go to the original language article
Brusel – Organizácie CAN Europe a Global Legal Action Network (GLAN) v utorok vysvetlili, že sa opierajú o nedávne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktoré „núti štáty k prijatiu cieľov zlučiteľných s obmedzením globálneho otepľovania na 1,5°C,“ v súlade s Parížskou dohodou, podpísanou v roku 2015.
V apríli ESĽP odsúdil Švajčiarsko za nedostatok akcie v boji proti zmene klímy, pričom vydal rozsudok označený za „historický“ obhajcami životného prostredia, ktorý má platiť pre 46 členských štátov Rady Európy.
Cieľom žalobcov je tentokrát EÚ a jej 27 členských štátov, ktoré majú do roku 2030 dosiahnuť pokles emisií skleníkových plynov o 55% v porovnaní s rokom 1990.
EÚ však musí urýchliť svoje znižovanie emisií a dosiahnuť pokles „minimálne o 65%, ak chce byť dôveryhodným hráčom,“ uviedol Sven Harmeling, predstaviteľ CAN Europe, v tlačovej správe.
Vyžaduje najmä zrýchlenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.
Konkrétne, v tejto žalobe dve mimovládne organizácie žiadajú Komisiu, aby znížila povolené úrovne emisií pre každý z 27 členských štátov v rôznych odvetviach činnosti (stavebníctvo, poľnohospodárstvo, doprava atď).
Podľa mimovládnych organizácií by žaloba pred Tribunálom EÚ –so sídlom v Luxemburgu– mohla viesť k rozsudku „začiatkom roku 2026“ po vypočutiach budúci rok.
Pôvodne mali 27 krajín EÚ predložiť v lete 2023 Európskej komisii podrobné projekty opisujúce ich kroky na dosiahnutie cieľa zníženia emisií o 55% do roku 2030, pred ich finalizáciou do konca júna 2024 s ohľadom na odporúčania z Bruselu.
Komisia v decembri minulého roka uviedla, že všetky z 21 plánov, ktoré dovtedy dostala a hodnotila, mohli dosiahnuť len 51% zníženie emisií na európskej úrovni, pričom vo väčšine národných cieľov zistila výrazné nedostatky.
Cestovné mapy každého člena mali byť aktualizované do 30. júna 2024, ale k tomuto termínu Brusel dostal len štyri, a to od Holandska, Dánska, Fínska a Švédska (27.08.2024).