go to the original language article
Čo spája Alexandroupoli s Cape Canaveral? Ak všetko pôjde podľa plánu, 19. novembra 2025 raketový nosič Falcon SpaceX 9 opustí povrch Zeme zo Space Launch Complex 40 (SLC-40) na Cape Canaveral v USA a odpoveď sa dozvie každý Grék. Na prvý pohľad „bežné“ vypustenie SpaceX, lenže medzi mnohými rôznych veľkostí satelitmi, ktoré prenosný raketový nosič tentoraz prepraví, bude špeciálny kontajner s gréckym nanosatelitom.
Ako náhle dosiahne predpísanú výšku, keď raketa prekoná rýchlosť 20 000 km/h, tento kontajner s gréckym nanosatelitom sa „oslobodí“ od kontajnera – pozn. red. ide o systém nasadenia cubesat od špecializovanej spoločnosti Exolaunch TestPod – a grécky nanosatelit bude uvoľnený do vesmíru. Je to okamih, keď vo výške 510 kilometrov nad povrchom Zeme bude MICE-1 už vo vesmíre…
Ak sa všetko uskutoční tak, ako to navrhli jeho tvorcovia, MICE-1 bude do ôsmich až desiatich týždňov na určenom mieste a dá „prítomnosť“ svojim tvorcom, technikom gréckej spoločnosti Prisma Electronics so sídlom v pohraničnej Alexandroupoli. Nanosatelit sa potom aktivuje, začne získavať energiu zo svojich solárnych panelov, ožije a bude lokalizovaný zo Zeme.
Tento pokus o vytvorenie v oblasti vysokej technológie začal v roku 1991 od troch bratov a v roku 2025 je isté, že nachádza pohraničníkov šťastnejších ako kedykoľvek predtým. „Naša snaha je už úspešná. MICE-1 sme vyrobili, je pripravený a dnes je v USA, aby bol vypustený po tom, čo dostal zelenú od ESA. V laboratóriu funguje bezchybne, prešlo sa tzv. Final Acceptance Review a pripravujeme sa na oslavu vypustenia a nasledujúcich fáz tejto cesty vysokej technológie, ktorá pre nás začala s gréckym know-how,“ uviedol v rozhovore pre rádio APE-MPE „Praktoreio 104,9 FM“ a v relácii „Špeciálne misie“ pán Christos Giordamlis, generálny riaditeľ spoločnosti Prisma Electronics.
Od Alexandroupoli do vesmíru
Vesmír „nechápe“, čo znamenajú geografické hranice a súčasná vesmírna éra to s dôrazom potvrdzuje. „Satelit MICE-1 je prvý grécký nanosatelit, ktorý vyvinula spoločnosť Prisma Electronics, pričom akronym MICE-1 vznikol z kombinácie Maritime Identification & Communication systEm-1. Je to nanosatelit navrhnutý na námorné rozpoznávanie a komunikáciu s využitím technológií Internetu vecí (Internet of Things – IoT),“ uviedol pán Giordamlis, ktorý popisuje zložitú, ale malú konštrukciu, ktorá integruje možnosti analýzy dát s využitím strojového učenia (machine learning) a pokročilé techniky šifrovania na bezpečný prenos a analýzu dát.
Podľa jeho vysvetlenia sa prvý MICE snaží uskutočniť vstup Grécka do novej éry nanosatelitných aplikácií námorného zamerania vo vesmíre s praktickou aplikáciou na trhu. Pre misiu MICE-1 bolo potrebné, ako vysvetľuje, spolupracovať s príslušným ministerstvom a riešiť absenciu rámca, aby sa získali potrebné povolenia od Svetovej telekomunikačnej organizácie, pričom mnohé fázy, ako je preprava MICE-1 do Nemecka na vyčerpávajúce testy, museli byť dokončené, aby satelit „mohol fungovať v neuveriteľne tvrdých podmienkach, ktoré panujú vo vesmíre“.
„Je to satelit, ktorý bol navrhnutý úplne tak, aby vyhovoval našim potrebám. Využili sme naplno príležitosť, ktorú nám poskytlo ministerstvo digitálnej správy, s financovaním z programu Grécko 2.0 a spoluprácou s Európskou vesmírnou agentúrou, aby sme niečo, čo sme videli, že je potrebné pre systém LAROS, ktorý inštalujeme na mnohých lodiach v námornej doprave, mohli aplikovať v praxi a mať vlastný výskumný satelit, aby sme mohli preskúmať špičkové technológie, navrhnúť budúce služby, ktoré môžu poskytnúť viac konkurenčných výhod systému LAROS a jeho aplikácii v námornej doprave,“ vysvetlil pán Giordamlis.
