go to the original language article
Naše mestá musia a môžu byť odolnejšie, ľudskejšie, ekologickejšie, zdôraznil komisár pre udržateľnú dopravu a cestovný ruch Apostolos Tzitzikostas počas prejavu na fóre Gréckej siete odolných miest.
Témou dvojdňového fóra bol „Dialóg o odolnosti: Aktívna podpora gréckych miest pre zmierňovanie a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám“ a na fóre sa zúčastnilo viac ako 120 starostov z celého Grécka, politici a vedci.
Počas týchto dvoch dní diskutujeme o súčasných problémoch, aktuálnych výzvach, ktoré v každom prípade vyžadujú plán a odhodlanie v ich riešení, a v skutočnosti v jadre týchto otázok sú mestá a urbanistické centrá na celom svete, uviedol na začiatku svojho prejavu.
Ako povedal, do roku 2030 bude 60 % svetovej populácie žiť v mestách a toto percento sa očakáva, že dosiahne 80 % do roku 2050, pričom rýchla urbanizácia vytvára demografické, sociálne a environmentálne výzvy. Zdôraznil, že mestá pokrývajú približne 3 % zemského povrchu a produkujú 72 % celosvetových emisií skleníkových plynov, zatiaľ čo v Európskej únii nie sú tieto čísla výrazne odlišné, pretože mestá pokrývajú iba 4 % rozlohy, avšak hostia 75 % obyvateľov a predstavujú 65 % celkovej spotreby energie a 70 % emisií oxidu uhličitého.
EÚ dôsledne presadzuje udržateľné politiky a aktívne podporuje mestá prostredníctvom programov, opatrení a financovania.
Pre pána Tzitzikostasa sú klimatická zmena a urbanizácia „dve globálne mega-trendy“ a „musíme skúmať ich interakciu,“ ako povedal, zdôrazňujúc „čo robia mestá by nás malo zaujímať“ a najmä to, čo robia mestá v oblasti Stredozemného mora, pretože „zažívame najvýraznejšie dopady klimatických zmien“. Dopady, ktoré „ohrozujú zdravie a život občanov, bezpečnosť infraštruktúry a ekonomickú životaschopnosť mestských centier,“ ako povedal.
Vysvetlil však, že „nie všetko je čierne a tmavé,“ pretože existujú tri dôvody „aby sme boli optimistickí“: Po prvé, teraz sme pochopili výzvu do hĺbky – a toto dvojdňové fórum, ako aj širšia činnosť Gréckej siete odolných miest, je ďalším presvedčivým dôkazom, že verejný dialóg, verejné politiky, ciele a naše priority sú už správne nasmerované. Po druhé, „sme súčasťou únie, ktorá má tieto otázky v centre svojich politík, v EÚ, ktorá dôsledne presadzuje udržateľné politiky a aktívne podporuje mestá prostredníctvom programov, opatrení a financovania. A po tretie, „máme teraz aj znalosti, technológiu a prostriedky a nástroje, aby sme dosiahli veľmi významné ciele,“ a EÚ uznáva, že prechod k odolným a udržateľným mestám si vyžaduje integrované spolupráce, stratégie a inovatívne riešenia, ktoré nevznikajú automaticky, vyžadujú si strategické a politické rozhodnutia a vytrvalosť v ich realizácii.
Čo sa týka súvisiacich európskych programov a komunitného financovania, zdôraznil dôležitosť programu „Horizon“, ktorý financuje projekty pre inovatívne riešenia, Fondu obnovy a odolnosti, ktorý má významné zdroje pre udržateľný rozvoj miest a ESIF, čo je jeden z najdôležitejších nástrojov, ktoré majú k dispozícii regióny a mestá, ako povedal, pre moderné fyzické a digitálne infraštruktúry, a spomenul program 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest, ktorý sa zameriava na dosiahnutie lídrov klimatickej neutrality do roku 2030 európskych miest.
Ako povedal, Atény, Solún, Trikala, Kozani, Ioannina, Kalamata, spolu s ďalšími 106 mestami znižujú emisie do ovzdušia o 200 miliónov ton a rozvíjajú projekty a opatrenia na to, aby sa tieto mestá stali ľudskejšími. Pripomenul, že 90 % európskych opatrení na riešenie klimatickej zmeny dnes realizujú regióny a mestá.
