Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Vláda: Políciu môže denne posilniť do 100 vojakov, dôvodom je nárast migrácie
BRATISLAVA – Policajný zbor môže denne posilniť do 100 profesionálnych vojakov. Pomáhať budú zabezpečovať verejný poriadok v blízkosti vnútorných hraníc Slovenskej republiky v súvislosti s výrazným nárastom nelegálnej sekundárnej migrácie. V stredu ich vyčlenenie schválila vláda, zatiaľ do 15. decembra.
„Na základe požiadavky Policajného zboru a aktuálnych personálnych a materiálno-technických možností Ozbrojených síl SR budú vyčlenení profesionálni vojaci nasadzovaní do spoločných hliadok spoločne s príslušníkmi Policajného zboru najmä na bývalých hraničných priechodoch na vnútornej hranici Slovenskej republiky s Maďarskom s cieľom vykonávania policajných kontrol v boji proti nelegálnej sekundárnej migrácii,“ približuje materiál.
Celková nelegálna migrácia na území Slovenskej republiky v januári až septembri 2022 (do 25. 9.) dosahovala o 214 percent vyššiu úroveň ako v rovnakom období roku 2021, upozornili predkladatelia. Najväčší podiel na počte zadržaných cudzincov na celkovej nelegálnej migrácii tvoria najmä prípady tranzitnej migrácie zo západného Balkánu. Ide o počty, ktoré už od roku 2021 výrazne presahujú stav sekundárnej tranzitnej migrácie počas tzv. migračnej krízy v roku 2015. (2. novembra)
Polícia: NAKA sa zaoberá nenávistnými komentármi na internete
BRATISLAVA – Národná kriminálna agentúra (NAKA) sa zaoberá nenávistnými prejavmi publikovanými na internete. Ide najmä o podozrenia zo spáchania trestných činov extrémizmu, hlavne trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti. „V súčasnosti naši vyšetrovatelia podnety vyhodnocujú. Z taktického hľadiska nie je možné hovoriť o podrobnostiach, aby nedošlo k zmareniu priebehu vyšetrovania, a to najmä zo strany podozrivých osôb,“ priblížila. Intenzita prejavov sa mala podľa polície zvýšiť po teroristickom útoku na Zámockej ulici v Bratislave. Pripomenula, že za schvaľovanie teroristického útoku hrozí trest odňatia až na desať rokov. „Rovnako zverejňovanie a sprístupňovanie manifestu zverejneného v súvislosti s útokom na Zámockej môže byť extrémistickým trestným činom, a to rozširovaním extrémistického materiálu,“ dodala. (31. októbra)
R. Káčer vyzýva na dôkladné vyšetrenie útokov namierených proti novinárom
BRATISLAVA – Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer opätovne vyzýva na dôkladné vyšetrenie útokov namierených proti novinárom a vyvodenie zodpovednosti voči ich páchateľom. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
„Vo svetle ozbrojených konfliktov po celom svete vidíme, že úloha slobodných médií a novinárov nebola nikdy dôležitejšia,“ zdôraznil Káčer pri príležitosti Medzinárodného dňa ukončenia beztrestnosti za trestné činy proti novinárom. Zároveň upozornil na rastúci počet hrozieb, ktorým novinári a ďalší mediálni pracovníci čelia v online aj offline priestore.
Tento rok podľa neho zatiaľ priniesol alarmujúcu štatistiku. „Tá poukazuje na vyše 70 úmrtí novinárov, ktorí prišli o život pri výkone svojho povolania. Opätovne preto vyzývam na dôkladné vyšetrenie útokov namierených proti novinárom a vyvodenie zodpovednosti voči ich páchateľom,“ vyhlásil Káčer.
Slovensko ako člen Koalície pre slobodu médií a ďalších medzinárodných platforiem podporuje podľa MZVEZ slobodu médií doma i vo svete. Zároveň sa spoločne s novinárskymi organizáciami podieľa na konkrétnych projektoch na ochranu novinárov v oblasti právnej, fyzickej aj kybernetickej bezpečnosti. (2. novembra)
Ministerstvo životného prostredia SR chce ratifikovať článok Karpatského dohovoru o zmene klímy
BRATISLAVA – Ministerstvo životného prostredia SR chce ratifikovať článok o zmene klímy, ktorým sa dopĺňa Karpatský dohovor. Cieľom je začatie jeho koordinovanej implementácie v karpatskom regióne. Vyplýva to z materiálu, ktorý ministerstvo životného prostredia predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.
Článok o zmene klímy poukazuje na zraniteľnosť nestabilných horských systémov a zmenu klímy, ktorej sú hospodárske odvetvia a horské komunity vystavené. Krajiny majú preto presadzovať postupy zamerané na zmiernenie zmeny klímy. Ďalej sa podľa materiálu majú zasadzovať za prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy, a to prostredníctvom vedy a výskumu, medzinárodnej spolupráce, zvyšovania informovanosti či zapájania verejnosti. Majú podporovať miestne procesy plánovania adaptácie a realizáciu krokov. Prijímať majú aj komplexné opatrenia na zníženie rizík a minimalizáciu nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy. Predovšetkým má ísť o tie, ktoré súvisia s extrémnymi prejavmi počasia.
„Problematika zmeny klímy za posledné roky nadobúda na význame. Z uvedeného dôvodu je potrebné k nej pristupovať zodpovedne a snažiť sa hľadať spôsoby zmiernenia dopadov zmeny klímy,“ skonštatovalo ministerstvo.
Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát bol prijatý na piatej ministerskej konferencii Hospodárskej komisie OSN pre Európu v Kyjeve v máji 2003. Karpatský dohovor podpísalo všetkých sedem štátov karpatského regiónu, ktoré sú jeho zmluvnými stranami – SR, Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko a Čierna Hora a Ukrajina. V roku 2017 došlo k prijatiu článku o zmene klímy. (1. novembra)
This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.