bs flag go to the original language article
This article has been translated by Artificial Intelligence (AI). The news agency is not responsible for the content of the translated article. The original was published by FENA.

„`html

Sarajevo (Fena) – V odchádzajúcom roku sa urobilo niekoľko dôležitých krokov vpred, napriek tomu sa Bosna a Hercegovina naďalej stretáva s mnohými výzvami na svojej ceste k členstvu v Európskej únii. Politické nezhody a pomalé tempo reforiem naďalej bránia implementácii potrebných opatrení na zladenie s európskymi štandardmi.

Rok 2024 v Európe bol poznačený voľbami do Európskeho parlamentu a téma rozširovania získala výrazné miesto v politických kampaniach. Vojna na Ukrajine významne ovplyvnila postoje západoeurópskych krajín, urýchľujúc úvahy o členstve Ukrajiny, ale aj ďalších krajín vrátane Bosny a Hercegoviny.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že rozširovanie Európskej únie bude hlavným prioritom inštitúcie, ktorú bude znovu viesť počas nového mandátu až do roku 2029. Tým vyslala silné posolstvo, že proces integrácie nových členov bude jedným z kľúčových cieľov budúcej politiky EÚ.

Na každoročnom summite šiestich krajín západného Balkánu a lídrov Európskej únie boli vyslané pozitívne posolstvá o vyhliadkach na rozšírenie a v rétorike európskych lídrov sa spomínal rok 2030 ako možný rámec na dosiahnutie tohto cieľa, čo necháva priestor na ďalšie rokovania a úpravy.

V marci 2024 Rada Európskej únie dala zelenú podmienenému otvoreniu prístupových rokovaní s Bosnou a Hercegovinou. Toto rozhodnutie označilo pozitívny posun na európskej ceste, pokračovanie procesu začatého v roku 2023, keď BiH získala kandidátsky status. Konkrétny pokrok však závisí od realizácie zostávajúcich reforiem.

Začiatkom roka bol prijatý Zákon o prevencii prania špinavých peňazí a financovania teroristických aktivít, čo splnilo ďalšiu podmienku na otvorenie rokovaní s Európskou úniou a zabránilo zaradeniu na sivú listinu Moneyval.

Nedávno Rada ministrov Bosny a Hercegoviny prijala zákony o pohraničnej kontrole a ochrane osobných údajov, ktoré boli postúpené na zváženie Parlamentnému zhromaždeniu BiH. Tieto zákony, označené značkou „EI“ potvrdzujúcou ich zladenie s právnym acquis Európskej únie, predstavujú kľúčové priority na európskej ceste BiH. Ich prijatím Rada ministrov podnikla významné kroky smerom k získaniu dátumu na otvorenie rokovaní o prístupe BiH k Európskej únii.

Návrh zákona o pohraničnej kontrole, ktorý navrhlo Ministerstvo bezpečnosti BiH, zlaďuje riadenie hranice s právnym acquis EÚ, splniac strategické ciele zo Stratégie integrovaného riadenia hranice v BiH. Súčasne Návrh zákona o ochrane osobných údajov zladí s Nariadením EÚ z roku 2016, zavádzajúc medzinárodne uznávané štandardy na spracovanie a slobodný pohyb údajov.

Aj keď sú dôležité, tieto pokroky sú čiastočné, pretože mnohé ďalšie dôležité zákony zostávajú na čakacej listine, ako je Zákon o súdoch a Vysokej súdnej a prokurátorskej rade (VSTV). Okrem legislatívnych výziev BiH stále neurdčila hlavného vyjednávača s EÚ ani koordinátora pre fondy IPA, čo sú kľúčové kroky na odomknutie finančnej pomoci a umožnenie vyjednávacieho rámca.

Nedostatok pokroku na európskej ceste Bosny a Hercegoviny nesie vážne hospodárske dôsledky. Ani totiž, BiH je jedinou krajinou na západnom Balkáne, ktorej Európska komisia neschválila program reforiem. EÚ ponecháva otvorené dvere, ale politická nesúhlas blokuje prístup k fondu v hodnote šesť miliárd eur.

Z 113 podmienok, ktoré EÚ stanovila, bolo dohodnutých 110, no kľúčové otázky ako reforma Ústavného súdu, entitného veta a jednotného núdzového čísla zostali nevyriešené. Hoci bolo číslo pre tiesňové volania nakoniec dohodnuté, nebolo to dostatočné na schválenie prvej tranše vo výške 70 miliónov eur.

Medzitým zosúladenie vízového režimu BiH s Európskou úniou stalo sa kľúčovou podmienkou na získanie prostriedkov, čo ďalej skomplikovalo situáciu, pretože politické konflikty sú stále hlavnou príčinou oneskorení v plnení zostávajúcich záväzkov.

Jedným z najväčších problémov je status Ústavného súdu a zahraničných sudcov. Európska únia požaduje, aby Republika Srbská menovala dvoch domácich sudcov do júla budúceho roka a aby do konca roku 2025 otvorila proces, v ktorom by sa rozhodlo o status quo troch zahraničných sudcov. Avšak, premiér RS Radovan Višković tento návrh považuje za neprijateľný.

Súčasne Republika Srbská urobila pozitívny krok zrušením entitného veta v Rade pre štátnu pomoc a Konkurenčnej rade BiH.

Na druhej strane Federacija BiH sa stretáva s problémami na úrovni kantónov. Pokusy o zosúladenie Reformnej agendy, kľúčového dokumentu pre prístup k finančným prostriedkom z Plánu rastu pre Západný Balkán, zlyhali, pretože kantonálni premiéri z SDA sa stavajú proti zmierneniu kritérií na využívanie týchto prostriedkov.

Ako aj keď počas roku 2024 boli dosiahnuté dôležité kroky smerom k európskej integrácii, Bosna a Hercegovina sa stretáva s vážnymi výzvami. Kľúčom k úspechu je politická stabilita a ochota domácich lídrov vykonať potrebné reformy. Európska únia zostáva pripravená poskytnúť podporu, ale budúcnosť európskej cesty Bosny a Hercegoviny závisí predovšetkým od vnútornej pripravenosti krajiny na zmeny. (1.1.)

„`