go to the original language article
BRUSEL – Chorvátsko dôrazne podporuje krajiny západného Balkánu na ich ceste do EÚ, ale na základe zásluh, čo znamená okrem iného, že by sa mali držať zásad dobrých susedských vzťahov, vyhlásila v utorok v Bruseli štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Andreja Metelko Zgombić.
„Chorvátsko dôrazne podporuje proces rozširovania na základe zásluh,“ povedala Metelko Zgombić po skončení stretnutia ministrov pre európske záležitosti členských štátov EÚ.
Rada pre všeobecné záležitosti, ktorá pozostáva z ministrov členských štátov pre európske záležitosti, uskutočnila v utorok prvé formálne stretnutie pod maďarským predsedníctvom.
Na stretnutí sa hovorilo o právnom štáte v členských štátoch, pričom sa prvýkrát rovnakým spôsobom podieľali ministri štyroch krajín západného Balkánu, ktoré už otvorili prístupové rokovania – Albánska, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Srbska.
Ministri na svojom rokovaní nehovorili o konkrétnych pokrokoch, ktoré by tieto štyri krajiny mohli urobiť do konca roka, pretože o tom sa diskutuje v Rade EÚ na nižších úrovniach.
Maďarsko ako predsedajúca krajina dôrazne podporuje pokrok krajín západného Balkánu smerom k členstvu v EÚ a snaží sa zorganizovať medzivládne prístupové konferencie do konca tohto roka, aby niektoré z týchto krajín otvorili alebo uzavreli časti prístupových kapitol. Na to je potrebný konsenzus všetkých členských štátov.
Na otázku, aké sú šance, že sa to stane, Metelko Zgombić povedala, že Chorvátsko považuje za správne, aby Albánsku a Severnej Macedónsku bolo umožnené urobiť krok vpred a otvoriť niektoré kapitoly.
„Pokiaľ ide o Čiernu Horu, dobré susedské vzťahy a nepodnikanie krokov, ktoré im škodia, sú dôležitým prvkom, podľa ktorého sa meria pripravenosť krajiny napredovať na európskej ceste,“ povedala Metelko Zgombić, pričom zdôraznila, že na dnešnom stretnutí sa nehovorilo o otvorení alebo uzavretí prístupových kapitol pre ktorúkoľvek krajinu.
„Budeme sledovať, do akej miery Čierna Hora plní to, čo už predtým sľúbila, a to bude jeden z prvkov, podľa ktorých budeme posudzovať, či nastal čas, aby uzavrela niektoré konkrétne kapitoly,“ povedala Metelko Zgombić.
Čiernohorský parlament koncom júna schválil rezolúciu o genocíde v Jasenovci, aby upokojil prosrbské strany vo vládnucej čiernohorskej koalícii po tom, čo Čierna Hora v OSN podporila rezolúciu o genocíde v Srebrenici.
Čiernohorská opozícia vtedy uviedla, že tento krok je „kukučie vajce“ srbského prezidenta Aleksandra Vučića, aby sa zhoršili dobré susedské vzťahy s Chorvátskom.
Pokiaľ ide o Srbsko, Metelko Zgombić povedala, že musí jasne ukázať konkrétnymi opatreniami, že chce napredovať na európskej ceste. „Potom môžeme hovoriť o otvorení alebo uzavretí niektorých kapitol,“ povedala.
Dodala, že sa na dnešnej diskusii o právnom štáte zmienila o otázke regionálnej jurisdikcie.
Srbsko pred viac ako desiatimi rokmi prijalo zákon o regionálnej jurisdikcii, ktorým sa vyhlásilo za príslušné na stíhanie vojnových zločinov spáchaných na území bývalej Juhoslávie.
„Dokým bude existovať tento zákon o regionálnej jurisdikcii, Srbsko nemôže napredovať na európskej ceste. Mnohé kolegyne a kolegovia v dnešnej diskusii zdôraznili, že právny štát je základom vzájomnej dôvery, a preto takýto pokus o uchopenie právomocí jedného členského štátu nie je prijateľný,“ povedala Metelko Zgombić. (24. september 2024)