Premiér Fico v Maďarsku: Spolupráca V4 bola úmyselne znefunkčnená, je to tragédia

Premiér Fico v Maďarsku: Spolupráca V4 bola úmyselne znefunkčnená, je to tragédia

Budapešť – Je tragédiou, že spolupráca Vyšehradskej štvorky (V4) bola úmyselne znefunkčnená. Vyhlásil to v utorok v Budapešti predseda vlády SR Robert Fico. Na tlačovej konferencii po stretnutí s maďarským premiérom Viktorom Orbánom zároveň avizoval, že bude vyvíjať tlak na české predsedníctvo V4, aby zvolalo schôdzku premiérov krajín zoskupenia v záujme riešenia spoločných tém. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„V4 a spolupráca v rámci V4 bola úmyselne znefunkčnená, pretože je evidentné, že keď sú štyri krajiny pohromade, ktoré reprezentujú 65 miliónov obyvateľov v rámci EÚ, dokážu presadiť veci, ktoré normálne individuálne krajiny presadiť nevedia,“ povedal Fico. Schôdzka premiérov krajín V4 by podľa neho nemala byť len formálna, ale mali by sa na nej prerokovať témy, ktoré sú dôležité pre tieto štáty.

Vlády v Bratislave i Budapešti majú tie isté pohľady na mnohé témy vrátane Ukrajiny či odmietania migračného paktu EÚ, pokračoval predseda slovenského kabinetu.

SR a Maďarsko majú podľa Fica rovnaký názor aj na budúcnosť Európskej únie vo vzťahu k právu veta. „Ak sa členským štátom EÚ zoberie právo veta a bude sa rozhodovať o zásadných politických a bezpečnostných otázkach nejakou väčšinou, to je začiatok konca EÚ,“ povedal. V takom prípade by podľa neho nastal „diktát veľkých vo vzťahu k tým malým“ a nebolo by možné hovoriť o suverenite a ochrane štátnych záujmov.

Premiéri takisto podľa Fica hovorili o štruktúre biznisu v Maďarsku a SR či o nevyhnutnosti atómovej energie pre dosiahnutie energetickej sebestačnosti. „Bez toho, aby sme mali atómové elektrárne, ťažko budeme môcť garantovať občanom jednej aj druhej krajiny dostatočný a cenovo prístupný objem elektrickej energie,“ dodal slovenský premiér.

Odmietol tiež návrhy odobrať Maďarsku hlasovacie právo v Rade EÚ. Podľa vlastných slov nesúhlasí s tým, aby nejaká členská krajina bola trestaná za to, že bojuje za svoju suverenitu a národnoštátne záujmy. Zdôraznil, že v EÚ by na takýto krok bolo potrebné jednomyseľné rozhodnutie, avšak on ho ako premiér SR nikdy nepodporí.

Zároveň vyslovil želanie, aby boli vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom založené na vzájomnej pomoci, ktorá pripomína nenávratné pôžičky. Ako jeden z príkladov takejto pomoci spomenul maďarský podiel na ochrane vzdušného priestoru Slovenska. (16. januára)

Európsky parlament schválil uznesenie kritické voči slovenskej vláde

Brusel – Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredajšom hlasovaní v Štrasburgu prijali uznesenie, ktoré kritizuje návrh novely Trestného zákona predložený vládou slovenského premiéra Roberta Fica. Za uznesenie hlasovalo 496 zo 630 prítomných poslancov, 70 bolo proti a 64 sa zdržalo hlasovania, informuje spravodajca TASR.

Text uznesenia, ktorý vznikol po rozprave v pléne z 13. decembra, vyjadruje obavy európskych zákonodarcov o schopnosť novej slovenskej vlády bojovať proti korupcii a chrániť finančné záujmy EÚ, ak bude schválená navrhnutá novela Trestného zákona. V decembrovej rozprave vystúpilo okolo 30 zákonodarcov, medzi nimi aj 13 z celkového počtu 14 slovenských europoslancov.

