Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.

Ďalšie dve slovenské húfnice Zuzana 2 sú už na Ukrajine

Bratislava – Ukrajinskú obranu voči agresii Ruskej federácie v nedeľu posilnili ďalšie dve samohybné kanónové húfnice Zuzana 2 slovenskej výroby. Celkovo Ukrajina disponuje už šiestimi kusmi húfnic vyrobených štátnou akciovou spoločnosťou Konštrukta Defence, ktoré boli dodané na základe kontraktu na komerčný predaj. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

„Naša podpora Ukrajiny je reálna, efektívna a adresná. Dodali sme jej kľúčový a naozaj kvalitný samohybný autonómny delostrelecký systém schopný zabezpečiť účinnú paľbu, ktorá v tomto prípade pomôže zachraňovať životy a existenciu nezávislej a suverénnej Ukrajiny,“ uviedol po bezpečnom dodaní húfnic minister obrany SR Jaroslav Naď s tým, že medzinárodné spoločenstvo vrátane Slovenska je odhodlané pomáhať aj naďalej.

Okrem plnenia zákazky na dodanie ôsmich kusov samohybných húfnic Zuzana v rámci kontraktu na komerčný predaj vyrobí Konštrukta Defence pre Ukrajinu ďalších 16 kusov tohto druhu techniky, ktoré budú financovať spoločne Dánske kráľovstvo, Nemecká spolková republika a Nórske kráľovstvo. (9. októbra)

SR: Rastislav Káčer hovoril so šéfom OECD aj o dôsledkoch ruskej agresie na Ukrajine

Bratislava – Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer rokoval v piatok na Štrbskom Plese s generálnym tajomníkom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathiasom Cormannom. Diskutovali o dôsledkoch ruskej vojenskej agresie na Ukrajine, ale tiež o vývoji svetovej ekonomiky a nástrojoch na potlačenie inflácie. Informoval o tom komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„Ruská vojenská agresia proti nášmu susedovi Ukrajine okrem strát na ľudských životoch, zničených miest a infraštruktúry citeľne zatriasla aj globálnou ekonomikou. Ukázala to aj septembrová prognóza ekonomického výhľadu z dielne OECD. Podľa nej nás čaká dlhšie obdobie utlmeného hospodárskeho rastu, vyššia inflácia i nedostatok palív,“ pripomenul Káčer. Dodal, že ak sa európske spoločenstvo uskromní, bude výraznejšie spolupracovať a navzájom si solidárne pomáhať, podarí sa prekonať aj tieto veľké výzvy.

Šéf slovenskej diplomacie opätovne ocenil rýchle a rázne odsúdenie ruskej agresie na Ukrajine zo strany OECD, následné pozastavenie účasti Ruska a Bieloruska v jej orgánoch a tiež návrhy, ako pomôcť Ukrajine pri povojnovej obnove. „Privítal som aj vyslanie pozitívneho signálu pre Ukrajinu v oblasti začatia prístupového dialógu medzi OECD a Ukrajinou,“ povedal minister.

Stretnutie sa uskutočnilo v rámci konferencie Globsec Tatra Summit 2022, ktorej hlavnými témami sú energetická bezpečnosť a politické riešenie hroziacej recesie. Káčer diskutoval aj s bývalou estónskou prezidentkou Kersti Kaljulaidovou. „Témou ich rozhovoru boli možnosti zvládnutia súčasných geopolitických a ekonomických výziev,“ priblížili z ministerstva. (7. októbra)

Prezidentka Čaputová diskutovala na Malte s 11 prezidentmi o vojne, plyne aj migrácii

Bratislava/Valletta – Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa vo štvrtok na Malte stretla s ďalšími 11 prezidentmi členských krajín EÚ združených v skupine Arraiolos. Rokovania sa týkali najmä aktuálnej bezpečnostnej situácie v Európe a riešenia energetickej krízy.

„Všetci čelíme rovnakým výzvam – vysokým cenám energií, svojvoľnému znižovaniu dodávok plynu do Európy zo strany Moskvy a pokračujúcej ruskej vojne na Ukrajine,“ vyhlásila Čaputová. Ako pokračovala, o spolupráci v oblasti energetiky a spoločnej európskej odpovedi na energetickú krízu vo štvrtok hovorila s prezidentmi Grécka, Portugalska, Talianska a Poľska. Tieto krajiny označila za dôležitých hráčov v preprave zemného plynu do Európy, čo môže posilniť aj energetickú bezpečnosť SR.

