go to the original language article
Berlín (dpa) – Zmena moci v Nemecku: Konzervatívne sesterské strany CDU/CSU jasne vyhrali parlamentné voľby a mohli by s Friedrichom Merzom postaviť ďalšieho kancelára. Podľa predbežných výsledkov sa pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) umiestnila na druhom mieste. Nasledujú sociálnodemokratická SPD, ktorá klesla na historické minimum, a Zelení. Ľavica je prekvapivo silno zastúpená v Bundestagu, nemeckom parlamente. Ľavicovo-konzervatívna koalícia Sahra Wagenknecht (BSW) a liberálni Slobodní demokrati (FDP) však zlyhali na päťpercentnej hranici a zmeškali vstup do parlamentu.
Teraz všetko smeruje k aliancii medzi stranami CDU/CSU a SPD, pretože černo-zelená koalícia (CDU/CSU a Zelení) nemá väčšinu mandátov. Spoluprácu s AfD, ktorá sa zdvojnásobila na 20,8 percenta (voľby 2021: 10,4 percenta) a ktorá je čiastočne označovaná za pravicovo extremistickú, vylúčil šéf CDU Merz.
Merz: „Rýchlo sa stať schopným konať“
Únia dosiahla podľa predbežných výsledkov 28,5 percenta (voľby 2021: 24,1 percenta). Šéf CDU Merz má teraz najlepšie šance stať sa ďalším kancelárom po Olafovi Scholzovi (SPD) – ten však zostáva najprv vo funkcii. Merz oznámil, že do Veľkej noci chce zostaviť vládu. Merz zdôraznil, že je dôležité aj pre Európu, aby nedošlo k patovej situácii. Na X napísal, že Európa čaká na Nemecko. „Teraz sa musíme rýchlo znova stať schopnými konať.“
Scholz preberá zodpovednosť
SPD dosiahla so 16,4 percentami (2021: 25,7 percenta) svoj najhorší výsledok v parlamentných voľbách. Scholz hovoril o trpkom výsledku a porážke, za ktorú tiež preberá čiastočnú zodpovednosť. V prípade koaličných rozhovorov nestojí k dispozícii ako vyjednávač.
Zelení s kancelárskym kandidátom Robertom Habeckom klesli na 11,6 percenta (2021: 14,7 percenta). Ľavica si výrazne polepšila na 8,8 percenta (2021: 4,9 percenta).
U FDP, ktorá s iba 4,3 percentami vystúpila z parlamentu (2021: 11,4 percenta), teraz prebieha zmena na vrchole: predseda strany Christian Lindner napísal večer na X: „Teraz opúšťam aktívnu politiku.“ BSW od Sahry Wagenknecht tesne zlyhalo na päťpercentnej hranici: podľa federálnej volebnej komisie dosiahlo BSW 4,972 percenta.
Nový Bundestag má 630 miest – na väčšinu je potrebných 316 miest. Na základe predbežných výsledkov CDU/CSU získa v novom parlamente 208 miest. SPD získa 120 mandátov. Vládna koalícia týchto dvoch frakcií je tak možná. Na čierno-zelenú koalíciu výsledky nestačia: Zelení získajú iba 85 poslancov. AfD výrazne zväčšuje swoją frakciu s 152 miestami. Ľavica získava 64 poslancov. Opäť jeden mandát získa Juhoslávna voličská asociácia, ktorá je ako strana dánskej a frízskej menšiny oslobodená od päťpercentnej hranice.
AfD chce spoluvládnuť
Šéfka AfD Alice Weidel hovorila o historickom výsledku. „Chceli nás polovični, stal sa opak.“ AfD je pripravená na spoluprácu s Úniou. „Naša ruka bude vždy natiahnutá k vládnej účasti, aby realizovala vôľu ľudu.“ Zároveň ohlásila: „Budeme ostatné naháňať, aby robili rozumnú politiku pre našu krajinu.“ AfD má svoje bašty na východe: AfD sa stalo najsilnejšou silou vo všetkých piatich východonemeckých krajinách.
Podľa verejnoprávnych vysielateľov ARD a ZDF bola volebná účasť vyššia ako v roku 2021 (76,4 percenta) a dosiahla najvyššiu hodnotu od znovuzjednotenia s hodnotou 83,0 až 83,1 percenta. K volebnému procesu bolo povolaných 59,2 milióna ľudí, z čoho dobre 42 percent bolo 60 rokov alebo starších.
Voľby boli siedmomesiacny presunuté dopredu – presunutie sa konalo iba v rokoch 1972, 1983 a 2005. Dôvodom je, že koalícia SPD, Zelení a FDP sa v novembri zrútila.
Volebná kampaň sa v poslednom čase sústreďovala hlavne na migráciu
Krátka zimná volebná kampaň bola v poslednom čase poznamenaná diskusiou o obmedzení migrácie. Merz požadoval, aby žiadatelia o azyl boli na nemeckých hraniciach takéži odmietaní – čo by podľa Zelených a SPD porušovalo právo EÚ. Ostrú kritiku na seba strhol Merz potom, ako Únia v Bundestagu presadila návrh na migračnú politiku hlasmi AfD. (24. februára)