go to the original language article
„`html
V celej EÚ/Brusel/Štrasburg – Signatárske štáty Bernského dohovoru znížili status ochrany vlka zo „prísne chráneného“ na „chránený“. V utorok to oznámilo tlačové oddelenie Rady Európy v Štrasburgu. Návrh na zníženie ochranného statusu prišiel zo strany EÚ, ktorá teraz môže v ďalšom kroku znížiť ochranu vlka v smernici o biotopoch (smernica FFH). Minister pôdohospodárstva Totschnig (ÖVP) uvítal zníženie, ktoré požadoval.
Ktoré krajiny ako hlasovali, nebolo oznámené. Európska komisia, ktorá hovorí v Štrasburgu v mene 27 členských štátov EÚ, pravdepodobne hlasovala za návrh. Rovnako aj Švajčiarsko, ktoré už v roku 2022 silne podporovalo zníženie – vtedy však zlyhalo okrem iného na zamietnutí zo strany EÚ.
Pretože EÚ a jej členské štáty sú zmluvnými stranami medzinárodného dohovoru v Berne o ochrane voľne žijúcich európskych rastlín a zvierat a ich prirodzených biotopov, bez zmeny ochranného statusu v dohovore sa status na úrovni EÚ nemohol zmeniť. Zmena nadobudne účinnosť tri mesiace po dnešnom hlasovaní. Dovtedy by ešte teoreticky mohla tretina signatárskych štátov vzniesť veto – čo je však nepravdepodobné, keďže na dnešné rozhodnutie bola potrebná dvojtretinová väčšina.
Podľa Ministerstva pôdohospodárstva hlasovalo za návrh 38 z celkových 50 bernských zmluvných štátov. Následne je Európska komisia vyzvaná, aby zmenila prílohy smernice FFH. Znížený ochranný status by dal členským štátom EÚ väčšiu flexibilitu povoliť lov vlkov, bez úplného zrušenia ochrany – stav populácie vlkov nesmie sa dostať do ohrozenia, uvádza sa v tlačovej správe Rady Európy.
Nárast populácie vlkov vedie ku konfliktom
Európska komisia navrhla v decembri 2023 znížiť ochranný status vlka zo „prísne chráneného“ na „chránený“. Návrat vlka do oblastí EÚ, kde sa dlhodobo nevyskytoval, ako aj nárast jeho populácií na nových územiach viedli k ťažkostiam a konfliktom, uviedla komisia ako dôvod svojej rozhodnutia. Po schválení členskými štátmi EÚ v septembri predložila EÚ návrh zmeny do Bernského dohovoru. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dnes vyjadrila radosť: „Potrebujeme vyvážený prístup medzi ochranou divočiny a ochranou našich živobytí.“
„Dnes sme vytvorili dôležitý míľnik pre jednoduchšiu reguláciu veľkých predátorov, akým je vlk. Fakt je, že vlk v Európe už nie je na pokraji vyhynutia a jeho počet sa v súčasnosti každoročne zvyšuje až o 30 %. Problém s vlkom prekračuje vymieranie zvierat, pretože vlk stráca čoraz viac plachosť pred človekom. Nemôžeme ako politicky zodpovední umožniť, aby dochádzalo k útokom vlkov. Preto bojujem už roky za zníženie ochranného statusu,“ uvítal rozhodnutie v tlačovej správe minister pôdohospodárstva Norbert Totschnig (ÖVP).
Tirolský krajinský predseda Anton Mattle (ÖVP) sa cítil potvrdený prijatím zmeny, ktorú požadovala aj strana Tirolska. „Vlk už nie je na pokraji vyhynutia,“ zdôraznil Mattle na otázku APA, zníženie ochranného statusu je „logickým dôsledkom“ toho. Ak Európska komisia ešte zmení smernicu FFH, zníženie bude definitívne zaznamenané „čiernou na bielu.“
„Naša pastvinská a poľnohospodárska činnosť je oveľa viac ohrozená ako desaťtisíce vlkov, ktoré sa pohybujú po Európe, a dnešné rozhodnutie Bernskej konvencie je dôležitým medzikrokom pre budúcnosť a vitalitu vidieckeho priestoru,“ zdôraznil prezident Rakúskej poľnohospodárskej komory Josef Moosbrugger. „Rozhodnutie je úspechom pre ochranu druhov v Rakúsku a jasne ukazuje, že populácia vlkov v mnohých krajinách Európy dosahuje vysokú úroveň a stále prudko rastie,“ zdôraznil prezident Lovu Rakúsko Maximilian Mayr Melnhof podľa tlačovej správy.
„Zníženie ochranného statusu je dôležitým pokrokom pre udržanie rovnováhy medzi ochranou prírody a potrebami našej pastvinskej ekonomiky a turizmu,“ povedala zástupkyňa salzburského krajinského predsedu Marlene Svazeková (FPÖ). Aj poslanec FPÖ v Európskom parlamente Roman Haider výslovne uvítal zníženie ochranného statusu vlka: „Týmto sa umožňuje pozitívne súžitie medzi ľuďmi, hospodárskymi zvieratami a divokými zvieratami v našej prírode.“
Ochrancovia zvierat kritizujú rozhodnutie
„Toto rozhodnutie je krokom späť pre ochranu druhov a príkladom zlyhania demokracie,“ kritizuje naopak Madeleine Petrovicová, prezidentka Ochrany zvierat v Rakúsku. „Ukazuje to, ako často sú vedecké poznatky a vôľa väčšiny ignorované v prospech individuálnych lobistických záujmov.“ Výsledky prieskumu k prvému vlčiemu reportu ako aj prieskumu Európskej komisie na zníženie ochranného statusu dospeli k tomu: Väčšina (77 % vo vlčím reporte a 71 % v štúdií EÚ) podporuje ponechanie existujúceho prísne ochranného statusu vlka.
„Vládnuca politika sa odmieta spraviť domáce úlohy a namiesto toho spúšťa populistický útok na ochranu druhov. V skutočnosti by bola potrebná dobre naplánovaná ofenzíva na ochranu hospodárskych zvierat,“ hovorí odborník WWF Christian Pichler. Postup nie je vedecky podložený a celkovo môže pôsobiť kontraproduktívne. Ako domáce divoké zvieratá a predátori sú vlci prirodzeným prínosom k biodiverzite. Zabraňujú šíreniu chorôb a v ideálnom prípade posilňujú aj dôležité ochranné lesy, pretože môžu redukovať príliš veľkú populáciu zveri.
Thomas Waitz, hovorca poľnohospodárskej politiky Zelených v Európskom parlamente, hovorí: „Zníženie sa nezakladá na vedeckom poznaní, ale čírom populizme. Vlk slúži konzervatívcom ako obetný baránok a má odviesť pozornosť od ich zlyhania vo vidieckom priestore v celej Európe. Je obavy, že so zmenou smernice o ochrane prírody sa teraz nebude týkať len hlavy a kože vlka, ale aj iných ohrozených zvierat, ako sú bobry, vydry, morské korytnačky, tulene alebo rysy, ktoré môžu stratiť svoj ochranný status.“ (03.12.2024)
„`