Podľa prezidentky by sa nemalo zabúdať, že energetická kríza je pripomienkou prílišnej závislosti od fosílnych palív, ktoré je potrebné nahradiť obnoviteľnými zdrojmi energie. Prezidenti vo Vallete diskutovali aj o náraste nelegálnej migrácie, ktorému v súčasnosti čelia viaceré európske krajiny. Čaputová je presvedčená, že obmedzenie voľného pohybu občanov v rámci Schengenu by malo byť poslednou možnosťou.

„Slovensko je dnes najmä tranzitnou krajinou, potrebujeme preto najmä posilnenie ochrany vonkajších schengenských hraníc. Snažíme sa preto pomôcť aj iným krajinám, ako napríklad Maďarsku, pri ochrane vonkajších hraníc – alebo Grécku, ktorému pomáhame s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v utečeneckých centrách,“ uviedla najvyššia predstaviteľka SR. (6. októbra)

Premiér: EK musí o dva týždne prísť s konkrétnym riešením plynového stropu

Praha – Európska komisia (EK) musí o dva týždne prísť s konkrétnym návrhom na zastropovanie cien plynu. Riešenie by malo byť také, aby nebol ohrozený dostatok plynu na európskych trhoch. V piatok to povedal predseda vlády SR Eduard Heger po neformálnom summite Európskej rady v Prahe.

„Bolo to prvé stretnutie po lete, kde sme sa ako premiéri naživo stretli a mohli sme veľmi konkrétne pomenovať potreby jednotlivých krajín,“ uviedol premiér. Z diskusie podľa Hegera vyplynulo, že si všetky krajiny uvedomujú urgentnosť a nevyhnutnosť toho, aby EK prišla 20. októbra s konkrétnym riešením na zastropovanie cien plynu.

„Viacerí, alebo aj všetci, sme jednoznačne komunikovali, že tá potreba zníženia cien je nevyhnutná a urgentná. Ceny plynu, z ktorých sa odvíjajú aj ceny elektriny sú pre naše ekonomiky neúnosné,“ povedal Heger a dodal, že na to, aby bolo možné kompenzovať tento rozdiel, je potrebné stlačiť ceny na nižšiu úroveň. Prioritou číslo jeden je podľa slovenského premiéra zabezpečiť dostatok plynu. Druhá priorita je zabezpečiť ho za takú cenu, aby to ekonomiky najbližšieho pol roka – túto vykurovaciu sezónu – vedeli ufinancovať. (7. októbra)

V meste Sliač budú nadchádzajúce komunálne a krajské voľby spojené s referendom o vojenskej základni USA

Sliač – Nadchádzajúce komunálne a krajské voľby budú v Sliači v okrese Zvolen spojené aj s referendom. Obyvatelia tohto päťtisícového kúpeľného mesta sa budú mať možnosť vyjadriť k tomu, či sú za umiestnenie americkej vojenskej základne v areáli letiska Sliač. Na svojom ostatnom zasadnutí o tom rozhodlo tamojšie mestské zastupiteľstvo.

Ako sa uvádza na stránke mesta, hlasovať sa bude o otázke „Súhlasím s tým, aby Mestské zastupiteľstvo mesta Sliač podniklo všetky zákonné opatrenia k tomu, aby zabránilo umiestneniu vojenskej základne Spojených štátov amerických v akejkoľvek forme na území letiska Sliač a v jeho okolí?“.

Na Sliači sa bude možné k tejto otázke v deň volieb (29. 10.) vyjadriť v troch okrskoch. Občania s trvalým pobytom v časti Hájniky budú mať volebný okrsok v obradnej sieni mestského úradu, obyvatelia z časti Sampor môžu využiť okrsok zriadený v tamojšej požiarnej zbrojnici a obyvatelia časti Rybáre a tí, ktorí majú trvalé bydlisko v kúpeľoch a pod kúpeľmi, sa v referende môžu vyjadriť v Základnej škole Andreja Sládkoviča. (10. októbra)

This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.