Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Bratislava – Prioritou Slovenska je vytvorenie mechanizmu, ktorý zabezpečí posilnenie protivzdušnej obrany východného krídla NATO. Uviedla to v utorok prezidentka SR Zuzana Čaputová na summite Bukureštskej deviatky (B9) v Bratislave, informuje TASR.
Prezidentka povedala, že cieľom všetkých lídrov B9 je mier v Európe, ktorý ohrozuje ruská agresia na Ukrajine. Podľa jej slov je na posilnenie bezpečnosti potrebné urobiť všetky kroky, ktoré povedú k bezpečnosti občanov SR.
Lídri krajín Bukureštskej deviatky podľa Čaputovej nepovažujú možné členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii za rozpínanie NATO smerom k Rusku, ale za poskytnutie záruk existujúcim členom Aliancie, že Rusko svojou rozpínavosťou nepohltí ďalšie štáty vo svojom susedstve. Prezidentka pripomenula, že Ukrajine členstvo v NATO prisľúbili už v roku 2008, takže nejde o novú vec. Krajiny B9 sú podľa nej za to, aby sa posilnili politické vzťahy s Ukrajinou.
Cieľom bratislavského samitu B9 bolo dohodnúť sa na spoločnom postupe krajín východného krídla Aliancie pred summitom NATO vo Vilniuse, uviedla prezidentka. Dodala, že lídri na Bratislavskom hrade diskutovali aj o vývoji vojny na Ukrajine a je rada, že im aktuálne dianie priblížil i ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa k nim pripojil prostredníctvom internetu.
Bukureštská deviatka (B9) je neformálne zoskupenie krajín východného krídla NATO, do ktorého okrem Slovenska patria Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Na Bratislavský hrad okrem lídrov týchto krajín prišiel aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Bulharsko zastupovala viceprezidentka Iliana Jotová. (6. júna)
Stoltenberg: Slovensko sa môže spoľahnúť na NATO, sme obranná aliancia
Bratislava – Slovensko sa môže spoľahnúť na NATO, jej sily pomáhajú chrániť náš vzdušný priestor a takisto aj odrádzajú akékoľvek iné sily, aby vstúpili na územie Slovenska. Vyhlásil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom vlády SR Ľudovítom Ódorom. Stoltenberg pricestoval na Slovensko na summit Bukureštskej deviatky (B9), ktorý sa v utorok odohrával na Bratislavskom hrade.
Stoltenberg zdôraznil, že NATO sa spolieha aj na Slovensko. Víta záväzok Slovenska mať investície do obrany na úrovni dvoch percent HDP. „Pretože lepšia infraštruktúra a lepšia výzbroj je takisto aj odrádzajúcim faktorom pre Rusko. Dodal, že NATO nie je súčasťou vojny na Ukrajine, no „v každom prípade pomáhame Ukrajine, aby sa bránila, to je súčasťou našej charty“.
Pripomenul tiež, že NATO chráni vyše 30 demokracií v Európe a Severnej Amerike. „NATO je obranná aliancia. Nie sme tu na to, aby sme provokovali konflikty, ale naopak, aby sme zabránili vojne a aby sme chránili mier,“ dodal šéf Severoatlantickej aliancie.
Stoltenberg sa poďakoval Slovensku za poskytnutie dôležitej humanitárnej a vojenskej podpory. „Musíme Ukrajine pomáhať tak, aby vydržala ako suverénna krajina v Európe, pretože ak by prezident Putin vyhral, posolstvo pre neho alebo iné autoritatívne režimy by bolo také, že môžu používať silu na dosahovanie svojich cieľov a tým pádom aj narušovať hranice okolitých krajín. Svet by sa stal nebezpečnejším,“ zdôraznil.
Premiér Ódor ubezpečil šéfa NATO, že vláda odborníkov nemieni meniť kurz v európskej ani severoatlantickej orientácii Slovenska. Zdôraznil tiež potrebu, aby bola východná hranica NATO adekvátne zabezpečená. So Stoltenbergom sa rozprávali aj o podpore brániacej sa Ukrajiny a o tom, do akej miery dokáže NATO spoločnými silami prispieť k tomu, aby nastal trvalý mier na Ukrajine. (6. júna)
Minister Palkovič: Nákup COVID vakcín je záväzkom krajín EÚ, nejde o vyhodené peniaze
Bratislava – Nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 je záväzkom krajín Európskej únie, nejde o vyhodené peniaze. Po rokovaní vlády to vyhlásil minister zdravotníctva Michal Palkovič. Reagoval tak na novinársku otázku týkajúcu sa nákupu vakcín.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v stredu informoval o stanovisku k štátnemu záverečnému účtu za rok 2022. Poukázal v ňom na to, že napriek ústupu ochorenia COVID-19 sú zo štátneho rozpočtu naďalej uhrádzané ďalšie dávky vakcín. „Na skladoch je dnes k dispozícii viac ako šesť miliónov vakcín, ktorých počet sa bude neustále zvyšovať, a zo štátneho rozpočtu budú použité financie nielen na ich nákup, ale aj uskladnenie,“ uviedol úrad.
Od decembra 2020 do februára 2023 bolo na Slovensko dodaných takmer 14,7 milióna dávok vakcín za 264 milióna eur.
Palkovič v tejto súvislosti pripomenul, že nákup vakcín bol spoločným rozhodnutím krajín EÚ. „V čase covidu bol nápor na výrobcov enormný. Vtedy sa EÚ k tomu zaviazala, aj my sme k tomu dali súhlas. Sme tým viazaní,“ uviedol. Rovnaký postoj konštatuje aj NKÚ. „Nutnosť odoberania vakcín súvisí so zmluvnými podmienkami, ktoré s výrobcami v mene členských štátov dohodla Európska komisia. Riešenie tohto vážneho problému nie je v rukách národnej vlády, tá je bez priamej možnosti ukončenia zmlúv,“ ozrejmil.
Šéf rezortu zdravotníctva zároveň dodal, že Slovensku sa v súvislosti s nákupom ďalších vakcín podarilo dohodnúť isté benefity. „Znížili sme počty dávok, ktoré budú dodané. Budú dodávané postupne, rozvrstvilo sa to na štyri roky. Dohodli sme aj nižšiu cenu,“ priblížil Palkovič. Ide podľa neho o racionálny prístup k téme aj o šetrenie peňazí. (7. júna)