sr flag go to the original language article
This article has been translated by Artificial Intelligence (AI). The news agency is not responsible for the content of the translated article. The original was published by Tanjug.

BRUSEL- Hovorkyňa Európskej komisie pre susedstvo a rozšírenie Ana Pisonero uviedla, že Európska komisia v súčasnosti analyzuje reformné agendy predpokladané Plánom rastu pre západný Balkán, ktoré predložili partneri zo západného Balkánu vrátane Srbska, a uviedla, že tieto reformné agendy musia obsahovať vysvetlenie opatrení, ktoré prispievať k zladeniu s vonkajšou a bezpečnostnou politikou EÚ. „Komisia v súčasnosti analyzuje reformné agendy, ktoré predložili partneri zo západného Balkánu, Srbsko a ďalší partneri zo západného Balkánu,“ povedala Pisonero na brífingu pre novinárov v Bruseli. Pripomenula, že prijatie reformných agend sa bude vykonávať prostredníctvom rozhodnutia Komisie o implementácii a že sa, ako uviedla, Komisia pred tým konzultuje s členskými štátmi. „Hodnotenie je v priebehu,“ uviedla Pisonero. Vysvetlila, že získanie finančnej podpory v rámci tohto nástroja bude závisieť od úspešného vykonávania reforiem, ktoré musia byť dohodnuté s Komisiou a ktoré budú zahŕňať nielen reformy v sociálno-ekonomickej oblasti, ale aj tie, ktoré sa týkajú základov EÚ. Pisonero tak odpovedala na otázku novinára, či vzťahy niektorých krajín západného Balkánu s Ruskom ovplyvnia prvé platby z Plánu rastu pre západný Balkán, pričom uviedla, že existuje viacero podmienok a predpokladov. Keď sa hovorí o zladení so spoločnou vonkajšou a bezpečnostnou politikou (ZVBP) EÚ, ako dodala, to je zahrnuté ako osobitný cieľ v kontexte reformných agend. „To znamená, že v reformných agendách krajiny musia uviesť vysvetlenie, ako tieto opatrenia, opatrenia, ktoré zamýšľajú prijať v rámci svojich reformných agend, očakávajú, že budú prispievať k progresívnemu a nepretržitému zladeniu, pokiaľ ide o spoločnú vonkajšiu a bezpečnostnú politiku EÚ, čo zahŕňa reštriktívne opatrenia,“ povedala Pisonero. V rámci vzťahov Srbska s Ruskom poukázala na vyhlásenie hovorcu Európskej komisie Petra Stana, ktorý na brífingu na otázku, aby komentoval to, že podpredseda vlády Srbska Aleksandar Vulin sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, povedal, že EÚ očakáva od Srbska, aby sa zdržalo intenzifikácie vzťahov a kontaktov s Ruskom. Dodal, že EÚ očakáva, že všetci členovia vlády Srbska budú rešpektovať záväzky, ktoré Srbsko dobrovoľne prijalo, pokiaľ ide o pristúpenie k EÚ, čo zahŕňa zladenie s vonkajšopolitickými rozhodnutiami a opatreniami EÚ. (5. septembra)