Čaputová: Perspektívnou oblasťou pomoci Ukrajine je spolupráca pri odmínovaní
BRATISLAVA – Perspektívnou oblasťou možnej pomoci Ukrajine je spolupráca pri odmínovaní. „Slovensko má skvelé technológie a sme v tom špička vo svete,“ povedala na nedeľnom (30. apríla) brífingu prezidentka SR Zuzana Čaputová po návrate z návštevy Ukrajiny, ktorú absolvovala spolu s českým prezidentom Petrom Pavlom. O konkrétnej forme pomoci však chce najprv hovoriť s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom a dočasne povereným ministrom obrany Jaroslavom Naďom.
Z hľadiska zamínovania patrí Ukrajina v súčasnosti k najpostihnutejším krajinám. „Zamínovanie Ukrajiny je obrovský problém. Zjednodušene povedané, jeden deň vojny znamená potrebu 30 dní odmínovania,“ poznamenala Čaputová s tým, že ukrajinská strana má záujem o pomoc v tomto smere. Ponúka tiež biznis príležitosti v tejto oblasti. Prezidentka zároveň skonštatovala, že Ukrajina sa mení. Tam, kde neprebiehajú boje, sa rekonštruujú ulice, cesty, mosty či budovy. Práve obnovu považuje hlava štátu za príležitosti na etablovanie sa slovenských firiem a podnikateľov. Vláda má podľa nej už vytypovaný okruh podnikateľských subjektov, ktoré majú záujem o pomoc Ukrajine.
Čaputová a český prezident Pavel pricestovali na Ukrajinu v piatok 28. apríla. Spoločne navštívili ukrajinské mesto Boroďanka, ktoré na začiatku invázie zničili ruské jednotky; popoludní absolvovali stretnutie s prezidentom Volodymyrom Zelenským a predsedom Najvyššej rady Ukrajiny Ruslanom Stefančukom.
Prezidentka v piatok navštívila i centrum pre týrané a zneužívané ženy a v sobotu sa stretla s ukrajinským generálnym prokurátorom Andrijom Kostinom. Český prezident Pavel zase v piatok v meste Buča položil kvety na miesto, kde bol po stiahnutí ruských inváznych síl nájdený masový hrob a v sobotu navštívil mesto Dnipro.
Čaputová na piatkovej tlačovej konferencii vyjadrila presvedečenie o správnosti postoja Slovenskej republiky pri pomáhaní Ukrajine v oblastiach, v ktorých jej pomôcť vie a môže vrátane vojenskej pomoci. O slobode, mieri a spravodlivosti netreba podľa nej iba rozprávať, ale občas treba aj za ne zabojovať.
Podľa slovenskej prezidentky je takisto nesmierne dôležité, aby vojnové zločiny boli vyšetrené a spravodlivo potrestané. Pripomenula, že SR bola jednou z prvých krajín, ktorá na Ukrajinu opakovane vyslala tím forenzných expertov na dokumentovanie vojnových zločinov. (30. apríla)
Prezidentka: Členstvo v EÚ prináša Slovensku mnohé benefity i investície
BRATISLAVA – Členstvo v Európskej únii (EÚ) prináša Slovensku mnohé praktické benefity aj miliardové investície. Pri príležitosti pondelňajšieho 19. výročia vstupu Slovenska do EÚ to na sociálnej sieti uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.
„To najdôležitejšie je nevyčísliteľné. Sme súčasťou jedného z najúspešnejších mierových projektov v dejinách, ktorý stáročia konfliktov vystriedal za spoluprácu, obchod, voľný pohyb a najmä slobodu a demokraciu,“ povedala.
Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger povedal, že Slovensko za posledné roky dokázalo, že nie je len mladším súrodencom ostatných členských krajín. Je rovnocenným partnerom s konkrétnymi riešeniami, ako prispieť k silnej a odolnej Európskej únii (EÚ).
Členstvo v Európskej únii (EÚ) Slovensku neprinieslo iba ekonomické výhody či prosperitu, ale tiež potvrdilo, kam hodnotovo, kultúrne a historicky patrí. Uviedol to v pondelok dočasne poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer pri príležitosti 19. výročia vstupu Slovenska do EÚ.
SR si Deň pristúpenia Slovenskej republiky k EÚ pripomína od roku 2011. Do 15-člennej EÚ vstúpilo 1. mája 2004 v rámci jej dovtedy najväčšieho rozširovanie desať nových krajín. Okrem Slovenska aj Cyprus, Česko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. (1. mája)
Vláda: Na Sliači má vzniknúť nové stojisko pre taktické lietadlá
BRATISLAVA – Na leteckej základni Sliač má vzniknúť nová parkovacia plocha s dvomi státiami pre taktické transportné lietadlá. Stojisko by malo stáť 6,5 milióna eur. Projekt by mal byť spolufinancovaný zo zdrojov NATO. Začiatok obstarávania stavby v stredu odsúhlasila vláda.