„Naše mestá musia a môžu byť odolnejšie, ľudskejšie, ekologickejšie“
Následne pán Tzitzikostas podrobne hovoril o európskych iniciatívach súvisiacich s jeho portfóliami, udržateľnou dopravou a turizmom.
Pokiaľ ide o mestskú mobilitu, či už ide o elektrické autá, alebo o prostriedky prepravy alebo o rozšírenie možnosti jazdy na bicykli, povedal, že prostredníctvom novej stratégie pre európsky automobilový priemysel, ktorú nedávno predstavil v Bruseli, a prostredníctvom stratégie pre udržateľnú dopravu, ktorá je v príprave, a prostredníctvom stratégie pre európske prístavy, na ktorej v súčasnosti pracujú a ktorá bude predstavená v roku 2025, „konzistentne podporujeme investície do modernej, čistej, mestskej mobility, investície do elektrifikácie a udržateľných palív, investície do inovácií a digitálneho prechodu“.
„Musíme znížiť závislosť od fosílnych palív a vytvoriť odolnejšie energetické siete. Musíme rýchlejšie zriadiť viac nabíjacích miest pre elektrické vozidlá. Musíme zabezpečiť, aby prostriedky prepravy boli udržateľnejšie. Musíme využiť digitálne riešenia a inteligentné technológie pre efektívnejšie riadenie zdrojov a mestských systémov. Musíme rozširovať siete cyklotrás. Musíme zlepšiť bezpečnosť pre našich spoluobčanov, ktorí sa pohybujú pešo,“ povedal.
Zdôraznil tiež, že je to veľmi dôležité pre Komisiu, ale aj pre jeho osobne, aby európska podpora pre členské štáty, aby oni ďalej poskytovali ekonomické a daňové stimuly, osobitne pre občanov s nižšími príjmami, aby mali prístup k čistejším vozidlám modernej technológie. Ako povedal, mobilita je právo, bez ohľadu na to, kde človek žije a aké sú jeho životné podmienky, a preto je pre neho absolútnou prioritou zabezpečiť, aby nikto nezostal pozadu.
Čo sa týka turizmu, zopakoval jeho dôležitosť tým, že prvýkrát v histórii EÚ bol turizmus pridaný do portfólia komisára, a ako povedal, „v súčasnosti pracujeme na novej európskej stratégii pre turizmus, prostredníctvom ktorej chceme odpovedať na základnú otázku, ako vyrovnávame rozvoj so zachovaním prostredia a našej dedičiny“.
Hovoril o „vyváženom turizme“, keď niektoré destinácie čelia javom presýtenia a iné, nádhernej krásy a špeciálnych charakteristík destinácie, zostávajú nevyužité. Spomenul posilnenie Organizácií pre riadenie destinácií, zdôrazňujúc, že úloha miest v tomto úsilí bude kľúčová, a hovoril o dosiahnutí vyšších turistických tokov do viacerých destinácií – s výhodami pre viac miestnych komunít a s odľahčením záťaže z preplnených destinácií – a predĺžením turistického obdobia na dvanásť mesiacov, ale aj o ochrane a uchovaní prírodného a kultúrneho dedičstva.
Pán Tzitzikostas, vo súvislosti so súčasnou geopolitickou situáciou objasnil, že „áno, získali sme viac priorít, nemeníme priority,“ pokiaľ ide o dopady klimatickej krízy, povedal, podľa predpovedí, do roku 2050 pokles turizmu dosiahne 10 % a ako povedal, Grécko, ako stredomorská krajina, sa nachádza v prvej zóne krajín, ktoré, ak to pôjde zle, utrpia nevyčísliteľné dôsledky.
Nikto dnes nemôže predstaviť si náklady, ktoré budeme nevyhnutne platiť, ak necháme veci vyvíjať sa na základe najhoršieho scenára, dodal.
„Naše mestá musia a môžu byť odolnejšie, ľudskejšie, ekologickejšie. Toto je jediný lístok, ak chceme, aby naše mestá mali ekonomickú prosperitu, priťahovanie investícií, bojovat proti nerovnostiam a sociálnu súdržnosť,“ uzavrel pán Tzitzikostas.
Čítajte tiež: