Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.SR: Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra
Bratislava – Predčasné voľby do Národnej rady (NR) SR sa budú konať 30. septembra tohto roka. Vyplýva to z uznesenia o skrátení volebného obdobia parlamentu, ktoré poslanci odsúhlasili v utorkovom hlasovaní. Zo 148 prítomných podporilo návrh 92 poslancov, proti bolo 54, zdržali sa dvaja.
Uznesením sa skracuje volebné obdobie začaté v roku 2020 tak, že predčasné voľby do NR SR budú 30. septembra 2023. Predseda parlamentu má podľa uznesenia vyhlásiť parlamentné voľby najskôr 130 a najneskôr 110 dní pred ich konaním.
Na termíne 30. september sa dohodli strany bývalej koalície OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Poslanci Smeru-SD navrhovali termín volieb 27. mája, poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD zase 24. jún. Ani jeden z týchto dvoch návrhov nezískal dostatočnú podporu poslancov. Hnutie Sme rodina avizovalo, že podporí aj tieto termíny.
Na prijatie uznesenia bolo treba zmeniť Ústavu SR. To sa podarilo minulý týždeň. Nová úprava hovorí, že skrátiť volebné obdobie parlamentu je možné uznesením, na ktorého schválenie treba aspoň 90 hlasov poslancov. (31. januára)
Česká republika ukončí kontroly na hraniciach so Slovenskom v noci zo soboty na nedeľu (4./5. februára)
Praha – Česká vláda nepredĺžila dočasne zavedené stále kontroly na hraniciach so Slovenskom. Skončia sa tak v noci zo soboty na nedeľu (4./5. februára). V prihraničnej oblasti bude zvýšený dohľad. Mimoriadne opatrenie z dôvodu zvýšenej nelegálnej tranzitnej migrácie zaviedlo Česko 29. septembra 2022. Zrušenie kontrol v stredu oznámil český minister vnútra Vít Rakušan.
„V prihraničnej oblasti stále nechávame 70 policajtov, teda zvýšený dohľad – ako v oblasti blízko oficiálnych hraničných priechodov, tak aj na zelenej hranici,“ povedal Rakušan. Zdôraznil, že kontroly tak nebudú prebiehať priamo na hranici, ale náhodne v teréne.
Minister pripomenul, že keď kontroly ČR zaviedla, polícia zachytila asi 400 migrantov denne. V súčasnosti ide o jednotky ľudí. Avizoval, že ČR chce pokračovať v kontrolách prostredníctvom česko-slovenských policajných hliadok vo vlakoch priamo na Slovensku tak, aby prípadní nelegálni migranti nevstúpili na územie ČR, ale zachytili ich už na Slovensku.
ČR a SR zároveň pracujú na novej zmluve o policajnej spolupráci s cieľom zlepšiť súčinnosť oboch policajných zborov. „Na prípadné zdvihnutie migračnej vlny sme pripravení reagovať a operatívne naše rozhodnutie meniť,“ dodal Rakušan.
Český vládny kabinet začal režim na hraniciach zmierňovať na konci uplynulého roka, keď 21. decembra zmenil kontroly na náhodné. Podľa vtedajších vyjadrení Rakušana vláda zhodnotila, že situácia sa zlepšuje, a tomu prispôsobila aj opatrenia. Kontroly na hraniciach Česka a Slovenska zaviedla česká vláda 29. septembra pôvodne na desať dní. Odvtedy platnosť tohto opatrenia predĺžila päťkrát, naposledy 25. januára.
Dočasné kontroly na 27 bývalých hraničných priechodoch so Slovenskom a na tzv. zelenej hranici zaviedla ČR z dôvodu vysokého nárastu počtu tranzitujúcich utečencov. Migranti pôvodom najmä zo Sýrie smerujú prevažne do Nemecka a Rakúska. (1. februára)
Európska komisia: Výskyt rakoviny na Slovensku presahuje priemer EÚ
Brusel – Krajiny EÚ vynaložili na onkologickú starostlivosť takmer 170 miliárd eur (údaje z roku 2018). Najčastejšou príčinou úmrtí na rakovinu zostáva rakovina pľúc. Výskyt rakoviny na Slovensku presahuje priemer EÚ predovšetkým pri rakovine prostaty, prsníka, pľúc, čriev a konečníka. Slováci zaznamenávajú aj jednu z najvyšších mier úmrtí na rakovinu krčka maternice a kolorektálny karcinóm.