Systém LAROS ako integrovaný systém diaľkového monitorovania efektívneho fungovania lodí je dnes nainštalovaný na viac ako 800 lodiach po celom svete a technológia tohto nanosatelitu, ktorý bol vyrobený v Alexandroupoli, predstavuje ambíciu, rozvoj konštelácie nanosatelitov. Satelitná stanica na Demokritovom univerzite Thrace bude komunikovať na dvoch frekvenciách s MICE-1, a tak bude dochádzať k výmene balíkov informácií, aby sa spracovali na zemi. „Čím lepšie to bude fungovať, tým lepšie budeme môcť v budúcnosti navrhnúť lepšie služby,“ vysvetlil generálny riaditeľ spoločnosti Prisma Electronics.
Univerzita a podnikanie
MICE-1 sa nachádza v komore Exolaunch v zariadeniach SpaceX a o niekoľko dní urobí svoj prvý skok do prázdna pre… dobro technologického pokroku vyrobeného v Grécku. „Už mnoho rokov sme hľadali poskytovateľa vo vesmíre, ktorý by mohol poskytnúť služby špecifickej špičky, čo nebolo možné pre špecifikácie, ktoré sme chceli mať, a tak sme plánovali ďalšie kroky. Keď sa táto príležitosť naskytla, inžinieri spoločnosti mali nielen finančný nástroj, ale aj odborníkov na svetovom trhu. Tak mohli vyvinúť plán, zabezpečiť materiály, vykonať testy, dokončiť a vykonať konečné kontroly pre takýto satelit, aby mal existenciu, dostal zelenú od EÚ a SpaceX a mohol sa vydať na cestu, aby sa dostal na orbitu…,“ uviedol pán Giordamlis. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Prisma Electronics má tento satelit systémy, ktoré pomôžu pri analýze systémov, ktoré má na palube, pre optimálny výkon lode.
Na navrhnutie a realizáciu MICE-1 sa podieľalo priamo a nepriamo viac ako 40 inžinierov spoločnosti, pričom bola aj úzka spolupráca s Demokritovou univerzitou Thrace (DPU) pre fungovanie hlavnej Zeme, ako aj spolupráca s európskymi spoločnosťami, Endurosat, GoSpace a IC-SPACE, pričom cieľom tímu za MICE-1 je vytvorenie konštelácie nanosatelitov autonómne, ale aj prostredníctvom spoluprác.
„Dobre sme spolupracovali s DPU a pomohli sme im vytvoriť ich vlastný nanosatelit v rámci časových plánov, aby prešli svojimi testami, aby spoločne podnikanie s univerzitou robilo veci inak, ktoré presahujú logiku bežných praktík v Grécku,“ dodal pán Giordamlis, ktorý zdôraznil, že rovnakým spôsobom pokračujú ľudia spoločnosti v snahách aj s Aristotelovou univerzitou v Solúne, ako aj s inými univerzitami v Grécku, „v snahe, aby mladí ľudia v krajine vedeli, že v Grécku existuje technológia, existuje podnikanie, ktoré investuje do ľudí a do tímov, ktoré robia nemožné možné,“ zdôraznil pán Giordamlis.
Grécko a jeho zrelý skok do vesmíru
„Tento rok sme mali významné míľniky. Tak sme mali premiéra, ktorý navštívil spoločnosť, ktorá vyrába mikrosatelity v Grécku, správa, ktorá sa zhoduje s obrazom gréckej ekosystémy vesmírnej technológie, o ktorej hovoríme v rádiu APE-MPE v posledných rokoch. Zároveň sme videli, že technológia privádza nových vedcov do oblasti, Grékov, ktorí odišli z Grécka a chcú sa vrátiť späť. Najdôležitejšie je, že vidíme, že existujú spoločnosti, ktoré produkujú inováciu v tejto oblasti,“ zdôraznil v rozhovore pre rádio APE-MPE „Praktoreio 104,9 FM“ a v relácii o vojenských, obranných a aerokozmických technológiách,
„Špeciálne misie“ z pohľadu Dr. Athanasiusa Potsi, predsedu Združenia gréckych priemyslov vesmírnej technológie a aplikácií (EBIDITE). Pán Potsi vysvetlil, že technológia privádza nových vedcov do oblasti vesmírnych konštrukcií, Grékov, ktorí odišli z Grécka a vracajú sa, zatiaľ čo zároveň produkuje inováciu v Grécku, ktorá v súčasnosti realizuje program „ktorý investuje do sektora viac ako 250 miliónov eur“. Podľa pána Potsiho v Grécku v súčasnosti existujú štyri rôzne linky na montáž a certifikáciu mikrosatelitov, čo je realita, ktorá predstavuje „schodík k ďalšiemu vzostupu“ v oblasti aerokozmického priemyslu, čo pred piatimi rokmi predstavovalo „sen pre ľudí v tejto oblasti“.
