go to the original language article
Európska komisia včera, v utorok, navrhla zavedenie spoločného európskeho systému pre repatriácie nelegálnych migrantov s rýchlejšími, jednoduchšími a účinnejšími postupmi v celej EÚ.
Nový právny rámec pre repatriácie, ktorý bol požadovaný Európskou radou v októbri 2024, je kľúčovým prvkom pre doplnenie Paktu o migrácii a azyle, ktorý bol schválený v máji 2024 a má vstúpiť do účinnosti v polovici roka 2026 a ktorý stanovuje komplexný prístup k migrácii, ako aj rýchlejšie a efektívnejšie spracovanie žiadostí o azyl.
Miera repatriácie v celej EÚ dosahuje dnes len 20 %. „Len jeden z piatich opúšťa EÚ, a to je neakceptovateľné. Naše spoločnosti to nebudú tolerovať,“ zdôraznil komisár pre vnútorné záležitosti a migráciu, Markus Brunner, ktorý označil legislatívny návrh Komisie za „bod zlomu“. „Dávame náš európsky dom do poriadku“, uistil M. Brunner a dodal: „S novým európskym systémom repatriácií zabezpečíme, že osoby, ktoré nemajú právo zotrvať v EÚ, sa naozaj vrátia. Tým sa významne posilní dôvera v náš spoločný európsky systém azylu a migrácie“.
Aby návrh Komisie nadobudol účinnosť, musí byť schválený Európskym parlamentom a členskými štátmi EÚ. Komisár Brunner vyhlásil, že dúfa, že bude schválený „čo najskôr“, aj keď ide o mimoriadne citlivú tému, politicky aj právne, ktorá rozdeľuje členské štáty.
Podľa Komisie poskytnú nové pravidlá členským štátom potrebné nástroje, aby sa repatriácie stali efektívnejšími, pri plnom rešpektovaní základných práv.
Nové spoločné pravidlá zahŕňajú:
– Európsky systém vo forme nariadenia, ktorý zahŕňa spoločné postupy na vydávanie rozhodnutí o repatriáciách a zavedenie európskeho príkazu na repatriáciu, ktorý budú vydávať členské štáty. Dnes platných 27 rôznych systémov znamená fragmentáciu na úrovni Únie, poznamenáva Komisia.
Vďaka vzájomnému uznávaniu rozhodnutí o repatriáciách bude môcť členský štát priamo uznať a vykonať rozhodnutie o repatriácii vydané iným členským štátom bez toho, aby musel začínať nový proces. Do 1. júla 2027, teda rok po začatí účinnosti paktu o migrácii a azyle, Komisia prehodnotí, či členské štáty ustanovili vhodné opatrenia na efektívne spracovanie európskych príkazov na repatriáciu a vydá vykonávacie rozhodnutie, ktoré spôsobí povinnosť uznávať a vykonávať rozhodnutie o repatriácii vydané iným členským štátom.
– Jasné pravidlá pre nútenú repatriáciu a paralelné poskytovanie stimulov na dobrovoľnú repatriáciu: Nútené repatriácie budú povinné, keď osoba, ktorá sa nezákonne zdržiava v EÚ, nespolupracuje, utiekla do iného členského štátu, neopustila EÚ v rámci stanovenej lehoty na dobrovoľný odchod alebo predstavuje bezpečnostné riziko. Tento prístup poskytuje stimuly na dobrovoľnú repatriáciu v rámci stanovených lehôt odchodu z EÚ.
– Prísnejšie povinnosti navrátilcov, ktoré sú kompenzované jasnými zárukami: Výslovné povinnosti spolupracovať s národnými úradmi počas celého procesu repatriácie. Tieto opatrenia sú doplnené o jasné dôsledky v prípade odmietnutia spolupráce, ako je zníženie alebo zamietnutie sociálnych dávok alebo zhabanie cestovných dokumentov. Zároveň budú posilnené stimuly na spoluprácu, vrátane podpory pre dobrovoľnú repatriáciu.
– Silné záruky počas celého procesu repatriácie: Všetky opatrenia týkajúce sa repatriácií musia byť vykonávané s plným rešpektom k základným a medzinárodným štandardom ľudských práv. Toto je zabezpečené prostredníctvom jasných postupov, ako je právo na odvolanie, podpora zraniteľných osôb, silné záruky pre neplnoletých a rodiny a dodržiavanie princípu non-refoulement.
– Prísnejšie pravidlá na obmedzenie prípadov zneužívania a riešenie útekov: Členské štáty budú mať posilnené pravidlá na identifikáciu navrátilcov, ako aj možnosť žiadať finančnú záruku, pravidelné podávanie správ alebo povinnosť navrátilcov zdržiavať sa na mieste určenom národnými úradmi. Nové pravidlá stanovujú jasné podmienky pre zadržanie, ak existuje riziko úteku, ako aj alternatívy namiesto zadržania. Zadržanie môže trvať až 24 mesiacov, namiesto 18 mesiacov, čo je dnešný limit. Okrem toho, odkladný účinok rozhodnutí o repatriáciách už nebude automatický, pokiaľ neexistujú dôvody non-refoulement.
– Špeciálne pravidlá pre osoby, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko: Členské štáty by mali včas overiť, či osoba predstavuje bezpečnostné riziko. Akonáhle sú identifikované, tieto osoby sú podrobené prísnym pravidlám, ako je povinná nútená repatriácia, dlhodobý zákaz vstupu a samostatné priestory pre zadržanie. Zadržanie môže byť predĺžené nad rámec štandardného časového limitu 24 mesiacov so súdnym príkazom.
– Repatriácia ako súčasť repatriačného procesu: Na prekonanie priepasti medzi rozhodnutím o repatriácii a návratom do tretej krajiny zavádzajú nové pravidlá spoločný postup na zabezpečenie toho, aby každé rozhodnutie o repatriácii bolo systematicky nasledované žiadosťou o repatriáciu. Stanovujú tiež možnosť prenesenia údajov do tretích krajín v súvislosti s repatriáciou.
– Centrá na repatriácie: Členské štáty požiadali o inovatívne riešenia manažmentu migrácie. S týmto návrhom sa zavádza právna možnosť repatriácie osôb, ktoré sa nezákonne zdržiavajú v EÚ a dostali konečné rozhodnutie o repatriácii do tretej krajiny na základe dohody alebo úpravy uzavretej bilaterálne alebo na úrovni EÚ. Táto dohoda alebo úprava môže byť uzavretá s treťou krajinou, ktorá rešpektuje medzinárodné štandardy a princípy ľudských práv v súlade s medzinárodným právom, vrátane princípu non-refoulement. Rodiny s maloletými a neplnoletí bez sprievodu sú vyňatí, pričom realizácia týchto dohôd alebo úprav musí byť monitorovaná. (13/3/25)