de flag go to the original language article
This article has been translated by Artificial Intelligence (AI). The news agency is not responsible for the content of the translated article. The original was published by dpa.

Norimberg – V žiadnej inej krajine EÚ spotrebitelia podľa štúdie nevynakladajú tak malú časť svojho príjmu na potraviny, zdravie a starostlivosť ako v Nemecku. Napriek zvýšeným cenám bol podiel týchto výdavkov na súkromnej spotrebe v minulom roku s 13,4 percentami nižší ako vo všetkých ostatných 26 štátoch. Vyplýva to zo štúdie výskumného ústavu NIQ.

„V Nemecku sú priemerné príjmy vysoké. Okrem toho je súťaž v maloobchodnom predaji potravín taká intenzívna ako málokde inde, čo stláča ceny. Tie v dôsledku vysokej inflácie síce nedávno stúpli, ale stále sú relatívne nízke,“ povedal odborník na maloobchod NIQ Filip Vojtech.

Spotrebitelia v poslednej dobe venovali viac pozornosti cenám a častejšie využívali ponuky. Podľa údajov NIQ zaznamenalo Nemecko v západnej Európe najväčší nárast nákupov v akciách, a to až o 14 percent.

V celej EÚ tečie každý tretí euro do maloobchodu

Ak porovnáme, koľko peňazí ľudia celkovo utratili v obchodoch, podľa štúdie obsadilo Nemecko tiež posledné miesto. V Spolkovej republike Nemecko v roku 2023 pripadá na maloobchod iba každý štvrtý euro, v celej EÚ každý tretí a v krajinách východnej Európy ako Maďarsko a Bulharsko dokonca takmer každý druhý.

Vzhľadom na vyššiu kúpnu silu utrácajú domácnosti v Nemecku menšiu časť svojho príjmu na potraviny, oblečenie a ďalší tovar, povedal Vojtech. Na druhej strane sú však náklady na bývanie a energiu vyššie. Okrem toho sa viac peňazí vydáva na služby a voľnočasové aktivity a viac tečie do úspor a finančných investícií.

Podiel maloobchodu na súkromnej spotrebe v EÚ v roku 2023 opäť klesol. Podľa výskumníkov je to spôsobené normalizáciou spotrebiteľského správania. Počas pandémie koronavírusu vynakladali spotrebitelia svoje peniaze hlavne v maloobchode, pretože kultúrne aktivity, podujatia a cestovanie často neboli možné, povedal vedúci štúdie NIQ Philipp Willroth. „Tento efekt sa teraz zvracia, pretože Európania majú potrebu dohnať nedostatok zážitkov a chcú opäť viac zažívať a cestovať.“ (20. august)