Portugalsko zaznamenáva najvyššie percento v oblasti energetickej chudoby v EÚ – správa

Portugalsko bolo v roku 2023 členským štátom Európskej únie (EÚ) s najvyšším percentom energetickej chudoby, ktoré predstavovalo 20,8 % a bolo na rovnakej úrovni ako Španielsko, oznámila dnes Európska komisia a žiada väčšiu ochranu zraniteľných spotrebiteľov.

Údaje sú uvedené v správe o stave Energetickej únie, dnes zverejnenej výkonnou mocou v Bruseli, v ktorej sa uvádza, že najvyššie percentá ľudí, ktorí nie sú schopní udržať svoje domy primerane vykúrené, boli minulý rok zaznamenané v Portugalsku a Španielsku, oboch krajinách s 20,8 %, nasledovaných Bulharskom (20,7 %) a Litvou (20,0 %).

Na druhej strane, Luxembursko (2,1 %), Fínsko (2,6 %), Slovinsko (3,6 %) a Rakúsko (3,9 %) zaznamenali najnižšie percentuálne hodnoty, pokiaľ ide o energetickú chudobu, zdôrazňuje inštitúcia a poukazuje na to, že v celku 27 členských štátov EÚ nie je priemerne 10,6 % populácie schopných udržať svoje domy primerane vykúrené.

V porovnaní s rokom 2022 toto percento vzrástlo o 1,3 percentuálneho bodu v kontexte energetickej krízy a inflácie.

Zdôrazňujúc, že situácia energetickej chudoby sa líši „medzi krajinami EÚ, ktoré podporujú opatrenia na ochranu rodín“, Európska komisia zdôrazňuje, že členské štáty „môžu konať, aby zabezpečili prístup k základným službám a ochránili zraniteľných spotrebiteľov pred nadmernými nákladmi, priamo bojujúc proti energetickej chudobe“.

Okrem toho, vysvetľuje výkonná moc, „nová legislatíva trhu s energiou bude lepšie chrániť zraniteľné domácnosti a tie, ktoré trpia energetickou chudobou, pred odpojením“.

„V prípade krízy cien zemného plynu môžu opatrenia na úrovni EÚ pomôcť chrániť spotrebiteľov prostredníctvom zásahov do maximálnych cien maloobchodu,“ dodáva ešte.

Jednou z iniciatív, ktoré boli uplatnené v rámci novej legislatívy trhu s energiou, bolo vytvorenie Fondu pre sociálnu klímu, ktorý by mal mobilizovať najmenej 86,7 miliardy eur z príjmov z režimu obchodovania s emisnými kvótami Európskej únie na obdobie 2026-2032, vrátane 25 % spoluúčasti krajín s cieľom prispieť k sociálne spravodlivému prechodu na klimatickú neutralitu.

Predpokladá sa, že fond bude financovať opatrenia a investície, ktoré členské štáty prijmú vo svojich sociálnych klimatických plánoch do júna 2025, s cieľom pomôcť kompenzovať očakávané zvýšenie účtov za energie v dôsledku zavedenia ceny uhlíka pre vykurovanie a dopravu.

Podľa správy o stave Energetickej únie v prvom polroku 2024 pochádzala polovica výroby elektriny v rámci komunity z obnoviteľných zdrojov energie.

Čo sa týka plynu, keď sa EÚ snažila byť nezávislá od dodávok z Ruska kvôli ruskej invázii na Ukrajinu, podiel ruského plynu na dovozoch do EÚ klesol z 45 % v roku 2021 na 18 % v júni 2024.

Komunitární priestor si tiež stanovili ciele na zníženie dopytu po plyne, ktoré umožnili znížiť túto spotrebu o 138 miliárd kubických metrov medzi augustom 2022 a májom 2024.

EÚ dosiahla 19. augusta minulého roka svoj cieľ zimného skladovania plynu o 90 %, oveľa pred plánovaným termínom 1. novembra.