Nové pravidlá totiž rušia Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorá sa zaoberá najzávažnejšími trestnými činmi a korupciou, a zároveň zmierňujú tresty za niektoré majetkové trestné činy.

Upozornenie v tejto veci dostala začiatkom decembra slovenská vláda aj zo strany Európskej komisie, ktorá požiadala Slovensko, aby nepokračovalo v novelizácii Trestného zákona a zrušení ÚŠP, pretože tieto návrhy treba dôkladne zvážiť. Eurokomisia naznačila, že je pripravená na ďalšie politické a technické diskusie so slovenskou vládou s cieľom podrobnejšie preskúmať tieto otázky, pričom zamýšľané zmeny a doplnenia zákona odporúča konzultovať aj s Benátskou komisiou Rady Európy.

V podobne kritickom duchu sa 18. decembra vyjadrila aj Európska prokuratúra (EPPO), ktorá po analýze navrhovaných zmien týkajúcich sa Trestného poriadku, Trestného zákona, zákona o prokuratúre a zákona o ochrane oznamovateľov dospela k záveru, že tieto kroky predstavujú vážne riziko porušenia zásad právneho štátu. V konkrétnej rovine by to podľa EPPO minimalizovalo odhalenie možných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a narušilo funkčný mechanizmus podávania správ medzi Európskou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou. (17. januára)

Orbán: Vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom nikdy neboli také dobré ako teraz

Budapešť – Vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom nikdy neboli také dobré ako teraz, pretože obe krajiny sú v Európskej únii prepojené tak, že sa navzájom posilňujú z hľadiska fyzickej, ekonomickej a energetickej bezpečnosti. Povedal to predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v utorok v Budapešti po schôdzke so slovenským premiérom Robertom Ficom, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán zdôraznil, že záujmy Maďarska a Slovenska „smerujú minimálne na 99 percent rovnakým smerom“ a že suverenita je pre obe krajiny dôležitá.

„Zo strany Maďarska – a mám pocit, že tu existuje zhoda – nie sme spokojní s bruselskými iniciatívami budovať akýsi superštát. Vôbec nás netešia snahy legitimizovať nelegálnu migráciu. Chceme chrániť svoje hranice a rozhodovať o tom, koho pustíme do našej krajiny,“ podčiarkol Orbán.

Maďarský premiér sa poďakoval Ficovi za to, že slovenská polícia pravidelne pomáha pri ochrane južných hraníc Maďarska, a naznačil, že Maďarsko zas rado prispieva k ochrane vzdušného priestoru Slovenska od začiatku tohto roka.

Slovenského ministerského predsedu v rámci jeho pracovnej cesty prijala aj maďarská prezidentka Katalin Nováková. (16. januára)

Minister Blanár zopakoval, že SR odsúdi presuny zbraní po predložení dôkazov

Bratislava – Pokiaľ sa preukáže, že na Ukrajine použilo Rusko balistické rakety od KĽDR, slovenský rezort diplomacie to odsúdi ako hrubé porušenie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Po mimoriadnom rokovaní Zahraničného výboru Národnej rady SR to vyhlásil minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD). Rokovanie inicioval poslanec Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko). Minister podľa neho oslabil prestíž Slovenska a ublížil jeho záujmom.

Blanár zopakoval, že neexistujú dôkazy o použití rakiet KĽDR pri útoku na Ukrajinu. „Preto sme boli nútení počkať, až kým takéto dôkazy budeme mať k dispozícii,“ povedal s tým, že odsudzujú útoky voči civilným terčom, ako aj porušenie medzinárodného práva zo strany Ruska. Slovensko podľa neho odsudzuje aj transfery zo Severnej Kórey do Ruska, ktoré poukazujú na to, že dochádza k dodaniu predovšetkým munície. „Požiadali sme o dôkazy našich partnerov. Len čo sa ukáže, že sa to použije, SR je na strane medzinárodného práva,“ povedal Blanár novinárom po skončení rokovania výboru.

Valášek odmieta Blanárov argument, podľa ktorého sa k odsúdeniu Slovensko nepridalo, lebo nemalo dostatok dôkazov o dodávkach severokórejských rakiet. Tvrdí, že v novembri o dodávkach informovala Južná Kórea a začiatkom tohto roka aj americká vláda.

