go to the original language article
Bucurešť – Veľvyslanec Ukrajiny v Bukurešti, Ihor Prokopciuk, oznámil, že od roku 2027 bude jeho krajina mať vzdelávací systém v súlade so štandardmi Európskej únie, vrátane predĺženia základného vzdelávania na 12 rokov. Podľa neho sú reformy určené na to, aby mladým ľuďom poskytli väčšiu slobodu vo výbere a aby dodržiavali európske normy, v kontexte, keď Ukrajina pristúpila k medzinárodným zmluvám o ochrane menšín.
Na tlačovej konferencii v utorok v Bukurešti diplomat odmietol kritiku, ktorá sa objavila v verejnom priestore, a uviedol, že reformy sa stali cieľom manipulácií a skreslených informácií. Zdôraznil, že Ukrajina má jasný plán na zabezpečenie práv menšín v procese pristúpenia k EÚ.
Podpredseda vojenskej správy v Černovciach, Roman Greba, uviedol, že v súčasnosti v regióne funguje 63 škôl s vyučovaním v rumunčine, z ktorých 53 je úplne v tomto jazyku, avšak od roku 2027 sa vzdelávacia štruktúra zmení, pričom je plánovaná len jedna stredná škola s vyučovaním výlučne v rumunčine a deväť dvojjazyčných stredných škôl.
Veľvyslanec Prokopciuk zdôraznil, že najnovší sčítanie obyvateľstva na Ukrajine sa uskutočnilo v roku 2001, keď sa 151 000 osôb vyhlásilo za rumunských občanov. Sčítanie v roku 2022 sa neuskutočnilo kvôli vojne, pripomenul.
V Rumunsku minister školstva, Daniel David, vyjadril obavy o dopad reformy na vzdelávanie v rumunskom jazyku. V liste adresovanom svojmu ukrajinskému náprotivku na konci októbra trval na dodržiavaní práv rumunskej menšiny a navrhol bilaterálne konzultácie, pričom zopakoval, že dialóg založený na transparentnosti a vzájomnom rešpekte je jediným riešením pre vyváženú reformu.
V Černovciach reorganizácia schválená Regionálnym zastupiteľstvom predpokladá drastické zníženie počtu rumunských stredných škôl: z 20 zostanú len štyri, napriek odporu miestnej komunity. Líder rumunských občanov upozorňuje, že študenti budú nútení navštevovať ukrajinské stredné školy, a rumunské gymnáziá riskujú, že postupne zaniknú. Učitelia a zástupcovia komunity považujú reformu za ohrozenie ústavného práva na vzdelanie v materinskom jazyku a za nebezpečenstvo pre zachovanie kultúrnej identity v historických lokalitách.(18.11.2025)