go to the original language article
Nový vedúci európskej diplomacie, Kaja Kallas, a nový predseda Európskej rady Antonio Costa dnes dorazili do Kyjeva na symbolickú návštevu podpory Ukrajine v prvý deň prevzatia ich funkcií.
Táto návšteva sa uskutočňuje v čase, keď je napätie medzi Moskvou a Západom mimoriadne vyostrené, po tom, čo Ukrajina použila rakety americkej a britskej výroby na útok hlboko na ruskom území a Rusko odpálilo novú hypersonickú raketu proti ukrajinskému mestu.
Nová Európska komisia chce ukázať svoju pevná podporu Ukrajine v čase, keď ukrajinské sily ustupujú na fronte a svet sa pripravuje na nové funkčné obdobie Donalda Trumpa ako prezidenta USA, čo vyvoláva obavy o možné prerušenie americkej pomoci Kyjevu.
„Prišli sme vyslať jasnú správu: stojíme na strane Ukrajiny a naďalej jej poskytujeme našu podporu,“ povedal Costa sprievodným novinárom.
„Od prvého dňa vojny stála EÚ na strane Ukrajiny,“ napísal Costa na platforme X spolu s fotografiou, na ktorej stojí on, Kallas a európska komisárka pre rozšírenie Marta Kosovka pri príchode vlakom do Kyjeva.
„Od prvého dňa prevzatia našich funkcií opakujeme našu neohrozenú podporu ukrajinskému ľudu,“ dodal.
„Prvý deň prevzatia svojej funkcie je moje posolstvo jasné: EÚ chce, aby Ukrajina vyhrala tento vojnu,“ zdôraznila Kallas na platforme X. „Urobíme, čo je potrebné pre dosiahnutie tohto cieľa.“
Okrem ťažkostí, ktorým čelí na fronte, sa Ukrajina v posledných týždňoch stala terčom intenzívnych leteckých bombardovaní proti svojim energetickým infraštruktúram, čo spôsobilo rozsiahle výpadky elektrickej energie s blížiacou sa zimou.
„Situácia na Ukrajine je veľmi vážna, ale je zrejmé, že to má vysoké náklady aj pre Rusko,“ odhadla Kallas, bývalá premiérka Estónska a známa zástankyňa prísnej línie voči Moskve. Kallas a Costa, ktorí zastávajú dve najdôležitejšie pozície v EÚ po predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, očakávajú rozhovory s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Zelenskyj, ktorý viac ako dva roky kategoricky odmietal vyjednávať s Ruskom, sa v poslednej dobe zdá, že zmieril svoju pozíciu.
V piatok požiadal NATO o poskytnutie ochrany pre časti Ukrajiny ovládané Kyjevom, aby „ukončil horúcu fázu vojny“ a naznačil, že Kyjev nebude okamžite usilovať o znovuzískanie oblastí obsadených Ruskom.
„Ak hovoríme o prímerí, potrebujeme záruky, že (ruský prezident Vladimír) Putin sa nevráti,“ zdôraznil Zelenskyj v rozhovore pre britskú televíziu Sky News.
Putin na oplátku od Ukrajiny požaduje, aby odovzdala štyri provincie na juhu a východe krajiny, ktoré sú čiastočne pod kontrolou ruských vojsk, vrátane Krymu, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Tiež je proti začleneniu Ukrajiny do NATO.
Kallas zdôraznila, že „najsilnejšou bezpečnostnou zárukou je vstup (Ukrajiny) do NATO“. „Ak sa Ukrajina rozhodne stanoviť hranicu niekde, ako môžeme zaručiť pokoj, aby Putin nešiel ďalej?“ pýtala sa.
Diplomati v NATO odhadujú, že pravdepodobnosť, že Aliancia ponúkne v blízkej budúcnosti Ukrajine štatút členskej krajiny, je malá, s ohľadom na odpor veľkého počtu krajín, ktoré sa obávajú, že by sa tým mohli vtiahnuť do priamej vojny s Ruskom.
Podľa Kallas by EÚ nemala „vylúčiť nič“ pokiaľ ide o vyslanie európskych vojakov na ukrajinské územie s cieľom zaručiť dodržiavanie akéhokoľvek prímeria, ktoré by bolo dohodnuté, ešte jedno opatrenie, ktoré by mohlo viesť k priamemu konfliktu s Ruskom. „Musíme si zachovať strategickú neistotu v tejto otázke,“ zdôraznila Kallas.
Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 Európa vynaložila celkovo približne 125 miliárd dolárov na podporu Ukrajiny, zatiaľ čo USA viac ako 90 miliárd dolárov, podľa správy Kielského inštitútu.
Avšak budúcnosť americkej podpory je spochybňovaná, keďže Trump ju kritizoval a naznačil, že chce ukončiť konflikt čo najskôr.
Kallas ubezpečila, že EÚ sa pokúsi presvedčiť republikána, že podpora Kyjeva je v prospech USA. „Pomoc Ukrajine nie je charita. Víťazstvo Ruska by nepochybne posilnilo Čínu, Irán a Severnú Kóreu,“ odhadla.
Podľa nej bude EÚ aj naďalej usilovať o to, aby sa Kyjev dostal do „silnej“ pozície v prípade rokovaní s Ruskom. Pripustila však, že je „stále ťažšie“ pre 27 členských krajín dohodnúť sa na nových opatreniach na posilnenie ich podpory Ukrajine.
„Táto vojna už trvá nejaký čas a je stále ťažšie to vysvetľovať našim spoluobčanom,“ poukázala a dodala: „ale nevidím žiadne iné riešenie“. (01/12/2024)
EM