„Cieľom navrhovanej investičnej akcie je vytvoriť stojisko medzi rolovacími dráhami G a H v priestore pred hangárom Vítkovice, s priamym napojením na rolovaciu dráhu L, ktoré umožní manévrovanie, parkovanie a manipuláciu s nákladom pre dve taktické transportné lietadlá,“ priblížil rezort. Ako dodal, investičná akcia je v súlade s inými pripravovanými projektami na Sliači.
Projekt sa má realizovať na základe potrieb NATO ako projekt programu bezpečnostných investícií NATO (NATO Security Investment Programme – NSIP).
Do zoznamu vojenských cvičení v prvom polroku 2023 na území Slovenska by malo pribudnúť cvičenie European Shield, na ktorom si príslušníci Vojenskej polície majú precvičiť svoje zručnosti s ukrajinskými vojakmi. Dopĺňajú sa aj dve cvičenia mimo územia SR, na ktoré budú vyslaní slovenskí vojaci – White Cloud 2023 v Poľsku a Joint Cooperation 2023 v Nemecku. (3. mája)
Vláda: Zákaz dovozu agrokomodít z Ukrajiny na Slovensko sa zúžil
BRATISLAVA – Zákaz dovozu agrokomodít z Ukrajiny na Slovensko sa zúžil. Vyplýva to z návrhu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR na zmenu uznesenia vlády z apríla tohto roku, ktorý v stredu 3. mája schválil vládny kabinet v súvislosti s utorkovým rozhodnutím Európskej komisie (EK) dočasne zakázať dovoz vybraných agrokomodít z Ukrajiny.
„Nariadenie Európskej komisie ustanovuje užší rozsah vybraných poľnohospodárskych produktov a potravín z Ukrajiny alebo pôvodom z Ukrajiny, než na ktoré sa vzťahuje uznesenie vlády SR zo 17. apríla 2023. Preto je potrebné zúžiť zákaz dovozu len na pšenicu, kukuricu, semená repky a slnečnice,“ spresnilo MPRV.
Opatrenia EK vstúpili do platnosti 2. mája a potrvajú do 5. júna. Počas tohto obdobia môžu byť semená pšenice, kukurice, repky a slnečnice s pôvodom na Ukrajine naďalej uvádzané do voľného obehu v celej EÚ okrem piatich členských štátov v jej susedstve – Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska. Ukrajinské produkty môžu cez tieto krajiny aj naďalej prúdiť prostredníctvom spoločného colného tranzitného postupu alebo môžu byť prepravované na územia mimo EÚ. Bulharsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa zároveň zaviazali zrušiť nedávno prijaté jednostranné opatrenia týkajúce sa pšenice, kukurice, repky a slnečnice, ale tiež akýchkoľvek iných produktov pochádzajúcich z Ukrajiny.
SEPS posiela na Ukrajinu technickú pomoc v hodnote jedného milióna eur
KRIŽOVANY NAD DUDVÁHOM – Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) daruje vojnou zasiahnutej Ukrajine energetické zariadenia na obnovu poškodenej energetickej infraštruktúry v nákupnej hodnote jedného milióna eur. „Spravili sme analýzu možností zariadení, ktoré môžeme poslať. V týchto dňoch realizujeme samotnú fyzickú dodávku. Ide o 21 kusov zariadení, tri vypínače, deväť odpojovačov a deväť prístrojových transformátorov napätia,“ uviedol výkonný riaditeľ Slovenského elektroenergetického dispečingu SEPS Stanislav Prieložný. Ide podľa jeho slov o vyradené zariadenia, ktoré už nie sú v prevádzke a nedochádza k zníženiu spoľahlivosti prevádzkovania elektrizačnej sústavy Slovenska.
MK: Slovensko sa v celosvetovom rebríčku slobody tlače umiestnilo na 17.mieste
BRATISLAVA – Slovensko sa v celosvetovom rebríčku slobody tlače umiestnilo na 17. mieste. Od minulého roka si polepšilo o desať priečok. Aktuálny rebríček zverejnila medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc pri príležitosti stredajšieho (3. mája) Svetového dňa slobody tlače. TASR o tom informovalo Ministerstvo kultúry (MK) SR.
„Táto pozitívna správa je hmatateľným výsledkom domácej i medzinárodnej snahy o skvalitnenie mediálneho prostredia, ktorú Ministerstvo kultúry SR vyvíja v posledných rokoch. Zároveň je výbornou motiváciou, aby sme sa v nasledujúcich rokoch v rebríčku posúvali už iba vyššie,“ skonštatoval rezort. Dočasne poverená ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO) poukázala, že snaha o zlepšenie mediálneho prostredia na Slovensku je prioritou celej vlády. „Ctíme si princípy demokracie a záleží nám na tom, aby žurnalistika na Slovensku bola objektívna a nezávislá a aby sa novinári a novinárky mohli cítiť bezpečne,“ podotkla.
Milanová sa stretne s predstaviteľmi organizácie Reportéri bez hraníc v Paríži v rámci svojej pracovnej cesty. Diskutovať tiež bude s francúzskou ministerkou kultúry Rimou Abdul Malak, s ktorou sa bude rozprávať o aktuálnom stave Európskeho aktu o slobode médií. European Media Freedom Act je momentálne jednou z prioritných tém Európskej únie v oblasti médií, ich slobody a nezávislosti.
This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.