Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Štrasburg – Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Štrasburgu prijali uznesenie, v ktorom odsúdili represie azerbajdžanského režimu voči aktivistom, novinárom, opozičným lídrom a ďalším osobám. Úniu zároveň vyzvali na ukončenie závislosti od vývozu zemného plynu z Azerbajdžanu. Za uznesenie hlasovali aj slovenské europoslankyne Lucia Yar (Obnovme Európu/PS) a Miriam Lexmann (Európska ľudová strana/KDH), ktoré varujú pred ďalšou spoluprácou s Baku. Milan Uhrík (Európa suverénnych národov/Republika) bol proti, i keď s niektorými časťami jeho znenia súhlasí, informuje TASR.
Podľa Yar a Lexmann bolo dôležité prijať toto uznesenie, pretože v krajine dochádza k dlhodobému obmedzovaniu občianskej spoločnosti a porušovaniu ľudských práv. Lexmann uviedla, že tamojší režim pod vedením prezidenta Ilhama Alijeva podkopáva snahy o mier a stabilitu v regióne, a upozornila tiež na etnické čistky arménskych kresťanov.
„Azerbajdžan sa prepadá do čoraz hlbšej autokracie. A potvrdili to aj nedávne prezidentské a parlamentné voľby,“ povedala pre TASR Yar. Myslí si, že je dôležité pred blížiacou sa klimatickou konferenciou COP29 v Baku využiť pozornosť sveta a poukázať na politickej úrovni na represie, ktoré sa v krajine dejú v oblasti ľudských práv a demokracie. Uznesenie je podľa nej zdvihnutý varovný prst pre Azerbajdžan, aby dodržiaval svoje medzinárodné záväzky, ak chce byť pre EÚ spoľahlivým partnerom.
Situácia v regióne je podľa Uhríka komplikovaná. Prijaté uznesenie obsahuje podľa neho výstižné pasáže, najmä so znepokojením v súvislosti s ničením kultúrneho, náboženského a historického dedičstva v Náhornom Karabachu, ako aj obmedzovaním slobody prejavu či dodržiavaním ľudských práv.
„Obsahuje však tiež niekoľko obvinení voči konkrétnej vláde a pasáže, ktoré poškodzujú renomé európskych štátov, ako aj ich zahraničnopolitické a ekonomické záujmy. Preto som spoločné uznesenie nepodporil a zahlasoval som za vyvážené uznesenie navrhnuté našou frakciou,“ povedal Uhrík pre TASR. Dodal zároveň, že o niektorých znepokojivých prípadoch nie sú známe všetky detaily a informácie, pričom by mohlo ísť o externé zasahovanie a hybridné operácie s cieľom „zmeniť verejný diskurz a v konečnom dôsledku vedenie štátu nedemokratickými metódami záujmov“.
Lexmann a Yar sú aj pre uvedené dôvody proti spolupráci s Azerbajdžanom, a to aj pokiaľ ide o snahu nahradiť dodávky plynu z Ruska. „Už pred dvoma rokmi som upozornila lídrov EÚ, že Alijev nám predáva ruský plyn, pričom sa tvári, že je ich. Vítam, že sa nám v EP podarilo presadiť uznesenie, ktoré jasne požaduje, aby Únia ukončila dohovory s týmto režimom a dovoz plynu,“ skonštatovala.
V poslednom období podľa Lucie Yar rastú obavy, že ruský plyn pod „inou nálepkou“ do Európy stále prúdi vo veľkom. Poslankyňa uviedla, že je to potrebné riadne preveriť, pretože v prípade pravdy by to podľa nej podrývalo celú snahu EÚ odrezať Rusko od peňazí, ktoré používa na financovanie vojny na Ukrajine. „Azerbajdžan je dôležitým energetickým partnerom EÚ, no toto riziko nesmieme podceňovať. Naše hodnoty nie sú na predaj,“ vyhlásila v rozhovore pre TASR.
Vzťahy 27-členného bloku s Baku sú podľa Uhríka v súčasnosti na štandardnej úrovni, pričom ide o významného exportéra nerastných surovín, ktoré Únia potrebuje. „Ak bude mať najkvalitnejší a najlacnejší plyn hociktorá krajina vrátane Ruska, neváhal by som ju kúpiť a dovážať. Nízka nákupná cena bude nevyhnutne znamenať aj dobrú, nízku cenu pre naše firmy a našich občanov,“ uzavrel Uhrík. (24. októbra)
Redakčnú zodpovednosť za publikáciu nesie TASR.