Smer-SD, Hlas-SD, SNS podpísali memorandum a rozdelili si rezorty

Smer-SD, Hlas-SD, SNS podpísali memorandum a rozdelili si rezorty

Bratislava – Smer-SD, Hlas-SD a SNS podpísali memorandum o porozumení, dohodli sa na podpise koaličnej zmluvy a prerozdelení pozícií. Premiérsky post má patriť Smeru-SD, predsedu parlamentu nominuje Hlas-SD. Vzniknúť má aj nové ministerstvo.

Smeru-SD má okrem premiérskeho postu patriť šesť ministerstiev, Hlasu-SD sedem. SNS má obsadiť tri rezorty, z toho jedno s účinnosťou od prvého januára 2024. V memorande garantujú zahraničnopolitickú orientáciu SR na základe členstva v Európskej únii a NATO, ako aj v ďalších významných medzinárodných organizáciách „pri plnom rešpektovaní suverenity a národnoštátnych záujmov SR a posilňovaní zdravého vlastenectva“. Za základný cieľ koalície si dávajú zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov. Chcú tiež realizovať reformu trestného systému a mechanizmu ochrany ľudských práv.

Líder Smeru-SD Robert Fico sa bude uchádzať o premiérsky post a novú vládu chce mať zostavenú čo najskôr. Kabinet chce mať zostavený tak, aby mohol SR zastupovať na summite Európskej únie koncom októbra už nový premiér. Pripomenul, že od vymenovania vlády bude mať kabinet 30 dní na prípravu a predloženie vládneho programu. Zatiaľ nekonkretizoval, aké nové ministerstvo má vzniknúť. Vyhlásil tiež, že návrh štátneho rozpočtu z dielne kabinetu odborníkov ich k ničomu nezaväzuje a konsolidácia verejných financií nemôže byť na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu.

Predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini vyhlásil, že memorandum plne zodpovedá všetkým prioritám a predstavám strany. Chce, aby čo najskôr vznikla vláda, ktorá nebude obťažovať občanov svojimi vnútornými hádkami, politickými vnútornými rozpormi, ale od prvého dňa začne riešiť problémy aj vnášať impulzy dlhodobého charakteru. Prezidentku Zuzanu Čaputovú požiadal o maximálnu súčinnosť. Memorandum podľa Pellegriniho rešpektuje vôľu voliča, ktorý rozhodol o víťazstve Smeru vo voľbách.

SNS bude konštruktívnym koaličným partnerom, skonštatoval predseda strany Andrej Danko. Doplnil, že za SNS bude rád prispievať k stabilite a upokojeniu spoločnosti i riešeniu problémov. Hoci lídri budúcej koalície nemusia mať zhodné názory, majú podľa Danka cieľ upokojiť spoločnosť. Zdôraznil, že politikov hodnotí občan výsledkami volieb a tie treba rešpektovať. (11. októbra)

Rada EÚ menovala Katarínu Kaszasovú za členku Európskeho dvora audítorov

Brusel/Luxemburg – Rada Európskej únie v pondelok vymenovala Slovenku Katarínu Kaszasovú za členku Európskeho dvora audítorov (EDA). TASR o tom informuje na základe tlačového vyhlásenia EDA.

Vo funkcii bude pôsobiť od 16. októbra 2023 do 15. októbra 2029 a nahradí Ladislava Balka. Kaszasovú na členku EDA nominovala vláda SR. Začiatkom septembra podporil jej kandidatúru Výbor pre kontrolu rozpočtu EP, ako aj Európsky parlament.

Od roku 2020 pôsobí ako výkonná riaditeľka slovenského Úradu pre dohľad nad výkonom auditu. Predtým zastávala riadiace funkcie v Európskej investičnej banke (EIB), Európskom investičnom fonde (EIF) a Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM) v Luxemburgu, ktorý má na starosti zabezpečenie finančnej stability eurozóny ako celku.

Zmluva o EÚ umožňuje každému členskému štátu navrhnúť svojho kandidáta do Európskeho dvora audítorov. Rada EÚ (ministri členských štátov) po porade s europarlamentom schvaľuje členov EDA kvalifikovanou väčšinou na funkčné obdobie trvajúce šesť rokov.  Podľa Zmluvy musia členovia vykonávať svoje povinnosti úplne nezávisle a vo všeobecnom záujme Európskej únie.

Mandát predchádzajúceho slovenského člena EDA Ladislava Balka sa skončil 6. mája 2022. Predošlého kandidáta SR Martina Klusa odmietli členovia rozpočtového výboru po jeho vypočutí v marci tohto roka a ten následne stiahol svoju kandidatúru. (9. októbra)

Slovenskí europoslanci žiadajú zdroje pre východ SR postihnutý zemetrasením

Brusel – Jedenásť zo 14 slovenských europoslancov, zo štyroch politických frakcií Európskeho parlamentu (EP), sa podpísalo pod list zaslaný predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej. Žiadajú v ňom EK o finančnú pomoc pre východné Slovensko zasiahnuté zemetrasením, informuje bruselský spravodajca TASR.

V liste sa uvádza, že pondelkové zemetrasenie, ktoré zasiahlo východné Slovensko spôsobilo značné materiálne škody, ktoré sa v tejto chvíli ešte len vyčísľujú. Výzvu inicioval europoslanec a vedúci slovenskej delegácie pri Európskej ľudovej strane (EPP) v europarlamente Ivan Štefanec.

„Slovensko zasiahlo najhoršie zemetrasenie za posledných 93 rokov. Ľuďom na východe krajiny chceme pomôcť zmierniť ich materiálne škody a sme pripravení na akúkoľvek pomoc a koordináciu Európskej únie so slovenskými orgánmi. Navrhujeme aktiváciu Fondu solidarity, podobne ako tomu bolo pri požiaroch v Grécku, prípadne relokáciu iných európskych zdrojov,“ uviedol Štefanec.

Europoslanci sú pripravení poskytnúť súčinnosť pri akejkoľvek pomoci a koordinácii so slovenskými orgánmi. Ak by eurokomisia vyšla v ústrety tejto požiadavke, akúkoľvek schválenú pomoc bude musieť odobriť aj Európsky parlament.

Pod list sa podpísalo ešte ďalších desať slovenských europoslancov: Vladimír Bilčík, Miriam Lexmann a Peter Pollák za frakciu európskych ľudovcov, Lucia Ďuriš Nicholsonová , Martin Hojsík, Michal Šimečka a Michal Wiezik za liberálnu frakciu Obnovme Európu, Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová za skupinu sociálnych demokratov a tiež Eugen Jurzyca  z frakcie európskych konzervatívcov a reformistov. (12. októbra)

Wlachovský: Slovensko podporuje právo Izraela na sebaobranu

Bratislava/Maskat – Slovenská republika dôrazne odsudzuje teroristické útoky palestínskeho militantného hnutia Hamas a podporuje právo Izraela na sebaobranu. Na mimoriadnom zasadnutí šéfov diplomacií krajín EÚ to uviedol slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. TASR o tom v utorok informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Mimoriadne zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci, ktoré sa uskutočnilo formou videokonferencie, zvolal šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Hlavnou témou bol bezprecedentný útok Hamasu z pásma Gazy na Izrael, jeho dôsledky a hrozba eskalácie v regióne.

„Násilie a teror len znásobujú utrpenie a hyenistické zločiny Hamasu blokujú cestu k dialógu a mierovému riešeniu,“ povedal Wlachovský.

EÚ by podľa jeho slov mala mať záujem na „rýchlej deeskalácii a rokovaniach o prímerí, aby agresia Hamasu nespôsobila vznik širšieho regionálneho konfliktu“. „Izraelčania aj Palestínčania si zaslúžia žiť v mieri a bezpečí,“ dodal.

Slovensko podľa Wlachovského dlhodobo podporuje dvojštátne zriadenie v rámci mierového procesu na Blízkom východe.

Sklenár: Slovensko sa v NATO sústreďuje na udržateľnú pomoc pre Ukrajinu

Brusel – Slovensko sa v rámci Severoatlantickej aliancie sústreďuje najmä na udržateľnú pomoc svojho obranného priemyslu pre Ukrajinu. Uviedol to v stredu minister obrany SR Martin Sklenár po skončení prvej časti dvojdňového zasadnutia ministrov obrany NATO v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Sklenár pripomenul, že v stredu zasadala najprv kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny pod vedením USA. Neskôr sa ministri v rámci zasadnutia Rady NATO – Ukrajina stretli s ukrajinským rezortným kolegom Rustemon Umerovom. Podľa Sklenára stretnutie vysiela silný signál vývoja vzťahov medzi oboma stranami.

„Tieto vzťahy sa vo veľkej miere venujú prebiehajúcej vojne na Ukrajine, ale definujú aj zmenu vzťahu, ktorý je takto rovnocennejší a reflektuje aj to, že NATO nielen pomáha Ukrajine, ale aj to, že skúsenosti, ktoré Ukrajina získava z bojísk sú pre nás neoceniteľné pri plánovaní našich spôsobilostí a rozvoji našich plánov,“ opísal situáciu minister.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Bruseli žiadal spojencov o ďalšie zbrane, ktoré majú pomôcť jeho krajine pri obrane. Dostal prísľub Dánska a Belgicka o dodávke stíhačiek F-16.

Sklenár zdôraznil, že NATO a jej členské krajiny jasne ukazujú neprestávajúcu podporu pre Ukrajinu.

„Toto nie je vojna, ktorú by si vybrala Ukrajina, alebo my všetci. Našim prvotným záujmom, a pristupujú k tomu zhodne všetky členské krajiny, je pokračovať v tejto podpore, pretože to má zmysel aj pre našu vlastnú bezpečnosť, nielen pre oslobodenie Ukrajiny,“ odkázal. Upozornil, že členské krajny NATO poskytujú Ukrajine to, čo môžu a vznikajú rôzne koalície krajín pre rôzne druhy vojenského vybavenia. Sklenár spresnil, že Slovensko sa sústreďuje na udržateľnú pomoc obranného priemyslu.

„Sústreďujeme sa na prácu v oblasti odmínovania, poskytovania výcviku pre odmínovačov a systémov odmínovania a hľadáme partnerov, s ktorými by sme boli schopní zvyšovať produkciu slovenských systémov Božena a dodávať ich na Ukrajinu,“ uviedol Sklenár.

Dodal, že výrobcovia munície na Slovensku zvyšujú svoju kapacitu. Sú tiež v kontakte s ukrajinskými firmami a spoločne definujú možnosti vývoja nových húfnic, ktoré zohľadnia skúsenosti z bojov proti ruským okupantom.

Sklenár si myslí, že slovenská podpora Ukrajine bude v niektorých oblastiach pokračovať aj po nastúpení novej koaličnej vlády, ktorá práve vzniká.