Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Brusel – Stredajšia hodnotiaca správa Európskej komisie o integračnom pokroku kandidátskych krajín je z pohľadu rozširovania EÚ najzásadnejšia za posledných 20 rokov. Pre TASR to uviedol stály spravodajca Európskeho parlamentu (EP) pre Srbsko a šéf Delegácie EP pre Čiernu Horu Vladimír Bilčík.
„To, že začíname prístupové rokovania s Ukrajinou, Moldavskom a že sa EÚ zaviazala geopoliticky posunúť sa na východ, je veľká vec. Na západnom Balkáne je počuť hlasy, že sú ako keby opomínaní, ale moja reakcia je, že toto je reálna šanca pre tieto krajiny sa posunúť dopredu. Najmä keď rozširovanie je dnes jedna z hlavných politických tém EÚ,“ uviedol Bilčík z poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (EPP).
Šancu najrýchlejšie sa dostať do EÚ majú podľa neho krajiny západného Balkánu. Najlepšie šance na vstup, a to už v priebehu niekoľkých rokov, má podľa Bilčíkovho názoru Čierna Hora, ktorá má opäť vládu a fungujúce štátne inštitúcie. Je teraz iba na nej, ako naplní integračné priority a reformy a kedy začne zatvárať prvé rokovacie kapitoly.
„Severné Macedónsko a Albánsko sú ďalšie rokujúce krajiny, musia pridať v reformách, ale dnes sú vzdialenejšie od členstva v EÚ. Potenciálne druhou krajinou so šancou na vstup je Srbsko. Je to však nielen najväčšia, ale aj najproblematickejšia z krajín regiónu z pohľadu plnenia požadovaných úloh,“ upozornil.
Pripomenul, že pri Srbsku správa eurokomisie hovorí iba o čiastočnom pokroku, čo sa týka boja s korupciou a slobody médií. Pozitívny posun EÚ očakáva pri dialógu o normalizácii vzťahov s Kosovom a pri zosúlaďovaní pozícii so zahraničnou politikou Únie, vrátane sankcií voči Rusku.
„Ak by Srbsko urobilo tieto kroky tak sa môže veľmi rýchlo priblížiť Čiernej Hore. Ak ich neurobí, zostane vzdialené vstupu do EÚ,“ zdôraznil Bilčík.
Skonštatoval, že Bosna a Hercegovina sa nedočkala odporúčania na otvorenie prístupového procesu, čo vyvolalo na západnom Balkáne vlnu sklamania. Centrálna vláda v Sarajeve podľa Bilčíka po dlhšom čase „normálne funguje“, ale dosiahnutiu politického konsenzu nevyhnutného pre začatie prístupových rokovaní bráni prezident Republiky srbskej Milorad Dodik.
Kosovo, ktoré päť členských krajín EÚ neuznáva, musí okrem požadovaných reforiem zásadne pokročiť aj v normalizačnom dialógu s Belehradom, pričom ústretovým krokom by bolo zriadenie združenia srbských samospráv, čo sa od Prištiny dlhodobo očakáva. (9. mpvembra)
Šéf parlamentu P. Pellegrini odmieta prejavy spochybňujúce členstvo SR v EÚ
Bratislava – Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (Hlas-SD) odmieta prejavy spochybňujúce členstvo SR v Európskej únii. V súvislosti s budúcoročným výročím vstupu Slovenska do Únie chce občanom vysvetľovať benefity plynúce z členstva v nej. Uviedol to po stretnutí s vedúcim zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimírom Šuchom, kde deklaroval záujem Slovenska rozvíjať dobré a vzájomne výhodné vzťahy s Európskou komisiou.
„Odmietam akékoľvek prejavy, ktoré by spochybnili naše členstvo v EÚ, tobôž, keď si budúci rok budeme pripomínať už 20. výročie nášho vstupu,“ zdôraznil Pellegrini. Skonštatoval, že 85 percent verejných financií sa realizuje práve prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov a Plánu obnovy. „Slovensko je malá otvorená ekonomika, ktorá profituje od svojho vzniku výrazne z toho, že patrí do jednotného spoločného európskeho trhu,“ dodal.
Vedúcemu zastúpenia mal vyjadriť jasný postoj, že zahraničná politika krajiny sa meniť nebude, že SR chce byť naďalej aktívnym suverénnym členom Únie a hovoriť o jej ďalšom vývoji a rozširovaní.
Šucha postoj Pellegriniho víta. „Členstvo v EÚ prináša Slovensku výhody v mnohých oblastiach, či už ide o bezpečnosť, energetiku, hospodársky rast či sociálnu oblasť,“ povedal po stretnutí. Ovplyvňuje podľa neho tiež každodenný život Slovákov a upevňuje medzinárodné a bezpečnostné postavenie krajiny. (8. novembra)
Progresívne Slovensko: Zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine vládou je v rozpore s našimi záujmami
Bratislava – Zastavenie vojenskej pomoci pre Ukrajinu vládou je v rozpore s našimi vlastnými strategickými záujmami. Vyhlásil to podpredseda parlamentu a líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka na stredajšej tlačovej konferencii.
„Pomoc Ukrajine, aj vojenská pomoc Ukrajine, nie je len o nejakej charite, solidarite s napadnutou krajinou. Je to o našej vlastnej bezpečnosti,“ skonštatoval Šimečka. Ako zdôvodnil, čím silnejšia je ukrajinská armáda, tým bezpečnejšie je Slovensko, lebo ruský agresor a ruské vojská sú ďalej od našich hraníc. Samotné rozhodnutie kabinetu nazval teatrálnym gestom.
Rozhodnutie vlády podľa Šimečku poškodzuje aj imidž Slovenska ako spoľahlivého partnera. „Zaraďujeme sa k Viktorovi Orbánovi a jeho proruskej politike. Je to cesta do izolácie v rámci západného spoločenstva,“ upozornil líder PS. Hovorí, že to môže mať následky na schopnosť presadzovať slovenské záujmy v rámci Európskej únie a NATO.
Zastavenie vojenskej pomoci má podľa Šimečku prekryť to, že táto vláda nemá žiadny plán či víziu. Ako podotkol, jediný rezort, v ktorom vláda vie, čo chce, je rezort vnútra. V rámci zahraničnej politiky sa Šimečka pýta na avizovanú mierovú iniciatívu Slovenska a kto bude spojencom SR v takejto misii.
Vláda v stredu neschválila štrnásty balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 40,3 milióna eur. Návrh na darovanie pripravilo bývalé vedenie Ministerstva obrany SR. (8. novembra)