Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Krajiny V4 odmietajú povinné kvóty a relokáciu nelegálnych migrantov
BRATISLAVA – Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) odmietajú povinné kvóty a nútenú relokáciu v oblasti nelegálnej migrácie. Po rokovaní premiérov V4 v pondelok 26. júna o tom informovali premiéri V4. Samit bol zavŕšením ročného predsedníctva Slovenska vo Vyšehradskej štvorke, ktoré sa skončí 30. júna. Od 1. júla bude zoskupeniu predsedať Česká republika. „Našou snahou je komunikovať s krajinami, odkiaľ migranti prichádzajú, alebo cez ktoré krajiny idú najviac. Takisto je pre nás dôležité, aby sme vedeli ochrániť našu hranicu najefektívnejšie ako sa len dá,“ povedal slovenský predseda vlády Ľudovít Ódor.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán tvrdí, že EÚ má na migráciu riešenie, ktoré nechce realizovať. Navrhuje, aby migranti prichádzajúci do Únie predložili žiadosť o vstup na jej územie. Pokým žiadosť nebude posúdená, tak musí žiadateľ ostať mimo územia EÚ. „V tom momente sú všetky naše problémy vyriešené,“ podotkol Orbán. Orbán zároveň poukázal na modifikáciu rozpočtu týkajúcu sa aj migrácie, ktorú predstavila EÚ. Považuje to za neseriózny návrh. Zdroje, ktoré vyhradila na riešenie migrácie, sú podľa maďarského premiéra smiešne. Maďarsko preto žiada Európsku komisiu o nový návrh rozpočtu.
Český premiér Petr Fiala vidí riešenie nelegálnej migrácie vo funkčnej návratovej politike utečencov a v posilnení spolupráce s krajinami pôvodu migrantov. „Musíme spolupracovať, pokiaľ ide o bránenie nelegálnej migrácie, obchodovania s ľuďmi. Musíme prerušovať trasy, ktorými sa ľudia dostávajú do Európy a musíme v tom byť oveľa viac efektívnejší ako doteraz,“ skonštatoval Fiala. Na efektívnu ochranu vnútorných hraníc a pomoc krajinám, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti Únie, apeluje aj premiér Poľska Mateusz Morawiecki.
Premiéri na rokovaní prediskutovali aj Európsky plán zelenej dohody. Morawiecki pripomenul, že krajinyV4 svoj ekonomický rozvoj stavajú na zvýšení technologického rozvoja a priemysle. Európska klimatická politika sa podľa neho snaží znížiť konkurencieschopnosť priemyslu. „My chceme pokročilé priemyselné technológie v európskych krajinách, a to predovšetkým vo vyšehradských,“ poznamenal poľský predseda vlády. Chce, aby klimatická politika zohľadňovala záujmy súvisiace s priemyslom a ekonomickým rozvojom.
Lídri V4 sa tiež podľa Ódora zhodli na odsúdení ruskej agresie na Ukrajine. Krajiny budú naďalej podporovať kroky Ukrajiny aj v rámci EÚ a NATO. Slovensko zároveň potrebuje investovať do prihraničnej infraštruktúry, a preto sa uchádza o dva projekty financované z eurofondov. Ide o nový logistický terminál Dobrá a druhý projekt je určený na modernizáciu prihraničnej infraštruktúry v Čiernej nad Tisou za spoluúčasti Maďarska a Ukrajiny. Heslo českého predsedníctva bude „V4 pre všetkých občanov“. Prioritami budú bezpečná a vyspelá spoločnosť, inovatívna a prepojená ekonomika, posilnenie konektivity v doprave a energetike a podpora Ukrajiny, informoval Fiala.
Krajiny V4 budú spoločne pomáhať Ukrajine pri obnove kultúrneho dedičstva
BRATISLAVA – Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) by mali zintenzívniť svoju spoluprácu v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, rovnako by mali spoločne postupovať pri podpore a obnove kultúrneho dedičstva na Ukrajine. Ako jeden z výstupov stretnutia ministrov kultúry krajín V4 (26. – 27. júna) to na utorkovej tlačovej konferencii uviedla ministerka kultúry SR Silvia Hroncová. V súvislosti s podporou ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva na Ukrajine Hroncová avizovala vznik pracovnej skupiny. „Bude hľadať riešenia, ako pomáhať Ukrajine v súčasnej situácii a tiež po ukončení vojnového konfliktu a naštartovaní obnovy,“ naznačila.
Prezidentka SR Čaputová hovorila s veľvyslancami krajín EÚ o klíme, migrácii i právnom štáte
BRATISLAVA – Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa v stredu 28. júna stretla s veľvyslancami členských krajín Európskej únie (EÚ). Hovorili najmä o aktuálnych témach spojených s klímou, migráciou a tiež s právnym štátom. Hlava štátu o tom informovala na sociálnej sieti. „Práve na tieto oblasti sa vo veľkej miere sústredilo aj polročné predsedníctvo Švédska v Rade EÚ, ktoré sa tento mesiac končí,“ ozrejmila. Spoločne diskutovali aj o bezpečnosti a zahraničnej politike, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Veľvyslanci sa podľa jej slov zaujímali aj o vnútropolitické dianie a náladu pred predčasnými voľbami, boj s dezinformáciami a stav občianskej spoločnosti.
