go to the original language article
Nuuk (dpa) – Americký prezident Donald Trump odôvodnil svoj záujem o kúpu Grónska národnou bezpečnosťou. Pozorovatelia však predpokladajú, že za jeho túžbami sa skrýva aj ekonomický dôvod: rozsiahle ložiská kritických surovín v Grónsku. Ako dôležité sú pre Trumpa takéto prírodné zdroje, napokon ukazuje aj jeho snaha o suroviny na Ukrajine. Ale aj pre EÚ sú suroviny v Grónsku dôležité.
Čo sú kritické suroviny a na čo sú dobré?
Kritické suroviny (CRM) sú materiály s veľkým hospodárskym významom a zároveň vysokým rizikom dodávok. Medzi nimi sú veľmi diskutované vzácne zeminy (REE), ktoré zahŕňajú 17 kovov, z ktorých deväť je považovaných za ťažké a osem za ľahké vzácne zeminy. Nachádzajú sa v rôznych každodenných predmetoch ako smartfóny, laptopy a televízory. V závislosti od konštrukcie potrebujú tieto elektronické zariadenia okrem iného ytrium, prazeodym, terbium a dysprosium.
Práve pre zelenú transformáciu sú kovy vzácnych zemín základne dôležité: Stavia sa okrem iného do elektrických áut a veterných turbín. Tieto produkty potrebujú silné permanentné magnety, ktoré v prípade e-áut, v závislosti od veľkosti motora, môžu obsahovať až niekoľko kilogramov neodymu a prazeodymu.
Čo ich robí zaujímavými pre EÚ a Trumpskú USA?
Nemecko má výkonný priemysel, ale len veľmi málo kritických surovín. Nemecké spoločnosti sú preto rovnako závislé na dodávkach zo zahraničia ako koncerny v iných krajinách EÚ. Obzvlášť jasne sa to prejavuje pri vzácnych zemínach: Na jednej strane je EÚ svetovým lídrom napríklad vo výrobe áut a veterných turbín, na druhej strane prakticky pokrýva svoju potrebu vzácno-zemných magnetov výlučne importom z Číny, ktorá je zase absolútnym svetovým lídrom v tejto oblasti.
Takáto závislosť činí EÚ náchylnou na geopolitické napätia: Mala by značný problém, keby Čína zastavila dodávky z politických alebo strategických dôvodov – napríklad v rámci colného sporu – obmedzila alebo dokonca zastavila. S ohľadom na klimatickú politiku EÚ a digitalizáciu by to bolo fatálne.
Teraz sa Trump, ako je známe, veľmi nestará o klímu, ale skôr o veľké peniaze a tiež o obmedzenie akéhokoľvek vedenia Číny – a tam prichádza do hry k Kráľovstvu Dánska patriaace, bohaté na zdroje Grónsko. „Myslím, že Trump má väčší záujem o vzácne zeminy než o mať armádu v Grónsku,“ odhaduje bývalá grónska ministerka financií Maliina Abelsen, ktorá dnes predsedá dozornej rade rybárskeho koncernu Royal Greenland.
Čo znamenajú prírodné zdroje Grónska pre EÚ?
Aj EÚ už dávno vzala do úvahy suroviny. Pred necelým rokom otvorila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen kanceláriu EÚ v hlavnom meste Nuuk a podpísala pritom dve dohody o spolupráci v celkovej hodnote 94 miliónov eur – časť z toho sa má investovať do hodnotových reťazcov pre energie a kritické suroviny.
Už koncom roku 2023 bola dohodnutá zmluva o surovinách, ktorá má pozíciu Grónska ako strategického dodávateľa surovín pre ekologickú transformáciu v Európe. Nejde pritom len o vzácne zeminy, ale napríklad aj o meď, grafit a lítium: Celkovo EÚ identifikovala 34 kritických surovín, ktoré sú potrebné pre zelenú a digitálnu transformáciu – a 23 z nich sa nachádza v Grónsku, ako tvrdí mineralóg Jakob Kløve Keiding z Dánskej a Grónskej geologickej služby (Geus).
Pri niektorých z nich sa potenciál v Grónsku hodnotí ako veľmi vysoký. „Niektoré z grónskych ložísk vzácnych zemín patria k najväčším na svete,“ hovorí Keiding.
Ako by mohlo Grónsko profitovať?
Že tieto prírodné zdroje majú obrovskú hodnotu, je jasné. Keďže presne koľko to je, je ťažké odhadnúť, hovorí Keiding. Len toľko: „Sú bezcenné, pokiaľ zostávajú v zemi.“
Tým sa znova dostanú do hry Trumpova USA a EÚ. Pretože len ťažba surovín neprináša veľké peniaze, ale skôr neskoršie kroky v hodnotovom reťazci – a know-how na to väčšinou existuje v Číne, hovorí Keiding. Ako v USA, tak aj v EÚ sa pracuje na tom, aby dobehli. „Zistili, že Čína má prakticky monopol a kontroluje trh.“
Grónsko je dnes do veľkej miery závislé na rybolove a dánskom finančnom príspevku vo výške v prepočte viac ako 500 miliónov eur ročne. Už samotné príjmy z banských licencií a daní by mohli pre 57000 obyvateľov ostrova znamenať nové hospodárske oporné miesto. „98 percent nášho exportu momentálne pochádza z rybolovu,“ hovorí exministerka Abelsen. Minerálny sektor by rovnako ako turizmus mohol prispieť k širšie založenej ekonomike – čo Grónsko zase potrebuje pre dlho diskutovanú možnú nezávislosť od Dánska.
Existujú tiene ťažby?
Áno, a to v podobe rizika pre citlivé arktické prostredie, ale tiež pre miestnych ľudí napríklad kvôli rádioaktívnym vedľajším produktom. V Grónsku tieto tiene dokonca rozhodli posledné parlamentné voľby 2021: Vtedy sa verejne diskutovalo o austrálskom banskom projekte na získavanie vzácnych zemín a uránu v južnom Grónsku. Ľavicová strana IA voľby vyhrala tým, že sa postavila proti projektu. O pol roka neskôr bola zavedená zákaz ťažby uránu.
Ďalším problémom sú drsné arktické podmienky a vysoké prevádzkové náklady. „Sme odľahlé miesto, preto je také drahé ťažiť minerály v Grónsku. Preto sme tiež často až posledná možnosť, ktorá sa zvažuje,“ hovorí Abelsen. „Ale nakoľko sa nám vzácne zeminy minú, je evidentne atraktívnejšie opäť sa obrátiť smerom ku Grónsku.“ (25. február)