go to the original language article
Za druhý rok po sebe dosiahli migračné toky „rekordné úrovne, ale nie sú mimo kontroly“, podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Ďalej, migranti, ktorí pokrývajú potrebu ako pracovná sila, neboli dostatočne začlenení na trhu práce.
V roku 2023 zaznamenali 38 krajín OECD 6,5 milióna nových „trvalých“ migrantov (vrátane osôb s povolením na pobyt a európskych občanov), čo je nárast o 10% v porovnaní s rokom 2022, ktorý už zaznamenal rekordné migračné toky.
Spojené štáty, kde Donald Trump, ktorý bol zvolený v nedávnych prezidentských voľbách, sľúbil masové deportácie, zostávajú poprednou cieľovou krajinou s 1,2 milióna nových legálnych, trvalých obyvateľov, čo je najvyššia úroveň od roku 2006.
Okrem toho približne jedna tretina krajín OECD zažila rekordné úrovne migrácie, najmä Spojené kráľovstvo (747 000), ale aj Kanada (472 000), Francúzsko (298 000), Japonsko (155 000) a Švajčiarsko (144 500).
Na druhej strane sa mierne migračné toky znížili v ďalšej tretine krajín regiónu, najmä v Dánsku, Estónsku, Izraeli, Taliansku, Litve a na Novom Zélande.
Väčšina nárastu je spôsobená rodinnou migráciou (+16%), ktorá predstavuje 43% celkových vstupov, ale migrácia z humanitárnych dôvodov (+20%) je tiež na vzostupe, uvádza OECD.
Migračné sadzby z pracovných dôvodov zostali stabilné. Avšak, začlenenie migrantov na trhu práce pokračuje dosahovať bezprecedentné úrovne.
Povepandemická vzrastajúca tendencia v zamestnávaní migrantov pokračovala v roku 2023 s OECD, ktorá zaznamenala „celkové historicky vysoké úrovne zamestnávania“ na 71,8%. Najvyššia zamestnanosť je na Novom Zélande (82,3%) a dosahuje 62,4% vo Francúzsku.
Rovnako, úrovne nezamestnanosti v týchto populáciách sú nízke (7,3%).
„Dnes je o niečo pravdepodobnejšie (pre migrantov), že budú dlhodobo nezamestnaní v porovnaní s nezamestnanými, ktorí sa narodili v krajine“, zdôrazňuje medzinárodná organizácia.
Desať krajín, vrátane Kanady (75,8%), Spojeného kráľovstva (76,3%) a Spojených štátov (73,3%), ako aj 27 krajín EÚ, zaznamenalo „najvyššie úrovne zamestnávania migrantov, aké boli kedy zaznamenané“.
„Silný dopyt po pracovnej sile v hostiteľských krajinách bol jedným z hlavných motorov migrácie za posledné dva roky,“ vysvetľuje riaditeľ zamestnávania a pracovnej sily OECD Stefano Scarpetta.
„V mnohých krajinách OECD, ktoré čelia rozsiahlym nedostatkom pracovnej sily a prípravám demografických zmien, prispeli rastúce počty migrantov k udržateľnému ekonomickému rastu,“ pokračuje.
Podiel migrantov medzi podnikateľmi sa v krajinách OECD v posledných 15 rokoch výrazne zvýšil. V roku 2022 bolo v priemere 17% samostatne zárobkovo činných migrantov, v porovnaní s 11% v roku 2006, uvádza správa.
„Verejná diskusia o vplyve migrácie na trh práce sa všeobecne točí okolo konkurencie o pracovné miesta medzi migrantmi a pracovníkmi, ktorí sa narodili v regióne. Avšak, migranti nie sú len konkurenční zamestnanci, ale aj zamestnávatelia“, sumarizuje správa.
Vedomí si toho, že tieto „významné toky vyvolali rozsiahlu obavu“ a hlavne „silný dopyt po prijímacích infraštruktúrach“, OECD považuje riadenie migrácie za „stále rafinovanejšiu rovnováhu“.
Okrem toho, že sa sprísňuje legislatíva pre azyl, niektoré krajiny tiež začali uplatňovať obmedzenia na ďalšie zákonné migračné kanály, aby znižovali tlak na trh bývania a verejné služby.
MAR.MI