Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Čaputová: Nežná revolúcia položila základy demokracie
Praha – Nežná revolúcia je spoločným dielom SR a ČR, položila základy demokracie. Ľuďom pred 34 rokmi stačila jednota, odvaha a „havlovská pravda a láska“ na to, aby zvíťazila demokracia. Toto by malo zároveň stačiť aj na jej obranu, povedala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová vo štvrtok po tom, ako položila kvety a zapálila sviečku pri pamätníku Nežnej revolúcie na ulici Národní (bývalá Národní třída) v Prahe, informuje spravodajkyňa TASR.
Čaputová zdôraznila, že 17. november patrí k najväčším sviatkom novodobej histórie Slovenska a Česka. „Pred 34 rokmi tu na Národní tříde stáli ľudia proti totalite, ktorá bola typická propagandou, lžou a násilím. A oni tu stáli zjednotení, nabrali odvahu, odmietali násilie, boli vyzbrojení havlovskou pravdou a láskou. A keď im toto stačilo na víťazstvo demokracie, verím, že nám tieto kvality a hodnoty budú stačiť na obranu demokracie. Treba iba naše odhodlanie,“ povedala.
Zmienila sa tiež, že ako prezidentka prišla položiť kvety k pamätníku Nežnej revolúcie v Prahe naposledy. „Môjmu nástupcovi alebo nástupkyni želám, aby odkaz 17. novembra bol preňho nielen historickou spomienkou, ale žitými hodnotami,“ uviedla s tým, že dnešná generácia je to dlžná tým, ktorí sa o to pričinili, a je to tiež záväzok voči budúcim generáciám.
Nežná revolúcia podľa Čaputovej priniesla mnoho demokratických práv a slobôd vrátane slobody médií. „Slobodné médiá patria k demokracii. Je jasné, že médiá kritizujú politikov – a nám to môže byť nepohodlné, ale to je neporovnateľné s významom slobodných médií pre demokraciu,“ upozornila s tým, že akékoľvek ich obmedzovanie môže byť začiatkom umierania demokracie.
Slovenská prezidentka začala svoju návštevu v ČR na Pražskom hrade, kde ju aj s jej partnerom Jurajom Rizmanom predpoludním privítal český prezident Petr Pavel a jeho manželka Eva. Po súkromnej schôdzke prezidentov nasledoval spoločný pracovný obed. Čaputová sa tiež stretla so slovenskou komunitou žijúcou v Česku a absolvovala diskusiu so študentmi Univerzity Karlovej o výzvach demokracie. (16. novembra)
Slovensko v novembri čelí trom právnym konaniam Európskej komisie
Brusel – Európska komisia (EK) vo štvrtok v pravidelnom balíku rozhodnutí o porušení právnych predpisov zverejnila svoj postup proti členským štátom, ktoré si neplnia svoje povinnosti. Slovensko v rámci tohto balíka čelí trom právnym konaniam, informuje spravodajca TASR.
V oblasti spravodlivosti EK zaslala Slovensku, Rumunsku a Slovinsku odôvodnené stanoviská, aby zaviedli správnym spôsobom smernicu EÚ o práve na prístup k obhajcovi a o práve komunikovať po zatknutí do svojho právneho systému.
Cieľom smernice je zabezpečiť prístup k právnikovi od najskorších štádií konania pre osoby, na ktoré sa vzťahuje európsky zatýkací rozkaz, aj pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní. Zabezpečuje, že osoby pozbavené slobody môžu informovať a komunikovať s tretími osobami aj s konzulárnymi úradmi.
Slovensko zaviedlo výnimky z práva na prístup k advokátovi, čo smernica nepovoľuje. Okrem toho slovenské právo nespĺňa požiadavky smernice o jej uplatňovaní v počiatočnom štádiu policajných vyšetrovaní.
V júni 2023 EK zaslala Slovensku, Rumunsku a Slovinsku formálnu výzvu, aby smernicu správne transponovali. Po preskúmaní odpovedí ich EK považuje za neuspokojivé. Teraz majú dva mesiace na to, aby reagovali. Ak ich odpoveď nebude uspokojivá, eurokomisia môže postúpiť tieto prípady Súdnemu dvoru EÚ.