„Veľká väčšina slobodných krajín považovala tieto informácie za natoľko alarmujúce, že kroky ruských a severokórejských diktátorov rázne odsúdili,“ povedal Valášek. Dodal, že Blanár len na výbore zopakoval argumenty a premárnil šancu veci vysvetliť. Blanár podľa neho stavia Slovensko do izolácie.

Spojené štáty spolu so svojimi partnermi odsúdili ešte minulý týždeň presuny zbraní medzi Severnou Kóreou a Ruskom vrátane použitia severokórejských balistických rakiet proti Ukrajine na prelome rokov. Vyhlásenie podpísalo takmer 50 krajín vrátane Spojených štátov, Kanady, Austrálie, Japonska a všetkých krajín Európskej únie okrem Slovenska a Maďarska. (17. januára)

Minister Taraba v Bruseli: Zelená transformácia má EÚ ekonomicky posilniť, nie ju zničiť

Brusel – Pripravenosť Európy na klimatické riziká, nový klimatický cieľ do roku 2040, ale aj spravodlivý prechod k odolnej spoločnosti a konkurencieschopnému obehovému hospodárstvu sú hlavné témy neformálneho zasadnutia Rady EÚ pre životné prostredie v Bruseli. Uviedol to v pondelok minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (SNS), informuje spravodajca TASR.

Dvojdňové rokovania enviroministrov pripravilo belgické predsedníctvo v Rade EÚ a vedie ich federálny minister pre klimatický prechod, životné prostredie a energetiku Alain Maron.

Taraba naznačil, že najväčšia výzva nielen pre Slovensko, ale pre celu EÚ, je zvyšovať spoločenskú a hospodársku odolnosť voči klimatickým rizikám a súčasne zachovať konkurencieschopnosť Európy.

„Adaptácia na zmenu klímy je dôležitou politickou témou, stojí nás obrovské finančné zdroje. Preto musíme zelenú transformáciu robiť zmysluplne, efektívne a realizovať ju tempom a v rozsahu, ktorý nezničí našu konkurencieschopnosť, neohrozí pracovné miesta a nedá výhodu štátom, ktoré ťažia z toho, že životné prostredie nechránia,“ vysvetlil minister.

Podľa jeho slov zelená transformácia má pomôcť Európe stať sa energeticky nezávislou, nemá však podliehať slepému aktivizmu a ideológii, ktorá bude odtrhnutá od reality.

Na rokovaniach sa nastolila aj otázka nového klimatického cieľa do roku 2040. Taraba zdôraznil, že ak sa k iniciatívam EÚ nepridajú ostatní globálni znečisťovatelia, sprísňovanie cieľov nedosiahne očakávaný výsledok.

Belgické predsedníctvo chce klásť dôraz na myšlienku ako môže obehové hospodárstvo prispieť ku klimatickej neutralite, obnove biodiverzity a nulovému znečisteniu. Nárast obehovosti v európskom hospodárstve je pomalý (v roku 2022 dosiahol 11,5 percenta) a za posledných päť rokov stagnuje.

Ministri životného prostredia sa venovali aj otázke spravodlivej transformácie. Taraba odkázal na prieskumy, podľa ktorých si väčšina európskej verejnosti myslí, že udržateľná energia, produkty a služby nebudú do roku 2050 dostupné pre každého vrátane ľudí s nižšími príjmami.

„Slovensko podporuje strategickú nezávislosť EÚ či zvyšovanie energetickej bezpečnosti. Transformácia však musí byť predovšetkým ekonomicky a spoločensky udržateľná a nemôže ohroziť sociálne štandardy občanov EÚ. Výsledkom tejto politiky nemôže byť, že nemalá časť obyvateľov si nebude môcť dovoliť svoj pôvodný životný štandard,“ odkázal Taraba. (15. januára)

This is a compilation of the European coverage of enr news agencies. The content is an editorial selection based on news by the respective agency.