Európska komisia (EK) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predstavili v stredu prvé onkologické profily jednotlivých krajín EÚ, Islandu a Nórska. Týmto krokom si EK pripomína Svetový deň boja proti rakovine, ktorý pripadá na 4. február. V roku 2020 malo na Slovensku nejakú formu rakoviny 773 mužov na 100.000 obyvateľov (priemer EÚ je 686) a 483 žien v rovnakej vzorke (priemer EÚ 484).
Slovensko je z hľadiska úmrtnosti na rakovinu po Maďarsku a Chorvátsku treťou najhoršou krajinou EÚ – 293 úmrtí na 100.000 obyvateľov (247), pričom zasahuje viac mužov. Podľa regiónov je úmrtnosť na rakovinu najvyššia v Nitrianskom kraji (329,5) a najnižšia v Žilinskom kraji (273,6). Na základe zistení rakovina predstavuje 26 percent všetkých úmrtí a je po ochoreniach obehovej sústavy druhou najčastejšou príčinou úmrtnosti v EÚ. Medzi krajinami existujú veľké rozdiely, rovnako aj medzi pohlaviami.
Pri úmrtnosti na rakovinu vidieť veľké sociálno-ekonomické nerovnosti. To sa čiastočne vysvetľuje rozdielmi vo vystavení rizikovým faktorom ako sú fajčenie, obezita, škodlivá konzumácia alkoholu či znečistenie ovzdušia. Rizikové faktory častejšie prevažujú u mužov, medzi skupinami s nízkymi príjmami a nízkou úrovňou vzdelania. Rizikové faktory, ktorým čelia Slováci viac ako je priemer EÚ, sú fajčenie, obezita, nadváha a vysoká je aj miera konzumácie alkoholu a znečisteného ovzdušia. Komisia zdôraznila, že v roku 2023 bude pokračovať v realizácii vyše 30 opatrení v rámci boja proti rakovine. (1. februára)
Prezidentka SR hovorila s rakúskym prezidentom o energetike i hraničných kontrolách
Bratislava – Prezidentka SR Zuzana Čaputová vidí priestor na užšiu spoluprácu Slovenska s Rakúskom v oblasti produkcie elektrickej energie a zelených technológií. Ako poukázala, až 80 percent elektriny produkuje Rakúsko z obnoviteľných zdrojov. Uviedla to v utorok na spoločnej tlačovej konferencii s rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom, ktorý pricestoval na Slovensko na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu po znovuzvolení do funkcie.
„Čelíme nevyhnutnosti energetickej nezávislosti od Ruska, zdieľali sme naše skúsenosti s diverzifikáciou a s tým, ako sme za posledné mesiace, za posledný rok museli zmeniť svoje stratégie, aby sme sa stali nezávislí najmä v oblasti dodávok plynu,“ uviedla Čaputová. V súvislosti so zelenými technológiami vidí potenciál využitia veternej energie aj na Slovensku.
Van der Bellen zdôraznil potrebu nepoľaviť v úsilí o dosahovanie cieľov vyplývajúcich z klimatickej dohody. Ocenil nárast bilaterálneho obchodu medzi krajinami po pandémii. Ako pripomenul, na Slovensku je viac ako 2000 pobočiek rakúskych firiem. Poukázal tiež na vyše 5000 Slovákov, ktorí pracujú a žijú v Rakúsku, ako aj 40.000 „pendlerov“ pohybujúcich sa medzi krajinami. Pripomenul aj dohodu o pôsobení záchranárov na oboch stranách hranice.
