Brusel – Ukrajina dobre pozná pozíciu Slovenska, čo sa týka ďalšej vojenskej a humanitárnej pomoci. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár v stredu po skončení dvojdňového zasadnutia ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli. Informuje o tom spravodajca TASR.
Blanár pripomenul, že hlavnými témami rokovaní boli príprava budúcoročného summitu NATO vo Washingtone, schopnosť zaistiť obranu všetkým spojencom, situácia na Ukrajine a na západnom Balkáne. Spresnil, že washingtonský summit má potvrdiť vôľu spojencov vynakladať najmenej dve percentá rozpočtu na obranu.
„Toto je veľká výzva aj pre vládu Slovenskej republiky. Ja som prisľúbil, že urobíme všetko pre to, aby sme dvojpercentný záväzok dosiahli,“ povedal.
Minister zároveň ocenil bilaterálne stretnutie s ukrajinským šéfom diplomacie Dmytrom Kulebom. Vysvetlil, že v rámci „konštruktívnej debaty“ mu oznámil, že Slovensko z úrovne vlády, zo skladov ozbrojených síl, nedodá Ukrajine žiadnu vojenskú pomoc. Nebude však brániť súkromným zbrojárskym firmám pri poskytovaní vojenského vybavenia.
„Deklaroval som, že sme pripravení podporiť logistické a servisné centrá, ktoré na území Slovenska riešime spolu s Britániou a Nemeckom. Povedal som mu, že je veľká snaha slovenského obranného priemyslu zvýšiť kapacitu, predovšetkým produkciu munície kalibru 155 mm, čo bolo privítané,“ vysvetlil Blanár.
Kulebu ubezpečil, že Slovensko bude pokračovať v humanitárnej pomoci a dodávaní nesmrtiacich vojenských systémov, ako sú odmínovacie zariadenia. Dodal, že po komerčnej stránke majú Ukrajinci záujem najmä o slovenské húfnice Zuzana. Zdôraznil tiež, že Slovensko stále čaká na refundácie z EÚ, cez Európsky mierový nástroj, za vojenskú techniku darovanú Ukrajine.
Vzhľadom na nadchádzajúcu zimu Slovensko podľa neho koná v súlade s ostatnými spojencami z NATO a pristupuje „empaticky“ k Ukrajine. Už je napríklad pripravený balík v hodnote 170.000 eur v podobe vykurovacích systémov, generátorov či oblečenia.
Na otázku TASR, či Slovensko na decembrovom summite EÚ podporí odporúčanie spustiť prístupové rokovania s Ukrajinou, Blanár odpovedal, že SR je pripravená ho podporiť. Ale s podmienkou, že tento proces nebude politický, ale štandardný, čo znamená, že Ukrajina musí spĺňať rovnaké podmienky ako ostatné kandidátske krajiny, napríklad tie zo západného Balkánu. (29. novembra)
„Sme pripravení podporiť logistické a servisné centrá, ktoré na území Slovenska riešime spolu s Britániou a Nemeckom. Povedal som mu, že je veľká snaha slovenského obranného priemyslu zvýšiť kapacitu, predovšetkým produkciu munície kalibru 155 mm, čo bolo privítané.“ Juraj Blanár
Juraj Blanár a Dmytro Kuleba
Ministerka Dolinková: Rezort zdravotníctva daruje Ukrajine 24 sanitiek
Bratislava – Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR je pripravené darovať Ukrajine v rámci humanitárnej pomoci 24 sanitiek. Po stredajšom rokovaní vlády o tom informovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD).
Prvých 16 sanitiek podľa jej slov poskytne Záchranná zdravotná služba Bratislava. „Ak sprocesujeme všetky oficiality, ktoré treba, darujeme ich Ukrajine,“ dodala. Pripravených je aj ďalších osem sanitiek z košickej záchrannej služby. „Tie by sme Ukrajine darovali v ďalšej tranži,“ priblížila ministerka. (29. novembra)
Takáč: Dovoz ukrajinského obilia spôsobil slovenským farmárom stratu 110 mil. eur; situáciu má riešiť EÚ
Bratislava – Dovoz ukrajinského obilia spôsobil slovenským poľnohospodárom stratu okolo 110 miliónov eur. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD) v súvislosti s vládou schváleným predĺžením zákazu dovozu vybraných ukrajinských agrokomodít.
