go to the original language article
Začalo sa koncom januára v Chorvátsku: v uplynulých týždňoch v krajine prebehlo významné množstvo bojkotov v supermarketoch, keďže občania vyjadrili svoje sklamanie z rastúcich cien, čo je sklamanie, ktoré zdieľajú občania aj v iných členských krajinách EÚ a v niektorých z tých, ktoré sa chcú pripojiť k európskemu zoskupeniu.
Bojkot obchodov začala skupina na Facebooku s názvom „Halo, inšpektor“ („Halo, inspektore“ v chorvátčine). Krok podporili spotrebiteľské organizácie, odborové zväzy, politické strany, ba dokonca aj minister hospodárstva.
„Dnes znovu bojkotujeme všetko, od supermarketov až po lekárne, pekárne, kaviarne a reštaurácie. Nemali by sme vstúpiť do žiadneho obchodu, ani si prenajať žiadnu službu,“ uviedol Josip Kelemen, poradca jednej zo spotrebiteľských organizácií, ktoré organizovali bojkot „Halo, inspektore“.
Kelemen urobil toto vyhlásenie pred tretím kolom chorvátskych bojkotov 7. februára. Iniciatíva začala správami, ktoré kolovali na sociálnych sieťach a vyzývali občanov, aby sa zdržali akejkoľvek kúpy. Odvtedy sa pohyb rozšíril na Balkáne až do Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Severnej Makedónie, Bulharska a Srbska.
Menej chleba v košíku
Problém je dvojitý – na jednej strane vysoké ceny sťažujú mnohým spotrebiteľom zvládanie situácie, na druhej strane miestni výrobcovia hovoria, že nemôžu súťažiť s veľkými reťazcami, pretože dovážané výrobky sú lacnejšie a ceny, ktorými sú sami odmeňovaní, nepokrývajú náklady na výrobu.
Ekonómovia vysvetľujú novú vlnu rastu cien v Chorvátsku tým, že na jednej strane osobná spotreba a celkový domáci dopyt výrazne vzrástli a na druhej strane je iba obmedzený rast ponuky. Veľká časť rastu dopytu je vytvorená štátom kvôli veľkej prílivu európskych fondov, súvisiacich s konvergenciou a obnovou po pandémii.
Životné náklady rastú v celej EÚ, pretože mzdy nezaostávajú za rastúcimi cenami potravín.
Šírenie bojkotov
Spotrebitelia v kandidujúcich na vstup do EÚ krajinách Bosna a Hercegovina, Srbsko, Severné Makedónie a Čierna Hora tiež pocítili boom bojkotov.
Občania v Bosne a Hercegovine čoraz viac pociťujú nárast cien – životná úroveň klesá, pretože mzdy nezaostávajú za rastúcimi životnými nákladmi. Na zvrátenie tohto trendu neformálna organizácia „Bojcot u BiH“ (BiH sú iniciály Bosny a Hercegoviny) vyzvala na sociálnych sieťach na bojkot veľkých maloobchodných reťazcov 7. a 8. februára. V tieto dva dni im klesol obrat.
31. januára a 7. februára boli supermarkety v Severnej Makedónii poloprázdne, keďže ľudia nakupovali na trhoch a v miestnych obchodoch alebo nenakupovali vôbec. Občania podporili kampaň, aj keď vyjadrovali pochybnosti, či bojkot na jeden deň môže riešiť problémy, zvýrazňujúc, že ceny stále rastú, zatiaľ čo mzdy zostávajú bez zmeny. Pred bojkotom niektoré maloobchodné obchody oznámili zľavy a výhody pre spotrebiteľov, zatiaľ čo zodpovednosť za zdražovanie hádzali na svojich dodávateľov.
Srbska spotrebiteľská organizácia „Efektiva“ vyzvala spotrebiteľov na jednodenný bojkot maloobchodných reťazcov 31. januára, pripomínajúc, že vlani v októbri začala Komisia ochrany hospodárskej súťaže konania proti štyrom maloobchodným reťazcom z dôvodu podozrenia z svojvoľného určovania cien. Tiež oznámila nový bojkot s heslom „Chcete, aby vás okrádali alebo nie?“. Od 10. februára malo byť cieľom bojkotov päť veľkých maloobchodných reťazcov na päť dní.
Boje sa konali v susednej Čiernej Hore 31. januára, ako aj 7.-8. februára. „Každý deň sme svedkami bezprecedentného nárastu cien základných produktov, zatiaľ čo vlastníci veľkých reťazcov hromadia zisky na úkor ľudu. Je čas povedať: dosť už!“, uviedla na sociálnych sieťach organizácia „Alternative Montenegro“. Akciu podporil predseda vlády Milojko Spajić, niekoľko nevládnych organizácií a odbory, ale proti nej bolo Obchodné komora a Združenie spotrebiteľov Čiernej Hory.
Idea sa šíri aj do Bulharska, kde štyri organizácie dnes vyzvali na bojkot maloobchodných a potravinových reťazcov, podľa Velizára Encheva, koordinátora iniciatívy a bývalého veľvyslanca Bulharska v Chorvátsku.
Doteraz tento pohyb neovplyvnil Albánsko a Slovinsko, zatiaľ čo Rumuni váhajú.
Rumuni boli niektorými politikmi vyzvaní na jednodňový bojkot supermarketov, s argumentom, že nepredávajú rumunské produkty. Naopak, minister poľnohospodárstva Florin-Ionut Barbu vyhlásil, že takýto bojkot by znamenal „bankrot rumunských spracovateľských spoločností“, pretože 70% produktov v maloobchodných obchodoch v Rumunsku pochádza od rumunských spracovateľských firiem.
V Albánsku neprebehol bojkot supermarketov, aj napriek sporadickým výzvam na sociálnych sieťach. Vláda minulý rok zvýšila platy verejných zamestnancov, zvýšila dôchodky a tento rok znížila ceny elektriny. Zvýšenie platov a dôchodkov nebolo sprevádzané významným zvýšením cien v supermarketoch.
Organizovaný bojkot nebol ani v obchodoch v Slovinsku, aj keď vysoké ceny potravín sú hlavnou témou verejnej diskusie. Podľa Štatistického úradu sa ceny potravín a nealkoholických nápojov stabilizovali v roku 2024 po období rastu. Napriek tomu obchodné centrá v slovinských mestách pozdĺž hraníc s Chorvátskom zaznamenali nárast návštevnosti počas chorvátskeho bojkotu. Spotrebitelia z Chorvátska hovoria, že jedlo a čistiace prostriedky sú v Slovinsku oveľa lacnejšie. Medzitým slovinskí spotrebitelia opäť čoraz častejšie chodia nakupovať do susedného Talianska za lacnejšie nákupy. (14/2/2025)