Témou stretnutia boli aj hraničné kontroly, ktoré zaviedlo Rakúsko. Čaputová verí, že rakúska vláda ich prehodnotí. „Riešenie vidíme skôr v posilnení ochrany vonkajších schengenských hraníc,“ poznamenala s tým, že aj preto pomáhajú na hranici v Maďarsku slovenskí i rakúski policajti.
Van der Bellen hovorí v súvislosti so zavedením kontrol o poľutovaniahodnom vývoji. „Dúfam, že sa nám podarí aj na európskej úrovni dospieť k lepšiemu riešeniu,“ uviedol. Dodal však, že Rakúsko je v prepočte na obyvateľa na druhom mieste v počte žiadateľov o azyl. Vlani ich zaznamenali približne 110.000. Zároveň Rakúsko čelí prílevu ukrajinských utečencov.
Prezidenti hovorili aj o vojne na Ukrajine, spoločných opatreniach a sankciách. Obaja zdôraznili potrebu dosiahnuť mier. Slovenská hlava štátu komentovala konflikt na Ukrajine ako vojnu hodnôt. Vyzdvihla, že SR stojí na správnej strane. Rakúsky prezident ocenil fungovanie európskej solidarity a zdôraznil potrebu jednoty v Európe. Doplnil, že hoci Rakúsko neposkytuje vojenskú pomoc, snaží sa pomáhať všetkými ostatnými spôsobmi. (31. januára)
Káčer v Ríme: Taliansko stojí pri Slovensku, je ochotné posilniť našu bezpečnosť
Rím – Slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Káčer absolvoval v stredu v Ríme sériu bilaterálnych stretnutí s talianskymi partnermi. Diskutovali o vývoji situácie na Ukrajine v dôsledku pokračujúcej ruskej agresie, energetickej bezpečnosti, migračnej politike, podpore krajín západného Balkánu, ako aj posilňovaní obrannej spolupráce medzi Slovenskom a Talianskom. Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Káčer počas pracovnej návštevy rokoval s podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí Antoniom Tajanim, ministrom pre európske záležitosti Raffaelom Fittom, so šéfom rezortu obrany Guidom Crosettom a predsedom Poslaneckej snemovne Lorenzom Fontanom.
„Teší ma, že aj po tridsiatich rokoch samostatnosti Slovenska sa naša spolupráca s Talianskom ďalej výrazne rozvíja. Naši talianski priatelia pri nás stáli v roku 1993, keď medzi prvými uznali Slovenskú republiku, a zohrali tiež kľúčovú úlohu pri našej euroatlantickej integrácii. A stoja pri nás aj teraz, pripravení posilniť východné krídlo NATO vyslaním systému protivzdušnej obrany,“ uviedol Káčer.
Slovenský minister to považuje „za jasné posolstvo kľúčového spojenca k zaisteniu bezpečnosti štátov Aliancie vrátane ochrany Slovenska“. Šéf slovenskej diplomacie sa s partnermi zhodol na pokračovaní všestrannej podpory Ukrajiny a potrebe hľadania európskych riešení pri zdolávaní výziev spojených s migráciou či energetickou krízou. Zároveň potvrdil záujem o ďalšie rozširovanie spolupráce v ekonomickej oblasti vrátane obranného priemyslu.
„Na Slovensku pôsobí vyše 400 talianskych spoločností a len v roku 2021 dosiahol náš vzájomný obrat hodnotu viac ako sedem miliárd eur, čo z Talianska robí šiesteho najdôležitejšieho obchodného partnera Slovenska,“ dodal Káčer. Položením venca k pamätnej tabuli v centre Ríma si minister taktiež uctil pamiatku generála Milana Rastislava Štefánika, vďaka ktorého diplomatickému úsiliu Taliansko v máji 1918 de facto ako prvá krajina uznalo existenciu samostatného Československa ešte pred jeho oficiálnym vznikom. (1. februára)
This compilation is an editorial selection based on Tasr’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.