„Dovoz krajinám susediacim s Ukrajinou spôsobuje nemalé finančné problémy, ale aj problémy iného rázu. Poľnohospodári na Slovensku minulý rok vyčíslili stratu pri dovoze ukrajinského obilia na úrovni asi 110 miliónov eur. Kompenzácie zo strany Európskej komisie (EK) boli pre SR na úrovni približne 5 miliónov eur,“ priblížil Takáč. Slovenskou vládou prijatý zákaz na 14 agrokomodít je podľa jeho slov teda opodstatnený.
Vláda podľa Takáča bude preto tlačiť na EK, aby prišla s celoeurópskym riešením problému dovozu ukrajinských komodít do EÚ. Agrokomodity z Ukrajiny, ktoré mali len tranzitovať cez EÚ, podľa neho 80 % zostávajú umiestnené na území únie. „To spôsobuje aj slovenským poľnohospodárom nemalé problémy,“ dodal Takáč.
Zákaz dovozu poľnohospodárskych produktov a potravín pôvodom z Ukrajiny sa rozširuje a predlžuje na neurčito. Vyplýva to z návrhu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý v stredu schválil vládny kabinet. Doterajší slovenský zákaz platil do konca roka na štyri komodity, a to na pšenicu, kukuricu, repku a slnečnicové semená.
Okrem obilnín sa podľa MPRV zoznam rozširuje napríklad o med, jačmeň, pšeničnú múku, slad, sójové bôby, trstinový alebo repný cukor, otruby, pokrutiny a ostatné pevné zvyšky vznikajúce pri extrakcii rastlinných tukov alebo olejov. (29. novembra)
Minister Raši: Zo starého programového obdobia EÚ treba ešte vyčerpať 1,95 mld. eur
Bratislava – Z celkovej alokácie 4,5 miliardy eur z programového obdobia 2014 – 2020 je potrebné vyčerpať do konca tohto roka 1,95 miliardy eur. V opačnom prípade tieto peniaze z rozpočtu EÚ prepadnú. Z nového programového obdobia 2021 – 2027 sa doteraz nevyčerpali žiadne prostriedky. Vyhlásil to v stredu minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši (Hlas-SD).
„Podnikli sme kroky, aby sa viac ako 500 miliónov eur zo starého programového obdobia presunulo na riešenie energokrízy, pričom 500 miliónov eur bolo už presunutých predtým. Na podporu následkov utečeneckej krízy pôjde 70 miliónov eur, ktoré sa pridajú k už použitým 260 miliónom eur. Na realizáciu zazmluvnených projektov musí byť do konca tohto roka použitých 1,34 miliardy eur,“ objasnil Raši.
Preto je teraz podľa neho kľúčové, aby všetci prijímatelia eurofondov urobili všetko pre to, aby do konca roka projekty nielen dokončili, ale aj vyplatili. „Treba si uvedomiť, že na vyčerpanie 1,34 miliardy eur zostáva len mesiac vrátane sviatkov. Doteraz sa za posledné roky v najlepších mesiacoch čerpania vyčerpalo od 50 miliónov eur do 250 miliónov eur,“ doplnil Raši.
Na eurofondovej vláde taktiež plánuje upozorniť aj na riziko prepadnutia viac ako 60 miliónov z Programu rozvoja vidieka. Avizoval, že na každej vláde by mal byť prioritne zaradený program týkajúci sa eurofondov alebo plánu obnovy. „Chceme sa sústrediť na vysokú mieru koordinácie v novom programovom období. Predstavíme mapu verejných investícií, kde bude jasné, aké sú finančné možnosti štátu a potreby samospráv,“ priblížil s tým, že chce taktiež zosúlaďovať nekoordinované výzvy.
Raši upozornil aj na nevyčerpané prostriedky z nového programového obdobia 2021 – 2027, pričom dodal, že Česko má preplatenú už takmer miliardu eur a Maďarsko takmer dve miliardy eur.
„Pristúpime k veľkej zmene vo verejnom obstarávaní. Budeme sa snažiť o zjednodušenie administratívnych procesov pre prijímateľov,“ uzavrel. (29. novembra)