cs flag go to the original language article
This article has been translated by Artificial Intelligence (AI). The news agency is not responsible for the content of the translated article. The original was published by CTK.

Praha – Slovenská republika má deväť najvyspelejších ekonomík z 27 štátov Európskej únie, medziročne sa polepšila o päť priečok. Do prvej desiatky jej pomohlo zníženie inflácie, rastúci podiel národného dôchodku na HDP či stabilizácia verejného dlhu. Slovenská ekonomika je tak v lepšej kondícii ako napríklad Fínsko, Belgicko či Taliansko a vrátila sa na úroveň, na ktorej bola v roku 2022. Naopak, prekážkou pre rast ekonomiky na Slovensku je hospodárske oslabenie domácností a nízka pridaná hodnota práce. Vyplýva to z Indexu prosperity a finančného zdravia, ktorý vydáva Slovenská sporiteľňa v spolupráci s platformou Európa v dátach. To ich zástupcovia predstavili novinárom.

Na zlepšenie slovenskej pozície v rebríčku medzi európskymi štátmi stálo podľa indexu hlavne zníženie inflácie. Zatiaľ čo v roku 2023 presahovala 15 percent, vlani už priemerne činila 2,7 percenta, teda sedem desatín nad cieľom Národnej banky Slovenska. Išlo o deviatú najmenšiu odchýlku od tejto hodnoty v rámci EÚ. Ďalšiu vzpruhu prinieslo zvýšenie podielu národného dôchodku na HDP, ktorý patrí dlhodobo k najnižším v EÚ. Tento ukazovateľ vyjadruje, koľko z zarobených peňazí zostáva občanom. V roku 2022 dosahoval 95 percent, zatiaľ čo o rok neskôr vzrástol na 99 percent, čo znamenalo výrazný posun z 22. na 13. miesto v EÚ.

Na Slovensku sa tiež podľa indexu vlani darilo zmierniť odliv kapitálu do zahraničia a časť slovenských firiem sa tak vracia do tuzemska. SR sa podľa dát tiež radí medzi tretinu najmenej zadlžených krajín EÚ. V roku 2023 štátny dlh v SR presiahol tri bilióny korún, vďaka rastu nominálneho výkonu ekonomiky však relatívna zadlženosť Slovenska poklesla a pohybuje sa okolo 42 percent HDP. Priemer eurozóny štátneho dlhu voči HDP je takmer dvojnásobný. Napríklad v Grécku podiel tvorí takmer 170 percent.

Naopak má SR ale podľa indexu tretí najnižší podiel hrubej pridanej hodnoty na celkovej produkcii v EÚ. Podobne nízka je aj pridaná hodnota vývozu, v ktorom patrí Slovensko medzi sedem najhorších krajín dvadsaťsedmičky. To podľa Slovenskej sporiteľne a Európy v dátach znamená, že je domáca ekonomika stále závislá predovšetkým na montážnych prácach a postráda silnejšie zastúpenie vlastných inovácií, technológií a know-how. Pre Slovensko by preto bol zásadným krokom posun od subdodávateľskej ekonomiky k produkcii finálnych výrobkov s vyššou pridanou hodnotou.

Podľa Indexu má najlepšiu ekonomiku v Európe Švédsko nasledované Nemeckom, Dánskom a Rakúskom. Naopak na druhej strane rebríčka je Grécko, ktorému sekunduje Poľsko. Susedné Slovensko sa umiestnilo na 24. pozícii. (11. februára)