Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Minister vnútra: Prístup SR k nelegálnej migrácii sa otočil o 180 stupňov
Praha – Politika Slovenska v oblasti nelegálnej migrácie sa otočila o 180 stupňov. Vyhlásil to slovenský minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po štvrtkovom stretnutí s českým rezortným partnerom Vítom Rakušanom v Prahe. Predchádzajúca vláda podľa Šutaja Eštoka k problému pristupovala tak, aby Slovensko bolo bezpečnou tranzitnou krajinou pre nelegálnych migrantov aj pre prevádzačov, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Po nástupe novej vlády sme robili kroky, aby sme dali jasne najavo, že naša politika v rámci nelegálnej migrácie sa otočila o 180 stupňov,“ vyhlásil slovenský minister. Vláda je podľa neho pripravená urobiť všetko, aby ochránila južnú hranicu Slovenska.
Cieľom nedávneho rozsiahleho zásahu na tejto hranici nebolo podľa jeho slov chytať nelegálnych migrantov, ale vyslať jasný signál o zmene slovenskej politiky. „Cez Slovensko už jednoducho nemôžu prechádzať ako cez ementál,“ dodal Šutaj Eštok. Kabinet Roberta Fica zároveň chce dosiahnuť čo najskoršie zrušenie kontrol na hraniciach medzi SR a ČR.
Šéf slovenského rezortu vnútra ocenil ambíciu Rakušana zvolať stretnutie ministrov vnútra krajín Vyšehradskej štvorky v rozšírenom formáte s Nemeckom a Rakúskom. Vo chvíli, keď jednotlivé štáty zavádzajú vo vlastnej réžii hraničné kontroly, je podľa Šutaja Eštoka otázna budúcnosť schengenského priestoru. Považuje preto za dôležitú širšiu diskusiu v rámci strednej Európy.
Zdôraznil, že SR si bude plniť úlohy, ktoré vyplývajú z ochrany schengenského priestoru. „Zaviazali sme sa, že budeme bojovať proti pašerákom a nelegálnej migrácii… Nechceme, aby na Slovensku vznikali getá a no-go zóny, ktoré vznikli vo Francúzsku, v Nemecku, Švédsku, Belgicku a podobne,“ povedal Šutaj Eštok. Prevádzači sa podľa neho snažia prepašovať aj spiace teroristické bunky. „To sa nesmie stať, aby sme tu my podcenením situácie vytvorili možnosť akéhokoľvek teroristického útoku,“ dodal.
Český minister vnútra očakáva, že kvalita spolupráce medzi SR a ČR v oblasti riešenia nelegálnej migrácie zostane rovnaká. Chce dospieť k tomu, aby sa kontroly na hranici so SR mohli zrušiť. Sú podľa jeho slov finančne aj logisticky náročné. „Ako minister vnútra ale musím zaistiť bezpečnosť občanov Česka,“ povedal. Doplnil, že so Šutajom Eštokom tiež podpísali revidovanú zmluvu o štátnej hranici, zostáva nemenná. (9. novembra)
Slovenskí europoslanci tvrdia, že porušovanie sankcií voči Rusku treba riešiť
Brusel – Európsky parlament (EP) vo štvrtok zdôraznil potrebu väčšieho dohľadu EÚ nad uplatňovaním sankcií voči Rusku a zavedenie mechanizmu na ich obchádzanie. K situácii sa vyslovili aj viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.
Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že doterajšie sankcie EÚ Rusko neodradili od agresie na Ukrajine, preto považuje za správne ich zefektívniť. „Výskumná služba Európskeho parlamentu odporúča EÚ sprísniť embargo na ropu a plyn, zaviesť spoločné štandardy exportných kontrol a rozšíriť sankcie na ďalšie subjekty ruského bankového sektora. Verím, že aj tieto odporúčania prispejú k zefektívneniu sankcií,“ uviedol.
Ivan Štefanec (KDH) verí, že sankcie EÚ voči Rusku fungujú. Argumentuje dátami Eurostatu – bilaterálny obchod EÚ s Ruskom klesol pod dve percentá, dovoz klesol z 9,6 na 1,7 percenta a vývoz na menej ako polovicu. Znížil sa aj deficit pri obchode s energiami zo 40 na 5,7 miliardy eur. Dovoz ropy a zemného plynu z Ruska klesol v porovnaní s vlaňajškom o 82 percent.
„Musíme sankcie nielen dôsledne realizovať v oblasti vojenského materiálu, ropy, dreva, ocele, železa a plastov, ale aj rozšíriť – o stlačený plyn, jadrové palivo a diamanty,“ odkázal na komodity financujúce ruskú vojenskú mašinériu.
Robert Hajšel (Smer-SD) naznačil, že sankcie voči Rusku nie sú veľmi účinné, lebo sa dajú obchádzať cez tretie krajiny a firmy v nich, pričom ruskí oligarchovia zo sankčného zoznamu naďalej bohatnú. Za absurdné považuje snahy o absolútny zákaz dovozu ruského skvapalneného plynu, bez ktorého podľa neho európska ekonomika nemôže existovať. Súhlasí s možnými sankciami na ruské diamanty. „Môj postoj k sankciám je taký, že majú zmysel keď trestajú a dokážu dosiahnuť cieľ, v tomto prípade zastavenie ruskej agresie na Ukrajine. K tomu sme sa ale nedostali po žiadnom balíku sankcií,“ odkázal.
Michal Wiezik (PS) poukázal na to, že účinnosť reštriktívnych opatrení znižujú spôsoby ich obchádzania cez tretie krajiny a do Ruska a z Ruska plynie tovar zo sankčného zoznamu. „Parlament to vníma ako problém a vieme, že ak chceme obmedziť ruskú agresiu, tak to musíme skúsiť aj s týmito obchodnými nástrojmi,“ povedal.
Vladimír Bilčík (Demokrati) zdôraznil, že je v záujme Slovenska a demokratického sveta, aby Moskva nemohla financovať vojnu proti Ukrajine. „Musíme mať istotu, že členské štáty a ľudia a podniky v nich sankcie neobchádzajú,“ povedal. Za problém považuje kontrolu tovarov dvojakého použitia a surovín. Rusko na nich bohatne a financuje vojnu. „Musíme viac pracovať s tretími krajinami, ktoré sankcie obchádzajú. Mňa to trápi v súvislosti so západným Balkánom, je to veľká téma v Srbsku a ešte väčší problém postsovietskeho priestoru, Číny a Indie. To sú krajiny, kde Rusi dokážu vytvárať zisky aj z tých komodít, na ktoré EÚ uvalila sankcie,“ opísal situáciu. Dodal, že v EÚ treba zabrániť špekulantom, ktorí porušujú sankcie, aj zavedením pokút. (9. novembra)
This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.