go to the original language article
Praha – Slovenská republika má deväť najvyspelejších ekonomík z 27 štátov Európskej únie, medziročne sa polepšila o päť priečok. Do prvej desiatky jej pomohlo zníženie inflácie, rastúci podiel národného dôchodku na HDP či stabilizácia verejného dlhu. Slovenská ekonomika je tak v lepšej kondícii ako napríklad Fínsko, Belgicko či Taliansko a vrátila sa na úroveň, na ktorej bola v roku 2022. Naopak, prekážkou pre rast ekonomiky na Slovensku je hospodárske oslabenie domácností a nízka pridaná hodnota práce. Vyplýva to z Indexu prosperity a finančného zdravia, ktorý vydáva Slovenská sporiteľňa v spolupráci s platformou Európa v dátach. To ich zástupcovia predstavili novinárom.
Na zlepšenie slovenskej pozície v rebríčku medzi európskymi štátmi stálo podľa indexu hlavne zníženie inflácie. Zatiaľ čo v roku 2023 presahovala 15 percent, vlani už priemerne činila 2,7 percenta, teda sedem desatín nad cieľom Národnej banky Slovenska. Išlo o deviatú najmenšiu odchýlku od tejto hodnoty v rámci EÚ. Ďalšiu vzpruhu prinieslo zvýšenie podielu národného dôchodku na HDP, ktorý patrí dlhodobo k najnižším v EÚ. Tento ukazovateľ vyjadruje, koľko z zarobených peňazí zostáva občanom. V roku 2022 dosahoval 95 percent, zatiaľ čo o rok neskôr vzrástol na 99 percent, čo znamenalo výrazný posun z 22. na 13. miesto v EÚ.
Na Slovensku sa tiež podľa indexu vlani darilo zmierniť odliv kapitálu do zahraničia a časť slovenských firiem sa tak vracia do tuzemska. SR sa podľa dát tiež radí medzi tretinu najmenej zadlžených krajín EÚ. V roku 2023 štátny dlh v SR presiahol tri bilióny korún, vďaka rastu nominálneho výkonu ekonomiky však relatívna zadlženosť Slovenska poklesla a pohybuje sa okolo 42 percent HDP. Priemer eurozóny štátneho dlhu voči HDP je takmer dvojnásobný. Napríklad v Grécku podiel tvorí takmer 170 percent.
Naopak má SR ale podľa indexu tretí najnižší podiel hrubej pridanej hodnoty na celkovej produkcii v EÚ. Podobne nízka je aj pridaná hodnota vývozu, v ktorom patrí Slovensko medzi sedem najhorších krajín dvadsaťsedmičky. To podľa Slovenskej sporiteľne a Európy v dátach znamená, že je domáca ekonomika stále závislá predovšetkým na montážnych prácach a postráda silnejšie zastúpenie vlastných inovácií, technológií a know-how. Pre Slovensko by preto bol zásadným krokom posun od subdodávateľskej ekonomiky k produkcii finálnych výrobkov s vyššou pridanou hodnotou.
Podľa Indexu má najlepšiu ekonomiku v Európe Švédsko nasledované Nemeckom, Dánskom a Rakúskom. Naopak na druhej strane rebríčka je Grécko, ktorému sekunduje Poľsko. Susedné Slovensko sa umiestnilo na 24. pozícii. (11. februára)