Pridal tiež, že sa pripravuje aj štátna infraštruktúra, ktorá sa bude zaoberať certifikáciou týchto typov satelitov v Grécku pred ich letom do vesmíru, „skok, ktorý sme si nepredstavovali, pretože prechádzame od vytvárania podsystémov satelitov k priemyslu, ktorý hovorí o integrovanom „systéme“, satelite a dokončení procesu až po vypustenie v Grécku,“ vysvetlil predseda EBIDITE.
„To, čo je tiež veľmi dôležité a čo sme mali tento rok, je, že sme začali vypúšťať gréckych satelitov do vesmíru, začiatok v tomto sa uskutočnil s univerzitou v Thrace s jej vlastným cubesatom, ktorý bol vyrobený v Grécku a v nasledujúcich mesiacoch, každé dva mesiace, budeme mať vypustenie gréckych cubesatov, kým nedosiahne počet dvanásť,“ opísal pán Potsi. „Predstavte si, že doteraz sme hovorili o krajine, ktorá chce vstúpiť do oblasti aerokozmického priemyslu, vytvoriť príslušnú infraštruktúru a hodnotový reťazec, a teraz to do veľkej miery dosiahlo.“
Grécko s gréckymi rukami a gréckymi vedcami v súčasnosti vyrába mikrosatelity, ktoré pomaly, pomaly vypúšťa do vesmíru a začína vytvárať celú túto infraštruktúru, aby sa vytvorila značka, ktorú všetci chceme, „Space Technologies Made in Greece“, ktorá ukáže možnosti, ktoré sa rozvíjajú,“ dodal pán Potsi, ktorý zdôraznil, že v krajine sa v súčasnosti vyrába 12 mikrosatelitov, ktoré, ako vysvetlil, budú fungovať operačne, teda budú prijímať obrázky, ktoré budú zasielané do Grécka, kde sa spracujú a vyprodukujú výsledky, program, ktorý by mal, dodal, pokračovať.
<p„Text stratégie vesmíru je nevyhnutný. Vesmír funguje s dlhodobým plánovaním a čokoľvek, čo sa vytvorí, musí byť udržané, v rokoch 2027, 2028, 2029, musíte plánovať ďalšiu generáciu mikrosatelitov, ktoré nahradia tie, ktoré budú vypustené v nasledujúcich mesiacoch,“ uviedol pán Potsi.
Pán Potsi hovoril o zrelosti tohto ekosystému, spolupráci univerzít s priemyslom, aby sa vytvoril priemyselný, inovačný základ v Grécku, pričom vysvetlil, že aj medzinárodné podmienky odmeňujú snahu, ktorá bola vykonaná v smere vesmírnej technológie.
„Vesmír začína vytvárať novú ekonomiku na globálnej úrovni, spoločnosti teraz budujú podnikateľskú činnosť a tak môžete ako krajina zrelejšie vybudovať technologickú infraštruktúru a prísť k rozvoju,“ dodal pán Potsi. „Rozvoj neprichádza sám. Nech sa deje čokoľvek, vesmír sa stal „trendom“, ak by neexistovala základňa, infraštruktúra a predpríprava v krajine, aby sa táto konkrétna evolúcia absorbovala, boli by sme len pozorovatelia,“ doplnil predseda Združenia gréckych priemyslov vesmírnej technológie a aplikácií.
Thrace, Grécko, Európska únia a vesmír…
Blížiace sa vypustenie MICE-1 súvisí s európskymi rozhodnutiami o satelitných technológiách, pričom Grécko má vlajku už roky na geostacionárnych satelitoch. „Európsky vesmírny trh sa vyvíja. Európa začala investovať do vlastných technológií, ktoré by sa mali týkať buď geostacionárnych satelitov, alebo satelitov strednej orbity, alebo satelitov nízkej orbity – Low Earth Orbit (LEO), ako sú nanosatelity,“ uviedol v rádiu APE-MPE pán Christodoulos Protopapas, generálny riaditeľ spoločnosti Hellas Sat.
