go to the original language article
Washington – Premiér Christian Mickoski domnieva, že ako národ sme utrpeli veľa ponížení a prijali sme zlé dohody v mene vyšších cieľov pre euroatlantické integrácie, ale krajina ešte nie je ani na začiatku cesty k členstvu v EÚ. Teraz, hovorí on, sa od nás znova žiadajú ústavné zmeny, ale to ešte negarantuje istotu eurointegračnej cesty.
– My ako národ sme urobili všetko, čo sme mohli, utrpeli sme veľa ponížení a prijali sme veľa zlých dohôd kvôli našej európskej perspektíve a kvôli členstvu v NATO, povedal Mickoski vo vystúpení na podujatí v Atlantickej rade vo Washingtone venovanom budúcnosti transatlantických vzťahov na západnom Balkáne.
Frustrácie medzi občanmi mojej krajiny, dodáva Mickoski, sú extrémne veľké.
– Svedčím, že v čase, keď sme boli v opozícii v roku 2018, veľa ľudí z celého sveta, vysokí predstavitelia EÚ, premiéri z mnohých mocných NATO krajín, prezidenti, členovia Európskej komisie nás navštevovali a hovorili len zmeňte meno, tento raz sa hneď stanete členmi NATO, začnete rokovania s EÚ a dokončíte ich v období 4 až 5 rokov a stanete sa súčasťou EÚ. Tých 4-5 rokov uplynulo pred 2 rokmi a sme v rovnakej situácii ako pred 20 rokmi, ale medzitým sme zmenili vlajku, menu, meno a všetko, zdôraznil Mickoski.
Pred nami, podľa neho, je teraz nová požiadavka na zmenu ústavy, čo neznamená istotu eurointegračnej cesty. – Povedzte mi iný prípad v Európe, ktorý je aspoň zďaleka podobný našemu, nehovorím o približne podobnom. Tentoraz sme povedali, ak sa Pacta sunt servanda uplatňuje pre nás, nech sa uplatňuje pre všetkých. Ak my dodávame, potom očakávame, že aj ostatní budú dodávať, povedal Mickoski.
– My teraz musíme pridať niekoľko stoviek našich spoluobčanov do ústavnej preambuly, čo je opis našej ústavy. Hovoríme o bulharskej komunite. V našej ústave máme Macedóncov, Albáncov, Srbov, Turkov, Bosniakov, Vláčkov atď., takže ak analyzujete veci z tej perspektívy, to nie je veľká vec. Ale prečo ich pridať do preambuly? Možno hovoríme o ľudských právach, možno niekto porušuje ľudské práva bulharskej komunity? Kto sme my, politici, aby sme posudzovali, či sú niečie ľudské práva porušené? Existuje inštitúcia v Európe nazvaná Súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je zodpovedná posudzovať, či sú niečie ľudské práva porušené alebo nie. A čo hovorí táto inštitúcia v posledných rokoch? Oni boli jasní, 14-krát boli porušené ľudské práva macedónskej komunity v Bulharsku a nula-krát bulharskej komunity v Macedónsku. Štrnásť proti nula. Ako to vysvetliť občanom, prečo to robíme a nedostávame za to nič, zdôraznil Mickoski.
Podľa neho, táto požiadavka nie je podstatná, pretože rokovania znamenajú posilnenie inštitúcií, zlepšenie kapacít inštitúcií a nie riešenie bilaterálnych otázok. – My sme povedali, že to vykonáme, ale keď dokončíme naše rokovania, pretože sa obávame, že sa to môže zmeniť na nekonečný príbeh a budú nasledovať nové a nové požiadavky a nikto nevie, kedy to skončí, vyjadril Mickoski, dodávajúc, že keď sa hovorí o európskej budúcnosti, malo by sa hovoriť o spoločných hodnotách, o umelej inteligencii, o dobrej životnej prostredí, o ekonomike, o lepšom vzdelaní, a nie o niečom, čo sa stalo v stredoveku. (21. februára)