„Toto nie je proeurópska rétorika,“ dodal Rama. Pre slobodu, právny štát a demokraciu je rozhodujúce, aby sa Albánsko stalo členom Európskej únie, povedal. „Západný Balkán potrebuje Európsku úniu. Nemáme plán B.“
Ak by sa Albánsko nerozhodlo vstúpiť do EÚ, je to podľa Ramu „to isté, ako vzdať sa nášho spôsobu života. Konečne sme sa rozhodli, po stáročiach tmy, ktoré sme vydržali pod ríšami a režimami, ktoré nám boli nanútené. Naša história nás naučila tú najťažšiu cestu, ktorá nemôže byť nájdená a zabezpečená mimo ríše EÚ.“
„Bohužiaľ, a nemôžem sa tomu vyhnúť, že to poviem, bolo to s pomocou Vladimira Putina, že tento proces dostal nový impulz po agresii proti Ukrajine,“ povedal tiež Rama.
Aj iné krajiny na Balkáne môžu fungovať ako nárazové pásmo proti Rusku, domnievajú sa ako rôzne členské štáty EÚ, tak aj samotné balkánske krajiny.
Európska únia potrebuje Albánsko a iné krajiny zo Západného Balkánu, povedal aj Szijjarto. Európska únia potrebuje novú „sviežosť a energiu.“ Dúfa, že prístupové rokovania s Albánskom budú prebiehať rýchlejšie než zvyčajne. Priemerný čas čakania kandidátskej krajiny na skutočné členstvo je pätnásť rokov.