<p„Nie je náhodou, že v novej ére EÚ je vesmír spolu s obranou pod jedným komisárom, Andrejom Kubiľom. Zdá sa, že sa v EÚ mení kurz v niektorých otázkach, a tak napríklad Nemecko a Poľsko a iné krajiny s veľkým počtom obyvateľov sa snažia mať výlučne vlastné satelity alebo satelitné komunikácie, Grécko však má veľkú výhodu, pretože Hellas Sat a ďalšie tri satelitné organizácie, ktoré zostali v Európe, môžu pomôcť v tejto oblasti,“ dodal odborník s dvoma a pol desaťročím skúseností v oblasti.
Systémy satelitnej komunikácie a EÚ
<p„V Európe existoval One Web od Eutelsatu a tu sa v poslednom období vyvíjajú udalosti na nahradenie satelitov, avšak EÚ musí vedieť, že musí hlboko siahnuť do vrecka a pokračovať v financovaní takýchto možností, pretože každých päť rokov sa tieto satelity nahrádzajú, pretože sa nachádzajú na nízkej orbite, kde majú životnosť približne 5 až 6 rokov, pretože potom prechádzajú nižšie a zničia sa.
Na globálnej úrovni sa takéto systémy satelitnej komunikácie začínajú prejavovať, pretože okrem Starlink sa aj Amazon pripravuje na vlastnú konšteláciu satelitov. Ako voľba v EÚ a európskej štruktúre existuje výroba satelitov strednej orbity – Medium Earth Orbit (MEO), satelity, ktoré sa nachádzajú medzi 2 000 a 36 000 kilometrami nad povrchom Zeme.
Je to technológia, ktorá z povahy potrebuje menší počet satelitov, pre európsky projekt je však potrebné odvážne financovanie, ale aj čas. Čas na výrobu satelitov, „zdvihnúť“ ich, koordinovať, určiť, kto na to dostane financie, ako dostanú peniaze, ako sa vytvoria konsorciá. Je veľmi potešujúce, že už existujú výrobné možnosti, aspoň na úrovni nanosatelitov.
V EÚ bol vytvorený plán pre konšteláciu satelitov IRIS², ide však o konsorcium, ktoré bolo vytvorené s predchádzajúcou víziou udalostí a nezohľadňuje posledné udalosti, pokiaľ ide o satelitné telekomunikácie.
Zároveň by Európa mala využiť aj satelity na geostacionárnej orbite, ktoré naďalej poskytujú dôležité služby a pokiaľ ide o ich strategický význam, v mnohých prípadoch sú dôležitejšie ako systém Elona Muska,“ vysvetlil pán Protopapas, ktorý vysvetlil, že desiatky vedcov pracujú v Grécku a manipulujú so satelitmi Hellas Sat, zatiaľ čo dokončujú špecifikácie Hellas Sat 5.
„Satelitná technológia súvisí aj s otázkou bezpečnosti komunikácií. Geostacionárne satelity sú napríklad kontrolované z európskeho územia a krajiny môžu kontrolovať fungovanie takýchto telekomunikačných satelitov a cítiť sa tak bezpečnejšie, zatiaľ čo tieto satelity majú životnosť približne 15 až 20 rokov, počas ktorých poskytujú nepretržitú komunikáciu. Je to investícia vo výške približne 250 miliónov eur, ktorá sa takto spláca, napríklad z EÚ, tempom približne 20 miliónov ročne, zatiaľ čo konštelácia satelitov nízkej orbity, aby poskytla nepretržitú službu, musí pozostávať z tisícok satelitov, ktoré sú súčasne na orbite a musia sa nahrádzať každých päť rokov.
Všetky udalosti v každom prípade vedú k technologickým skokom v oblasti vesmírnej technológie a Gréci je dôležité, aby vedeli, že v ich krajine sa robia pôsobivé kroky. Napokon sa plánuje, že Hellas Sat 5 bude prvým operačným projektom satelitu, ktorý sa zaoberá laserom, ktorý prechádza atmosférou a optickou komunikáciou, ktorá nie je rušená, je bezpečná a rýchla. Vesmírna technológia posilňuje krajinu vo všeobecnosti,“ poznamenal pán Protopapas. (15/11/25)