go to the original language article
Po troch rokoch vojny na Ukrajine sú čísla znepokojivé z pohľadu Európanov a Ukrajincov.
Od ruskej invázie použili krajiny EÚ ako celok viac peňazí na nákup fosílnych palív ako je ropa, uhlie a plyn z Ruska, než poskytli finančnú pomoc Ukrajine.
„To samozrejme nie je udržateľné. Nepriamo prispievame na napĺňanie Putinovej vojnovej pokladnice“, hovorí európsky komisár pre energiu a bývanie Dan Jørgensen.
Situácia podčiarkuje, že EÚ musí urobiť viac pre to, aby sa oslobodila od ruskej energie, hovorí dánsky európsky komisár v rozhovore s európskou spoluprácou tlačových agentúr, European Newsroom, ktorej je Ritzau súčasťou.
„Na jednej strane môžeme povedať, že sme dosiahli určitý pokrok a mali sme určitý úspech. Išli sme z toho, že v roku 2022 prišlo 45 percent našej plynu z Ruska, na to, že teraz prichádza z Ruska 13 percent.
Na druhej strane sme v tomto období v Európe použili viac peňazí na nákup ruských fosílnych palív a energie, než sme poskytli Ukrajine vo forme pomoci a dotácií“, hovorí Dan Jørgensen.
Nezávislá výskumná organizácia Centre for Research on Energy and Clean Air (Crea) vypočítala, že členské krajiny EÚ ako celok kúpili ruské fosílne palivá, vrátane ropy, uhlia a plynu, za viac ako 205 miliárd eur od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022.
Podľa najnovších údajov Európskej komisie EÚ v rovnakom období ako celok podporila Ukrajinu sumou 138,2 miliárd eur. Z toho pochádzalo 1,5 miliardy eur podľa Európskej komisie z príjmov zo zabaveného ruského majetku.
To zodpovedá v dánskych korunách tomu, že krajiny EÚ nakúpili ruskú energiu približne za 1527 miliárd korún.
Naproti tomu EÚ „iba“ poskytla Ukrajine finančnú podporu približne za 1030 miliárd korún.
Najmä Francúzsko, Maďarsko, Belgicko, Slovensko a Česko stále dovážajú ruskú energiu, ukazujú údaje z Crea. Časť tejto ruskej energie dovezenej do Francúzska sa však podľa Crea presúva do Nemecka.
Dan Jørgensen má svoj vlastný spôsob vyjadrenia nákupu európskej energie v Rusku počas vojny:
„Inými slovami: použili sme sumu, ktorá zodpovedá nákupu 2 400 nových stíhačiek F-35“, hovorí Dan Jørgensen.
Dánsky európsky komisár nahlásil plán na oslobodenie EÚ od ruskej energie v rámci prvých 100 dní po tom, ako nová Európska komisia nastúpila 1. decembra.
To sa však nepodarilo. Plán bol odložený dvakrát, ale je na ceste v priebehu „niekoľkých týždňov“, hovorí Dan Jørgensen
Otázka: Hovoríte, že nepriamo prispievame na naplnenie Putinovej vojnovej pokladnice. Prečo bol plán na oslobodenie EÚ od ruskej energie odložený?
„Plán bol odložený, ale úsilie nie. Každý deň pracujeme na tom, aby sme sa oslobodili od ruskej energie, ale je to zložité. Keby to bolo jednoduché, tak by sme to urobili pred tromi rokmi“, hovorí Dan Jørgensen.
Odloženie plánu nastalo v čase, keď prezident USA Donald Trump tlačil na dohodnutie prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom.
Dan Jørgensen však popiera, že Európska komisia odložila spustenie plánu, aby sa zabránilo zasahovaniu do mierových rokovaní.
„Nie“, znie stručná odpoveď od Dana Jørgensena na otázku, či sú mierové rokovania príčinou oneskorenia.
„Jedným z mnohých aspektov, ktoré musíme zvážiť, je, aby sa to uskutočnilo takým spôsobom, aby to nepoškodilo našich občanov a podniky“, hovorí Dan Jørgensen.
Týmto nepriamo odkazuje na to, že krajiny EÚ, ktoré sú obzvlášť závislé od ruskej energie, musia mať príležitosť nájsť alternatívy, aby sa vyhli veľkému nárastu cien.