go to the original language article
„V dnešnom geopolitickom svete musíme jasne ukázať, že sme jediným skutočným partnerom, ktorý má západný Balkán, a že ich ambície byť súčasťou Európskej únie sú reálne,“ uviedol De Croo.
Od ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 získala váhajúca európska rozširujúca politika smerom k západnému Balkánu novú energiu. „Všetci veríme, že rozširovanie je najväčšia geopolitická investícia do mieru, bezpečnosti a prosperity,“ potvrdil Antonio Costa, nový predseda Európskej rady.
Na rozdiel od svojho predchodcu Charlesa Michela, ktorý navrhoval rok 2030, Costa nepodáva žiadny konkrétny dátum na rozšírenie. De Croo tiež zdôraznil, že vstup do EÚ by mal byť založený na zásluhách a konkrétnych reformách každého kandidátskeho členského štátu. Nie je „fanúšikom“ veľkého tresku ako v roku 2004, keď desať krajín naraz vstúpilo.
Na summite vyjadrili krajiny západného Balkánu svoje frustrácie nad pomalým priebehom rozširovacieho procesu, povedal Costa po závere. EÚ ponúka regiónu členstvo ako mrkvu na vyvažovanie ekonomického a geopolitického vplyvu Ruska a Číny, ale je zaznamenaný len veľmi obmedzený konkrétny pokrok. Costa však zdôraznil, že Čierna Hora a Albánsko sú dve krajiny, ktoré „v minulom roku dosiahli významný pokrok“.
„Chceme sa stať 28. členským štátom v roku 2028. To je ambiciózne, ale dosiahnuteľné,“ vyhlásil čiernohorský prezident Jakov Milatović. Podľa prezidenta by to „vyslalo silný a jasný signál všetkým ostatným, že rozširovací proces je stále živý a reformy sa oplatia“.