go to the original language article
EÚ v rámci Európy/Brusel – Ministri životného prostredia z 27 členských štátov EÚ sa v pondelok v Luxemburgu snažia nájsť spoločnú pozíciu – s ohľadom na klimatickú konferenciu OSN COP29 v Azerbajdžane. Jablkom sváru sú pritom rozdielne postoje k jadrovej energii. Na samotnej konferencii, ktorá sa koná od 11. do 22. novembra v azerbajdžanskej metropole Baku, by otázka financovania klimatických opatrení mala hrať významnú úlohu.
Otázka je, ako môžu rozvinuté priemyselné krajiny – ako sú krajiny EÚ – finančne podporovať rozvojové krajiny pri opatreniach na ochranu klímy a prispôsobení sa dôsledkom zmeny klímy. EÚ trvá na tom, aby platili nielen historicky industrializované krajiny, ale aby aj iné medzičasom rozvinuté priemyselné krajiny prispievali svojim dielom. „Musíme sa postarať o to, aby aj iní, ktorí sú schopní platiť, prijali svoju zodpovednosť,“ vyjadril sa pred dnešným stretnutím voči novinárom eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra.
Na poslednej klimatickej konferencii COP28 v Dubaji približne pred rokom bolo prvýkrát v záveroch v zásade stanovené odísť od fosílnych palív ako ropa, plyn a uhlie. K tomu bola vedľa obnoviteľných zdrojov priradená úloha aj jadrovej energii, čo Rakúsko spravidla odmieta.
Nespomenúť tentoraz jadrovú energiu by bolo „krokom späť“, povedala v pondelok francúzska ministerka pre klímu Agnès Pannier-Runacher. Ak chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu, musíme „využiť všetky páky“. Prioritou by malo byť zastavenie uhlia.
Inak to videla rakúska ministerka pre klímu Leonore Gewessler (Zelení). „To, čo poskytlo zníženie emisií v minulosti a čo poskytne aj v budúcnosti, sú obnoviteľné zdroje energie,“ uviedla na príslušné vyžiadanie od novinárov a dodala – bez priamej zmienky o jadrovej energii: „Mali by sme sa teda zamerať na formy energie, ktoré skutočne prispievajú, a nie na tie, ktoré sľubujú niečo urobiť, ale nikdy nič nedodržia.“ (14.10.2024)