodobo zametali problémy týkajúce sa marginalizovanej rómskej komunity a jej spolužitia s majoritným obyvateľstvom pod koberec. „Výsledkom je, že na jednej strane tu máme reálnu segregáciu rómskych detí na školách, ktorú si nezaslúžia, a na druhej strane tlak rodičov majority, ktorí svoje deti nechcú nechávať v zmiešaných triedach, kde narážajú na problémy, ktoré sa inde nevyskytujú,“ povedal s tým, že prišiel čas na riešenia, ktoré v praxi reálne fungujú.
Podľa Eugena Jurzycu segregácia a diskriminácia rómskych detí im a spoločnosti môže brániť v dosiahnutí úspechu v budúcnosti, nakoľko bez vzdelávania sa nemôžu ekonomicky a sociálne marginalizovaní ľudia vymaniť z chudoby. „Otázku segregácie a diskriminácie Rómov treba riešiť, avšak efektívnejšie než doposiaľ. Podľa stanoviska Rady Európy národné stratégie neviedli k podstatným a trvalým zmenám v každodennom živote Rómov, napriek tomu, že na podporu marginalizovaných skupín bolo v rokoch 2014 – 2020 vyčlenených 1,5 miliardy eur,“ povedal.
Martin Hojsík (PS) upozornil, že na Slovensku navštevuje 65 percent rómskych žiakov vo veku šesť až 15 rokov školy, v ktorých sú všetci alebo väčšina žiakov Rómovia. „Ide o zlyhanie všetkých predchádzajúcich vlád. Segregáciu potvrdil aj Najvyšší súd SR v dvoch rozsudkoch a Slovensko zažalovala aj Európska komisia. Obeťou segregácie nie sú len Rómovia, ale celá krajina. Pripravujeme sa o možné talenty, o ktorých sa nikdy nikto nedozvie, pretože im prostredie generačnej chudoby neumožní sa naplno rozvinúť,“ uviedol Hojsík.
Monika Beňová (Smer-SD) povedala, že odstraňovanie segregácie rómskych detí je postupný, dlhodobý proces, ktorého výsledkom má byť zníženie a úplné ukončenie akéhokoľvek oddeľovania, diskriminácie či stigmatizácie príslušníkov menšiny vo vzťahu k väčšinovej populácii. „Zároveň je však náročné motivovať rodičov z majoritnej populácie, aby sa v prípade ich nesúhlasu ich deti vzdelávali v prostredí, v ktorom to oni sami nechcú. Za dôležité považujem dobudovanie školskej infraštruktúry na takej úrovni, aby sme boli schopní zabezpečiť rovnocenný prístup ku vzdelávaniu pre úplne všetky deti, vrátane tých zo sociálne znevýhodneného prostredia,“ uviedla. (4. októbra)
Minister Wlachovský v Kyjeve: Ochrana štátnosti Ukrajiny je pre EÚ strategickou prioritou
Kyjev – Ochrana ukrajinskej štátnosti a suverenity musí zostať strategickou prioritou Európskej únie (EÚ), vyhlásil minister zahraničných vecí SR Miroslav Wlachovský v Kyjeve na vopred neohlásenom stretnutí ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ. TASR o tom informovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Wlachovský označil prítomnosť šéfov diplomacie v Kyjeve za „symbol toho, že Európska únia neopúšťa Ukrajinu“. Zasadnutie je podľa neho dôkazom toho, že podpora Ukrajiny v jej boji za ochranu suverenity a územnej celistvosti zostáva strategickou prioritou spoločnej európskej agendy.
Slovenský minister vyjadril podporu eurointegračným ambíciám Ukrajiny a ocenil úspechy, ktoré už dosiahla na svojej ceste do EÚ. V nadväznosti na to hovoril o povojnovej obnove Ukrajiny, ktorá by podľa neho mala ísť ruka v ruke s implementáciou udržateľných reforiem.
Rozširovanie EÚ Wlachovský považuje za investíciu do dlhodobého mieru, stability a bezpečnosti celého regiónu aj Európy. Na zasadnutí pripomenul, že samotná Únia vznikla v reakcii na nacionalizmus, revizionizmus a militarizmus na kontinente. Týmto hrozbám dnes podľa neho čelí práve Ukrajina a štáty Únie spolu s ňou.
Šéfovia diplomacií krajín EÚ na pondelkovom neformálnom zasadnutí Rady pre zahraničné veci v Kyjeve vyjadrili solidaritu s Ukrajinou, ktorá čelí ruskej agresii. Zároveň vyhlásili, že sú pripravení pokračovať v dlhodobej a udržateľnej podpore Ukrajiny vo všetkých rozmeroch vrátane jej cesty k členstvu v EÚ. Na zasadnutí sa osobne zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba, ktorí sa poďakovali predstaviteľom štátov EÚ za vytrvalú pomoc a podporu pre Ukrajinu. (2. októbra)
This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.