go to the original language article
Členské štáty EÚ sa v piatok dohodli, na základe textu pripraveného poľským predsedníctvom, na spoločnom stanovisku k predpisom o použití nových genomových techník (NGT) v rastlinnej výrobe. Rokovania s Európskym parlamentom v tejto veci môžu začať koncom apríla.
V piatok uzavreli veľvyslanci členských štátov pri EÚ, pod vedením poľského predsedníctva, viac ako jeden a pol roka trvajúce rokovania vedené tromi predchádzajúcimi predsedníctvami, teda španielskym, belgickým a maďarským, o nových reguláciách NGT.
Ide o vyňatie rastlín vytvorených s využitím niektorých techník NGT z reštriktívnych predpisov o geneticky modifikovaných potravinách, tzv. GMO, ktorým doteraz podliehali. Nebolo to opodstatnené, pretože – ako presviedčajú unijní zákonodarcovia – rozdiely medzi NGT a GMO sú príliš veľké na to, aby techniky boli regulované rovnakým spôsobom. V prípade GMO dochádza totiž k kríženiu druhov a do rastlín sa zavádzajú celé „balíky“ cudzích génov, hoci genomové techniky umožňujú také presné modifikácie, že by k nim mohlo dôjsť v prirodzenom prostredí. Nové regulácie umožňujú zvýšiť odolnosť pestovaných rastlín voči klimatickým zmenám, ako sú suchá či záplavy, a znížiť používanie pesticídov a umelých hnojív.
Navrhovaná legislatíva rozdeľuje rastliny NGT do dvoch kategórií, ktoré budú podliehať rôznym reguláciám. Prvá je NGT1, teda rastliny podrobené tak jemným modifikáciám, že sú tiež možné získať konvenčnými metódami, a nové genomové techniky len urýchľujú tento proces. Druhá skupina je NGT2, teda rastliny, kde došlo k viac ako 20 modifikáciám, a takýto efekt v prirodzenom prostredí by bol skôr ťažko dosiahnuteľný.
Prvá skupina má byť vyňatá z pravidiel o GMO, a druhá – bude stále podliehať reštrikciám a pestovatelia budú povinní vykonávať hodnotenie rizika spojeného s pestovaním rastlín a získať povolenie na ich uvedenie na trh. Krajiny budú môcť zakázať pestovanie NGT2.
Dohodnutý návrh nariadenia tiež vylučuje používanie techník NGT v ekologických pestovaniach.
Členské štáty teraz začnú rokovania s EP, napr. o pravidlách patentovania a označovania NGT. Tu, ako sa hovorí v Bruseli, môžu byť rokovania zložité, pretože nových genomových technológií je len niekoľko a všetky sú niekoho vlastníctvom. Obvykle sú to univerzity alebo výskumné jednotky, ktoré ich licencujú veľkým spoločnostiam, a tie následne vyrábajú už modifikovaný osivový materiál.
Momentálne je trh dominovaný štyrmi medzinárodnými multikorporáciami, zatiaľ členské štáty EÚ zastávajú názor, že pestovanie by malo byť široko dostupné pre farmárov, a nie ostať v rukách veľkých koncernov. Preto je v návrhu nariadenia zmienka o založení expertnej skupiny pre patenty na NGT a dokument zaväzuje EK, aby rok po nadobudnutí platnosti regulácií pripravila správu o vplyve patentovania okrem iného na pestovanie a konkurencieschopnosť sektora. Rokovania sa tiež budú týkať pravidiel označovania rastlín NGT, najmä tých patriacich do druhej kategórie.
Ako sa PAP dozvedela zo zdrojov EÚ, hoci sa krajinám EÚ podarilo dosiahnuť dohodu o ďalších rokovaniach, názory hlavných miest sú rozdelené. V Európe je priekopníkom v pestovaní rastlín s využitím NGT Veľká Británia, zatiaľ v EÚ je niekoľko štátov tzv. jastrabov, ktoré by radi adaptovali britské metódy vrátane povolenia používania NGT v organickej produkcii. Patrí sem napr. Švédsko, Dánsko a Španielsko.
Sú tiež krajiny skeptické, medzi ktoré patria – aj keď z rôznych dôvodov – napr. Nemecko a Rakúsko. Skepticizmus Rakúska vyplýva z faktu, že tento štát je lídrom, zodpovedajúcim za 25 % ekologickej produkcie v EÚ, a preto z ekonomických dôvodov nechce pripustiť na svoje pestovania rastliny NGT. Skepticizmus Nemecka je založený na politických dôvodoch, pretože tamojší rezort poľnohospodárstva sa stále nachádza v rukách Zelených, ktorí sa dištancujú od NGT.
Na Slovensku sa téma NGT dlhé roky neriešila. Ešte v roku 2023 – po tom, čo EK predstavila návrh predpisov – ho úrady posúdili negatívne. Ministerstvo poľnohospodárstva sa nedávno touto otázkou začalo zaoberať a vládni činitelia sú pripravení na rokovania.
Na prácu sú pozitívne naladené veľké európske poľnohospodárske organizácie, ako COPA a COGECA, ktoré vo vyhlásení vydanom v stredu zdôraznili význam legislatívy pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti v Európe a obnovu inovatívnosti. (14..03.2025)