pl flag go to the original language article
This article has been translated by Artificial Intelligence (AI). The news agency is not responsible for the content of the translated article. The original was published by PAP.

„`html

Ruská ingerencia do volieb v Rumunsku, Moldavsku a Gruzínsku ukázala, že EÚ prehráva boj proti dezinformáciám na internete – domnieva sa Alice Stollmeyer z think tanku Defend Democracy. Moderovanie obsahu nestačí; sú potrebné širšie opatrenia, ako prísnejšie sankcie za hybridné útoky – ocenila expertka v rozhovore s PAP.

Aj keď Európska únia prijala nové mechanizmy na boj proti dezinformáciám na internete, vrátane napr. predpisov o digitálnych službách (DSA) a kódexu správania vzťahujúceho sa na dezinformácie, a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že jednou z priorít novej Európskej komisie bude Európsky štít demokracie, teda stratégia na obranu demokracie pred zahraničnými vplyvmi, posledné udalosti okolo volieb v Rumunsku, ako aj v Moldavsku a Gruzínsku ukázali, že únia nateraz prehráva boj proti dezinformáciám na internete.

V Rumunsku bol komunikátor TikTok obvinený z priazne počas prezidentskej kampane proruskému kandidátovi radikálnej praviceCalinovi Georgescu. Takéto praktiky spôsobili, že neznámy politik sa náhle stal populárnym a vyhral prvé kolo volieb, avšak ich výsledok bol nakoniec zneplatnený. Predtým, na jeseň, sa Rusko pokúsilo neúspešne zasiahnuť do prezidentských volieb v Moldavsku, okrem iného vedením dezinformačných kampaní na očierňovanie vtedajšej (a znovuzvolenej) prezidentky Maie Sandu a šírením falošných správ o EÚ a Západe. Moskva efektívne zasiahla aj do priebehu októbrových parlamentných volieb v Gruzínsku, ktoré vyhrala proruská strana Gruzínske sny.

Podľa Stollmeyerovej, vedúcej bruselského think tanku Defend Democracy, EÚ sa rada chváli svojimi úspechmi v boji proti dezinformáciám, avšak, v skutočnosti, nie je schopná prezentovať hmatateľné údaje dokazujúce svoju efektívnosť. „Položme si otázky: Znížil sa počet klamstiev a dezinformačných správ na internete v posledných mesiacoch? A počet falošných účtov a manipulačných kampaní?“ – pýtala sa analytička v rozhovore s PAP.

Podľa nej, pokiaľ EÚ nezačne bojovať proti príčinám dezinformácií, namiesto ich prejavov, nebude efektívna. „Potrebujeme širšie opatrenia. Dezinformácie sú len jedným z vojnových nástrojov používaných Kremlom. V Moldavsku a Gruzínsku bolo využité oveľa viac ako len dezinformácie. Bola to celá škála hybridných útokov“ – poukázala Stollmeyerová.

Expertka zdôraznila, že EÚ si nemôže dovoliť, aby Európsky štít demokracie predstavený von der Leyenovou bol obmedzený len na boj proti dezinformáciám. „Aj keď rozšírime rozsah tejto stratégie aj na zahraničné vplyvy a zasahovania, ako si to želá Európska služba pre zahraničné veci (ESDZ), stále minieme ciel. Po viac ako desaťročí inštitucionálnej hry na slepú babu sústredenej na fact-checking a blokovanie obsahu, ktorý sa už objavil, by sme mali vedieť, že to nestačí. Účinnejšie a rýchlejšie uplatňovanie DSA a predpisov o ochrane digitálnych údajov je dobrý začiatok, ale potrebujeme aj zákon o digitálnej integrite, ktorý ukončí polarizujúce algoritmy a navrhovanie sociálnych platforiem takým spôsobom, že používateľov robí závislými“ – argumentovala analytička.

Podľa Stollmeyerovej EÚ musí tiež naliehavo vytvoriť európsku digitálnu infraštruktúru, stavať verejné dobro na prvé miesto, prijať komplexnú politiku obrany proti hybridným hrozbám a tiež prepojiť Európsky štít demokracie s novou úniovou stratégiou pre pripravenosť. „To umožní Únii implementovať všetky nástroje na boj proti hrozbám demokracie“ – ocenila.

Stollmeyerová varovala, že je potrebné konať rýchlo, pretože dezinformačné útoky sa budú len zosilňovať a využívať nové technológie, ako AI, chatboti alebo virtuálna realita. „Problém sa bude stupňovať, pretože našim protivníkom, teda antidemokratickým silám, je čoraz ľahšie používať technológie ako zbraň. Ministri obrany a spravodajské služby varujú aj pred rastúcimi pokusmi o sabotáž v celej Európe a odhadujú, že Rusko môže v priebehu niekoľkých rokov eskalovať svoju imperiálnu vojnu na jednu alebo viac krajín NATO. Ak budúcnosť našich demokracií závisí od našej pripravenosti a odolnosti, musíme začať pracovať už dnes“ – vyzvala. (28.12.2024)

„`