Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.ČR: Od začiatku kontrol na hraniciach do SR zadržala polícia 32 prevádzačov
Praha – Česká polícia od začiatku zavedenia dočasných náhodných kontrol na hraniciach so Slovenskom odoprela vstup do krajiny 745 cudzincom a zadržala 32 prevádzačov. V porovnaní s minulým rokom teraz prechádza cez územie ČR menej nelegálnych migrantov a polícii sa darí zadržiavať viac prevádzačov. Vo štvrtok to uviedol český policajný prezident Martin Vondrášek, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Od 4. októbra sme skontrolovali viac než 110.000 osôb vstupujúcich na naše územie. Pritom sme zistili 821 cudzincov, ktorí chceli na naše územie vstúpiť nelegálne. Z toho 745 sme odopreli vstup do ČR a v súvislosti s tým sme na slovenskej hranici zadržali 32 prevádzačov,“ spresnil policajný prezident.
Zdôraznil, že počty nelegálnych tranzitných migrantov, ktorých tento rok zachytili na území ČR, sú v porovnaní s minulým rokom výrazne nižšie. Zatiaľ čo od začiatku roka 2023 ich bolo cez 3800, vlani ich česká polícia zachytila viac než 16.000. Napriek tomu sa im však darí zadržiavať viac prevádzačov. Za minulý rok ich zadržali 248, tento rok doteraz už 341.
Vondrášek tiež priblížil, že na jednej 12-hodinovej zmene, ktorá stráži 27 hraničných prepojení, je nasadených 142 policajtov, ktorým pomáhajú aj príslušníci Colnej správy. Pripomenul, že kontroly budú trvať minimálne do 2. novembra.
„Postupujeme tak, aby sme zabránili vstupu nelegálnych migrantov na naše územie a aby sme prerušili trasy, ktorými nelegálna migrácia za organizácie pašeráckych zločineckých skupín prebieha,“ komentoval kroky Česka premiér Petr Fiala. Zdôraznil však, že situácia si vyžaduje európske riešenie.
„To, že jednotlivé európske krajiny vnútri schengenského priestoru pristupujú k obnovovaniu kontrol, ukazuje, že táto cesta je len riešením následkov, nie príčin a dlhodobo to nie je možné ani výhodné,“ povedal Fiala. Potrebné je podľa jeho slov upraviť migračnú a azylovú politiku tak, aby skutočne fungovala.
Česká vláda rozhodla o zavedení dočasných náhodných kontrol na hraniciach so Slovenskom 4. októbra, pôvodne na desať dní. Podľa Fialu tak urobila v reakcii na pripravované kroky Poľska a Rakúska. Opatrenie neskôr predĺžila o ďalších 20 dní. (19. októbra)
Lajčák vyzval Kosovo a Srbsko na pokračovanie v dialógu
Priština – Osobitný predstaviteľ EÚ pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom Miroslav Lajčák v sobotu vyzval Prištinu a Belehrad, aby pokračovali v dialógu.
Lajčák navštívil Kosovo s osobitným vyslancom USA pre západný Balkán Gabrielom Escobarom a vysokopostavenými diplomatmi z Nemecka, Francúzska a Talianska. Neskôr sa presunú do Belehradu.
„Ak nebude dialóg, eskalácia by sa mohla zopakovať,“ povedal slovenský diplomat po stretnutí s kosovským premiérom Albinom Kurtim.
Medzi Belehradom a Prištinou sa vystupňovalo napätie v septembri, keď na sever Kosova preniklo asi 30 ozbrojencov, ktorí zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Počas obliehania kosovská polícia zastrelila troch z nich.
Lajčák uviedol, že dôrazne odsúdil „teroristické útoky ozbrojených jednotlivcov proti kosovskej polícii“. Takéto útoky podľa neho predstavujú „jasnú a bezprecedentnú eskaláciu“.
Dodal, že predmetný útok tiež „veľmi jasne zdôraznil, že deeskalácia a normalizácia sú teraz naliehavejšie ako kedykoľvek predtým“.
Lajčák tiež vyzval Kosovo, aby „bez ďalšieho odkladu pristúpilo k založeniu združenia obcí so srbskou väčšinou v Kosove“. Toto združenie má obciam s prevažne srbským obyvateľstvom zaručiť väčšiu autonómiu. Bez toho nebude žiadny pokrok na ceste Kosova do EÚ, dodal slovenský diplomat.
Priština sa obáva, že toto združenie je snahou Belehradu o vytvorenie srbského miništátu so širokou autonómiou, podobne ako je tomu v prípade Republiky srbskej v Bosne a Hercegovine, pripomína AP.
Medzi Srbskom a Kosovom panujú napäté vzťahy už od konca 90. rokov, keď proti sebe bojovali srbské jednotky a albánski povstalci. Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120.000 etnických Srbov.
Srbsko a Kosovo chcú vstúpiť do EÚ. Brusel im však odkázal, že najprv musia vyriešiť svoje nezhody. (21. októbra)
Slovensko podporuje právo Izraela brániť sa a odsudzuje útoky Hamasu
Brusel/Luxemburg – Slovensko odsudzuje útoky Hamasu a uznáva právo Izraela brániť sa, povedal vo štvrtok večer štátny tajomník ministerstva vnútra SR Martin Královič po zasadnutí Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Luxemburgu.
Konflikt na Blízkom východe medzi Izraelom a hnutím Hamas bol hlavnou témou rokovaní ministrov vnútra. Postoj Slovenska sa podľa Královiča nelíši od postoja iných členských krajín, to znamená, že odsudzuje útoky Hamasu a zároveň uznáva právo Izraela brániť sa.
V súvislosti s touto krízou a jej možným dopadom na Slovensko Královič konštatoval, že všetky príslušné zložky monitorujú bezpečnostnú situáciu, v čom je veľmi nápomocná spolupráca s európskymi bezpečnostnými agentúrami a zahraničnými partnermi.
„Koordinujeme s nimi výmenu informácií a riešime, čo sa deje v súvislosti s touto situáciou,“ vysvetlil Královič. Poznamenal, že Slovensko dlhodobo podporuje názory, že treba lepšie chrániť vonkajšie schengenské hranice, s čím teraz jednotne súhlasia všetky krajiny EÚ. To podľa neho pomôže riešiť otázky migrácie a zlepší bezpečnostnú situáciu v EÚ ako takú.
„Koordinujeme s nimi výmenu informácií a riešime, čo sa deje v súvislosti s touto situáciou,“ vysvetlil Královič. Poznamenal, že Slovensko dlhodobo podporuje názory, že treba lepšie chrániť vonkajšie schengenské hranice, s čím teraz jednotne súhlasia všetky krajiny EÚ. To podľa neho pomôže riešiť otázky migrácie a zlepší bezpečnostnú situáciu v EÚ ako takú.
Čoraz častejšie kontroly na vnútroschengenských hraniciach viažu sily a prostriedky členských krajín a ich silových zložiek — armády, pohraničnej stráže či polície. A nemajú želateľný, lebo tranzitujúci migranti sa nakoniec aj tak dostanú do nimi zvolených krajín.
Na otázku aký postoj zaujíma Slovensko k novému paktu o migrácii a azyle, Královič odpovedal, že úradnícka vláda sa zdržala hlasovania v Rade EÚ a túto otázku prenechala na rozhodnutie novej slovenskej vlády, ktorá sa vytvorí po parlamentných voľbách. (19. októbra)
This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.