Wlachovský: Potrebu návratu k ideálom Charty OSN zvyšuje agresia Ruska
BRATISLAVA – Ruská agresia proti Ukrajine ešte zvyšuje potrebu návratu k ideálom Charty Organizácie Spojených národov (OSN) a rešpektovaniu jej princípov. Skonštatoval to minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský v pondelok 26. júna pri príležitosti 78. výročia podpisu Charty OSN. Pripomína, že princípy, ktoré stanovuje princípy medzinárodných vzťahov, sú vďaka nadčasovosti a univerzálnosti platné aj dnes.
Medzi princípy dokumentu podľa ministra patrí nezasahovanie do záležitostí iných štátov, právo na sebaurčenie, rovnosť a jasné pravidlá na použitie sily. „Svet sa po druhej svetovej vojne zaviazal k dodržiavaniu týchto pravidiel, aby predišiel ďalším zničujúcim konfliktom, pričom hlavnú rolu mala zohrávať Bezpečnostná rada OSN. O to je vážnejšie, že Rusko, nástupnícky štát Sovietskeho zväzu a teda člen Bezpečnostnej rady, po ideáloch Charty hrubo šliape,“ uviedol Wlachovský.
Šéf slovenskej diplomacie doplnil, že OSN neraz preukázala svoj význam, napríklad pri koordinácii pomoci počas pandémie či boji proti klimatickej kríze. Medzinárodné spoločenstvo podľa neho však naďalej čelí zásadným výzvam, ktorých riešenie si vyžaduje celosvetovú spoluprácu.
Bezpečnostná rada SR sa zaoberala aj víkendovou situáciou v Rusku
BRATISLAVA – Bezpečnostná rada SA sa na svojom stredajšom (28. júna) zasadnutí zaoberala aj víkendovými udalosťami v Rusku. „Napriek tomu, že tú situáciu vnímame nateraz ako stabilnú, stále trváme na tom odporúčaní pre našich občanov, aby necestovali do Ruska,“ uviedol po rokovaní premiér SR ľudovít Ódor. Minister obrany Martin Sklenár povedal, že má informácie o tom, čo všetko je na Ukrajine zamínované, nevynímajúc záporožskú elektráreň. „My môžeme jedine vyzývať k zodpovednosti. (…) Medzinárodné spoločenstvo je týmto veľmi znepokojené,“ skonštatoval. Sklenár nechce pripisovať veľkú možnosť na odpálenie jadrovej elektrárne. Také niečo by podľa neho zásadne ovplyvnilo charakter konfliktu na Ukrajine.
Poprad: Neurologické oddelenie s JIS obhájilo diamantové ocenenie ESO
POPRAD – Neurologické oddelenie s jednotkou intenzívnej starostlivosti (JIS) Nemocnice Poprad obhájilo diamantové ocenenie ESO (Európska organizácia pre cievne mozgové príhody) Angels Awards. Ocenenie získalo za výsledky v liečbe a manažmente pacientov s akútnou cievnou mozgovou príhodou (CMP). Informovala o tom hovorkyňa nemocnice Sylvia Galajda s tým, že najvyššie medzinárodné ocenenie za roky 2021 a 2022 dostali po predošlých troch zlatých cenách. Cenu oddelenie získalo na základe zozbieraných dát a analýzy výsledkov za minulý rok.
„Po druhýkrát ocenenie v mene celého tímu prevzala nedávno primárka oddelenia Ľubica Snopeková od konzultantky Angels Iniciatívy za Slovensko Diany Urbáni,“ uviedla hovorkyňa. Dodala, že CMP sú spolu s kardiovaskulárnymi ochoreniami druhou najčastejšou príčinou úmrtí vo vyspelých krajinách a predstavujú významný sociálny aj ekonomický problém. Až u 50 percent pacientov zostáva po prekonanej CMP trvalý neurologický deficit. „Táto liečba je komplexná a vyžaduje skúsený a vzdelaný tím odborníkov z odboru neurológie, rádiológie, intervenčnej rádiológie, ale súčasne je veľmi dôležitá aj ošetrovateľská starostlivosť,“ skonštatovala Galajda.
Snopeková dodala, že medzinárodné zlaté a najvyššie diamantové ocenenia sú ocenením správnej logistiky a spolupráce celého tímu. Vyzdvihla tiež spoluprácu s rádiologickým oddelením popradskej nemocnice, oddelením urgentného príjmu, oddelením intervenčnej rádiológie Kliniky rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach a tiež Východoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb v Košiciach. „Len vďaka vzájomnej spolupráci sme boli schopní dosiahnuť tieto výsledky a takýto úspech. Poďakovanie patrí aj regionálnej rýchlej zdravotnej a lekárskej pomoci a lekárom interného oddelenia. Pacientom sa snažíme poskytnúť zdravotnú starostlivosť na kvalitnej európskej úrovni,“ skonštatovala primárka s tým, že opakované získanie tohto ocenenia je pre nich veľkou výzvou a inšpiráciou do ďalšej práce.
This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.