go to the original language article
LUXEMBURG – Na výmene peňazí z fondu sľúbili krajiny reformy a investície na podporu podnikateľského prostredia. Dozor nad európskymi financiami vidí, že to zatiaľ neprinieslo dostatočné výsledky.
Po veľkých ekonomických škodách spôsobených pandémiou koronavírusu a lockdownmi prišla EÚ so fondom, ktorý členským štátom poskytol 650 miliárd eur vo forme pôžičiek a dotácií na pomoc pri digitalizácii a ekologizácii. Aby sa členské štáty kvalifikovali na peniaze, museli vypracovať plány s určitými cieľmi.
Už pred pandémiou koronavírusu EÚ dala desiatky odporúčaní členským štátom na zlepšenie ich podnikateľského prostredia, ako je zlepšenie prístupu k financovaniu, zjednodušenie daňových systémov a zníženie regulačnej záťaže. Vo svojich národných obnovovacích plánoch všetky členské štáty zahrnuli celkovo viac ako štyristo reforiem a investícií súvisiacich s týmito odporúčaniami. Náklady na tieto opatrenia predstavujú približne 109 miliárd eur.
Len malá časť týchto reforiem priniesla výsledky, uvádza ERK. Väčšina reforiem zaostáva a väčšina výsledkov sa ešte stále nedostavila, podľa člena ERK Ivany Maletić. „S fondom by malo byť jednoduchšie podnikať, ale jeho potenciál nie je plne využitý.“
Na začiatku tohto roka vydala ERK kritickú správu o európskom fonde obnovy po koronavíruse. V nej účtovná komora napísala, že je veľmi otázne, či členské štáty dodali sľúbené výkony výmenou za peniaze. Taktiež existovali riziká nerovnakého zaobchádzania s rôznymi členskými štátmi. Okrem toho ERK predpokladala, že náklady na fond obnovy po koronavíruse, ktorý sa oficiálne nazýva fond obnovy a odolnosti (RRF), budú narastať.
(27. október 2025)