V oblasti mobility a dopravy dostalo Slovensko formálnu výzvu, aby správne uplatňovalo pravidlá EÚ o interoperabilite železníc. Smernica z roku 2008 poskytuje harmonizáciu technických požiadaviek a zavedenie postupu ich overovania. Na Slovensku boli zistené nedostatky v povoľovacom procese na uvedenie železničných vozidiel do prevádzky a pri uplatňovaní pravidiel hodnotenia a hodnotenia rizík. Slovensko má dva mesiace na vyriešenie pripomienok eurokomisie.
Formálnu výzvu EK zaslala Slovensku a Rumunsku aj v oblasti finančných služieb a vyzvala ich na správne zavedenie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí. V prípade Slovenska ide najmä o register skutočných vlastníkov a fungovanie Finančnej spravodajskej jednotky.
Pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí slúžia aj proti financovaniu terorizmu, legislatívne medzery v jednom členskom štáte majú vplyv na celú EÚ, uvádza EK. Bez uspokojivých odpovedí do dvoch mesiacov môže EK rozhodnúť o pokračovaní v právnom konaní v podobe odôvodnených stanovísk. (16. novembra)
J. Blanár: Pri 12.balíku protiruských sankcií požaduje Smer dosahovú štúdiu
Bratislava – Pri dvanástom balíku protiruských sankcií zo strany Európskej únie bude strana Smer-SD požadovať dosahovú štúdiu ich účinkov nielen na EÚ, ale aj samotné Slovensko. Za červenú čiaru označuje nukleárne palivo. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Pri palive sa zhoduje s poslancom Národnej rady SR Tomášom Valáškom, nie však v tom, aký dosah mali doterajšie sankcie na samotné Rusko.
„Naša červená čiara je, že tam nesmie byť nukleárne palivo, pretože zatiaľ naše atómky ešte nie sú dostatočne transformované na to, aby sme dokázali fungovať s iným, náhradným palivom. Toto tam určite nemôže byť,“ zdôraznil Blanár s tým, že Európska únia zjavne v tomto počúva.
V tomto sa opozičné PS zhoduje podľa Valáška so Smerom-SD. Ak by sa podľa neho nukleárne palivo v balíku sankcií objavilo, vetovala by to akákoľvek vláda. „Keď nemáme alternatívu, potrebujeme si vyrokovať alternatívu,“ poznamenal Valášek. Predošlé sankčné balíky proti Rusku však obhajuje. Poukazuje na to, že viedli k tomu, že Rusko nedokázalo vyzbrojiť svoju armádu tak, aby to dokázalo bez sankcií. Blanár však oponuje, že Rusko sankčná politika nezastavila, dosah to skôr malo aj na slovenské podniky.
Blanár tiež zopakoval, že Smer-SD je za členstvo Slovenska v EÚ aj NATO, postoje v tomto smere strana nezmenila. Nehovorí dopredu, že bude niečo vetovať, na prvom mieste však musí byť SR. Hovorí o suverénnej zahraničnej politike. Valášek v súvislosti s vládnym programom kritizuje, že podsúva, že predošlé vlády pristupovali k zahraničnej politike „kolenačkovo“. Označuje to za fakticky nesprávne i nebezpečné. „Tým, že delegitimizujú názory iných, nepočúvajú ani ich dobré nápady,“ poznamenal.
Blanár tiež pozitívne vníma legálnu migráciu, je však dôrazne proti tej nelegálnej. Aktivity ministerstva vnútra víta. Avizuje, že treba robiť odstrašujúcu politiku. Hovoriť však treba aj o fungovaní schengenu. Valášek súhlasí s tým, že nelegálnu migráciu treba riešiť, ale nie „pračudným“ alebo kurióznym polovojenským cvičením, ktorým „neodstrašíte ani králika“. S krajinami, ktoré nezvládajú nápor azylantov, treba nejakým spôsobom ukázať solidaritu.
Smer-SD taktiež podporuje finančnú pomoc pre Ukrajinu. Je pripravený na diskusiu, má však podmienky. Peniaze musia byť využité na to, na čo majú a nemôžu sa stratiť. Nemôže to mať dosah na kohéznu, ani spoločnú poľnohospodársku politiku a zároveň musia ísť peniaze aj na obnovu infraštruktúry v dotyku s Ukrajinou. Dôležitosť finančnej pomoci vníma aj Valášek, aj s ohľadom na to, že Slovensko je jedna z mála krajín, ktoré s Ukrajinou susedia. Krajina tak môže v budúcnosti profitovať z cezhraničného obchodu. Súhlasí s tým, že treba prísne dohliadať na prerozdelenie pomoci. (18. novembra)
This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.